Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6CoP-66-2011.pdf
PDF · 79.78 KB
No categories available
6CoP/66/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko Z. nad Z., dieťa rodičov: matky N. Y., nar. 08.XX.XXXX, bytom Z. nad Z., M. č. XXX/XX, štátnej občianky SR a otca W. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad Z., T. nová č. XXXX/XX, štátneho občana SR, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. septembra 2011, č. k. 1P/48/2011-76, v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. septembra 2011, č. k. 1P/48/2011-76, bolo rozhodnuté tak, že otcovi mal. dieťaťa sa znižuje vyživovacia povinnosť k mal. L.i Y., nar. 25.06.2007, z doterajších 100 eur mesačne na 80 eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2011, ktoré je otec mal. dieťaťa povinný poukazovať k rukám matky mal. dieťaťa vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred s tým, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/120/2009-33 zo dňa 02.10.2009, právoplatný dňa 14.10.2009, v časti vyživovacej povinnosti, v prevyšujúcej časti zostáva predchádzajúce rozhodnutie nezmenené a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému synovi L. Y. z doterajších 100 eur mesačne na 25,38 eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2011 otec mal. dieťaťa žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2011 s odôvodnením, že došlo k zmene pomerov na jeho strane. Od 11.09.2008, kedy ukončil štúdium na E. univerzite v E. sa mu nepodarilo nájsť stabilné zamestnanie, opakovane bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, preto je jeho schopnosť platiť výživné obmedzená. V tomto období platil výživné nepravidelne a v súčasnej dobe mu vznikol dlh na výživnom v sume 2.700 eur. Matka maloletého s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.
Okresný súd poukázal na znenie § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Zdôraznil, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Z výkladu citovaných
ustanovení ďalej vyplýva, že pri zmene súdnych rozhodnutí o výživnom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/120/2009-33 zo dňa 02.10.2009, právoplatného dňa 14.10.2009, bola schválená rodičovská dohoda v rámci ktorej bol maloletý L. Y. zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2009. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2P/62/2010-32 zo dňa 25.06.2010, právoplatného dňa 31.07.2010, bola schválená rodičovská dohoda v rámci ktorej bol maloletý L. Y. zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 76,90 eur mesačne s účinnosťou od 25.06.2007 do 31.07.2009. V čase posledného rozhodovania o výživnom otec bol nezamestnaný. Otec maloletého dieťaťa bol zamestnaný len príležitostne na základe dohôd o vykonaní práce, naposledy v spol. R. G. M., s.r.o., so sídlom v Z. od 04.01.2011 do 14.02.2011 a jeho čisté príjmy boli za január 2011 vo výške 505,92 eur, za február 2011 vo výške 355,72 eur. Od 15.02.2011 je vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Z. nad Z., zo strany štátu mu bola priznaná sociálna dávka vo výške 62,50 eur od 01.08.2011, nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty, spolu so svojimi rodičmi žije v 3-izbovom byte, pričom rodičom neprispieva na náklady spojené s bývaním, tieto hradia jeho rodičia sami. Matka maloletého v čase posledného rozhodovania bývala so svojimi rodičmi, v súčasnosti naďalej býva v trojgeneračnom rodinnom dome, na nájomné prispieva rodičom sumou vo výške 100 eur mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom poberala rodičovský príspevok, v súčasnej dobe je na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur mesačne. Maloletý L. mal v čase rozhodovania o výživnom dva roky, v súčasnej dobe má štyri roky, navštevuje materskú školu na štyri hodiny, s čím má matka mal. dieťaťa zvýšené výdavky.
Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd za preukázané, že u účastníkov konania došlo k zmene pomerov. Otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty, od 15.02.2011 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 01.08.2011 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca má na základe ústnej dohody príjem 300 eur mesačne. Okresný súd dospel k záveru, že otec nie je schopný platiť výživné vo výške 100 eur a preto otcovi znížil vyživovaciu povