Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-15-2011.pdf
PDF · 86.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/15/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z prísediacich PhDr. X. N. a Z. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.11.2011 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný
Q. I., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom M. E., V.. Ľ. N. č. 2046/17
je vinný, že
dňa 22.03.2010 okolo 17.15 hod. v Dolnom Kubíne na panelovej ceste za garážami pri Ulici dukelských hrdinov, po predchádzajúcom slovnom konflikte opakovane udrel poškodeného Z. K., nar. XX.XX.XXXX rukou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, čím mu spôsobil vykĺbenie pravého lakťa, odlomenie korunkového výbežku pravej lakťovej kosti, tržné rany v ľavej okoloočnicovej oblasti, odreninu v pravej okoloočnicovej oblasti a odreninu pravej ruky, pričom doba liečby týchto zranení bola desať týždňov, teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a takto konal násilím,
čím spáchal
prečin „Ublíženie na zdraví“ podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. d) Tr. zák.
a za to mu súd
ukladá
podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 49 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín č. XT/XX/XXXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 18.03.2011 na Okresnom súde Dolný Kubín obžalobu voči obžalovanému pre skutok opísaný vo výroku rozsudku, ktorý navrhol právne kvalifikovať ako zločin „Ublíženie na zdraví“ podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a ako prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Po predbežnom prejednaní obžaloby (č.l. 131) súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 13.10.2011 a 24.11.2011 dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 143) v zhode s výpoveďou v prípravnom konaní (č.l. 15) potvrdil, že v predmetný deň mal už okolo poludnia slovný konflikt s poškodeným. Podvečer toho istého dňa poškodeného stretol v miestnom pohostinstve, kde bol obžalovaný spolu s priateľkou, svedkyňou Luciou Q.. Po ich odchode z pohostinstva poškodený opakovane obžalovaného provokoval a vyzýval ho na fyzické vyriešenie sporu medzi nimi. Obžalovaný sa však snažil si jeho reči nevšímať a spolu s priateľkou kráčal pomedzi bytové domy na návštevu ku kamarátovi. Po príchode pred bytovku kamaráta obžalovaný z cesty odbočil na vedľajšiu panelovú cestu mimo bytových domov, pričom poškodený ho tam nasledoval. Obžalovaný sa potom snažil okolo poškodeného prešmyknúť a vrátiť sa späť k priateľke, ale poškodený sa ho snažil zachytiť. Obžalovaný sa mu vytrhol a poškodený pritom spadol na zem. Obžalovaný ho teda žiadnym spôsobom vedome neudrel ani inak nenapadol. Obžalovaný aj s priateľkou z miesta odišli, pričom asi po hodine obžalovaný stretol syna poškodeného (svedok A. K.), ktorý mu povedal, že niekto jeho otca zbil a z jeho rozprávania vysvitlo, že obžalovaný mal konflikt práve s touto osobou. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný už začal tvrdiť, že celý incident medzi ním a poškodeným videl svedok X. X.. Poškodený na hlavnom pojednávaní (č.l. 144) v zhode s výpoveďami v prípravnom konaní (č.l. 22, 26, 31) potvrdil, že s obžalovaným mal slovný konflikt už v priebehu toho dňa, keďže obžalovanému a jeho kamarátovi vyčítal spôsob parkovania v meste. Obžalovaný na jeho výčitky reagoval o.i. aj slovami, že „si ho nájde“. Neskôr popoludní poškodený obžalovaného zbadal ísť pomedzi bytové domy, a tak na neho zakričal. Obžalovaný ho vyzval, aby prišiel k nemu, čo on aj urobil. Na priebeh napadnutia si poškodený nepamätá. Spomína si až na moment, keď sedel na zemi a snažil sa telefonovať. V tom čase tam však už obžalovaný nebol. V dôsledku napadnutia mal vykĺbený lakeť na pravej ruke a tržné rany na tvári. Ešte v ten večer mu jeho syn A. hovoril, že obžalovaný sa mu chválil, že zbil nejakého starého pána. Na svojich vyjadreniach poškodený zotrval aj počas konfrontácie s obžalovaným (č.l. 17). Svedok A. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 146) vypovedal v zhode so svojou výpoveďou v prípravnom konaní (č.l. 42), kedy potvrdil, že v ten podvečer stretol v meste obžalovaného, ktorý mu vravel, že práve zbil nejakého starého pána. Po príchode domov zistil, že zbitým je jeho otec. Svedkyňa F. Q. na hlavnom pojednávaní (č.l. 170) priznala, že s obžalovaným žije ako družka. Potvrdila, že v ten deň boli spolu v pohostinstve. Po odchode odtiaľ šiel za nimi aj poškodený, ktorý neustále smerom k obžalovanému niečo vykrikoval. Ten sa snažil si ho nevšímať. Pokračovali v ceste pomedzi bytové domy smerom k bytovke, v ktorej býval ich kamarát, ktorého šli navštíviť. Po príchode pred túto bytovku šiel obžalovaný za poškodeným po panelovej ceste mimo bytové domy. Následne chcel popri poškodenom prejsť a vrátiť sa späť, no poškodený ho rukou zachytil. Obžalovaný sa mu vytrhol a vtedy poškodený spadol na zem. K žiadnej bitke medzi nimi nedošlo. Svedkyňa nevedela vysvetliť rozpory medzi jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďami v prípravnom konaní (č.l. 49, 52), kedy uvádzala, že obžalovaný nevydržal neustále vykrikovanie poškodeného, a preto si ho zavolal „bokom“. Svedkyňa vtedy tiež vypovedala, že po panelovej ceste šiel ako prvý obžalovaný, pričom k stretu medzi ním a poškodeným došlo až za garážami, teda na mieste, na ktoré istý čas vôbec nevidela.
Svedkovia A. N. (č.l. 145), S. D. (č.l. 61) a C. E. (č.l. 64) nevedeli k priebehu incidentu nič bližšie uviesť. Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov založených v súdnom spise vrátane pripojeného spisu. Zo znaleckého posudku (č.l. 66), v spojení s lekárskymi správami o ošetrení poškodeného mal súd preukázaný rozsah zranení poškodeného, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom a konaním obžalovaného. Znalec potvrdil rozsah zranení tak, ako je opísané vo výroku rozsudku (skutkovej vete). Zároveň uviedol, že najzávažnejším poranením je vykĺbenie pravého lakťa, pričom k takému zraneniu dochádza takmer výlučne nepriamym mechanizmom, a to pádom na vystretú hornú končatinu. Indikovaná odlomenina korunkového výbežku lakťovej kosti je obvyklým sprievodným zranením pri vykĺbení lakťa. Znalec považoval dĺžku doby liečenia v trvaní 10 týždňov za adekvátnu, keďže obvyklá doba liečenia vykĺbeného lakťa je 4 - 6 týždňov, avšak v prípade súbežnej zlomenine korunkového výbežku dochádza k predĺženiu doby liečenia. Z fotografií na č.l. 35 - 37 sú preukázané viditeľné zranenia poškodeného, pričom podľa vyjadrenia poškodeného tieto fotografie boli vyhotovené v deň incidentu po jeho vyšetrení. Z fotografií z č.l. 76 -
79, v spojení so satelitným snímkom miestna incidentu (č.l. 167) mal súd preukázané druh a miesto incidentu tak, ako ho zdokumentoval vyšetrujúci policajt. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. XT/XX/XXXX mal súd preukázané, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 07.09.2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Skutok obžalovaný spáchal dňa 29.03.2011 v spolupáchateľstve v štádiu pokusu. Za tento čin bol obžalovanému uložený len podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 07.09.2011 a v ten deň sa stal aj právoplatným. Zo správ o povesti na obžalovaného mal súd preukázané, že tento bol viackrát odsúdený za rôzne trestné činy, pričom viaceré z odsúdení sú už zahladené. Obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Dolný Kubín č. XT/XXX/XXXX, pričom z výkonu trestu bol vo februári 2007 podmienečne prepustený a do 21.02.2011 mu plynula skúšobná doba (č.l. 163). Obžalovaný je v súčasnosti treste stíhaný aj pre iný skutok z októbra 2009, avšak trestné konanie v tejto veci zatiaľ nie je právoplatne skončené (č.l. 159). Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, i keď nie v takom rozsahu ako bol opísaný v podanej obžalobe. Súd pritom vychádzal z výpovede poškodeného, ktorého vyjadrenia sú podporené závermi znaleckého posudku o príčinnej súvislosti vzniku zranení, ktoré boli u neho zistené pri lekárskom ošetrení ešte v ten istý deň. Nepriamym dôkazom je tiež výpoveď svedka A. K., ktorý potvrdil nepriame priznanie sa obžalovaného ku skutku, krátko po čine. Napokon súd vychádzal z prvotných výpovedí svedkyne Q., ktorá spočiatku opísala priebeh incidentu tak, ako poškodený. Priznala, že obžalovaný si zavolal poškodeného „bokom“, lebo nevydržal ďalej počúvať provokačné reči poškodeného. Priznala, že ku konfliktu došlo za garážami, t.j. mimo jej dohľadu. Súd neprihliadal na zmenenú výpoveď svedkyne Q., keďže táto v čase výpovede bola blízkou osobou obžalovaného a svoje počiatočné (zhodné) výpovede na hlavnom pojednávaní zmenila v prospech obžalovaného bez toho, aby túto zmenu racionálne odôvodnila. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní začal tvrdiť, že priebeh incidentu údajne videl svedok X., jeho bližšie identifikačné údaje však obžalovaný ani po výzve zo strany súdu (č.l. 148) nedoplnil. V tejto súvislosti však treba uviesť, že obžalovaný o existencii takého svedka začal hovoriť až v konaní pred súdom, pričom uvádzal, o čom bude taký svedok vypovedať. Tieto skutočnosti vopred spochybňovali hodnovernosť takého svedka.
V súvislosti s trestnoprávnou zodpovednosťou obžalovaného treba uviesť, že je nerozhodné, či tak konal po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným. Bolo totiž preukázané, že obžalovanému nič nebránilo konfliktu s poškodeným sa vyhnúť, či už vstupom do bytového domu alebo odchodom z blízkosti poškodeného. Namiesto toho obžalovaný zvolil svojpomocné riešenie vzniknutej situácie násilným (odplatným) spôsobom, ktorý je neprípustný. Oproti opisu skutku v podanej obžalobe však súd nemal ničím preukázané, že obžalovaný poškodeného kopol do tváre, preto súd v tomto smere skutku opravil. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať úmysel obžalovaného spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeného, a to ani v rozsahu nepriameho úmyslu. Nemožno pričítať obžalovanému trestnoprávnu zodpovednosť v zmysle § 155 ods. 1 Tr. zák. za vykĺbenie lakťa a zlomeninu, ak je preukázané, že k takýmto zraneniam došlo nepriamo, len v dôsledku pádu poškodeného na zem po predchádzajúcom údere do tváre poškodeného. Obžalovanému teda možno pričítať len úmysel na spôsobení bežnej (nie ťažkej) ujmy na zdraví v spojení s nedbanlivostným spôsobením ťažkej ujmy na zdraví. Takúto právnu kvalifikáciu však Trestný zákon v znení platnom v čase spáchania skutku nepoznal. Preto súd vychádzajúc z judikatúry Krajského súdu v Žiline (Jtk-22/10) posúdil takéto konanie obžalovaného „len“ ako prečin podľa § 157 Tr. zák. Zároveň však súd zohľadnil závažnejší spôsob konania, ktorým bol prečin spáchaný, a to v zmysle § 138 písm. d) Tr. zák., keďže obžalovaný takýto prečin spáchal násilím. Rovnako súd neakceptoval ani právnu kvalifikáciu navrhovanú prokurátorom v podanej obžalobe ohľadom spáchania prečinu „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že obžalovaný poškodeného napadol verejne (§ 122 ods. 2 Tr. zák.) alebo na mieste verejnosti prístupnom. Súd v tomto smere upravil aj opis žalovaného skutku, keďže k napadnutiu poškodeného nedošlo „medzi panelovými domami“ ale obďaleč, mimo bytových domov za garážami. V tomto smere má veľkú vypovedaciu hodnotu satelitný snímok miesta činu (č.l. 167). Aj sám obžalovaný priznal, že po panelovej ceste kráčal a otočil sa až vtedy, keď panelová cesta končila. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno obžalovanému pričítať trestnoprávnu zodpovednosť na spáchaní tohto prečinu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd dbal na riadne naplnenie jeho účelu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a postupoval podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. Na strane obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Oproti tomu súd konštatoval existenciu dvoch priťažujúcich okolností. Obžalovaný v minulosti už bol za spáchanie trestného činu odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.) a spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.). V danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie tzv. súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., keďže obžalovaný posudzovaný prečin spáchal skôr, než bol vo veci č. XT/XX/XXXX doručený obžalovanému trestný rozkaz pre iný trestný čin. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu určenú v § 157 ods. 2 Tr. zák. a zvýšil jej dolnú hranicu o jednu tretinu podľa zásad upravených v § 38 ods. 8 Tr. zák. Súd teda ukladal trest odňatia slobody v rozpätí takto upravenej trestnej sadzby (28 mes. až 5 rokov). Vzhľadom na skutočnosť, že k spáchaniu tohto prečinu došlo počas plynutia skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu trestu odňatia slobody v inej veci, neprichádzalo do úvahy podmienečné odloženie výkonu trestu (§ 49 ods. 2 Tr. zák.). Preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.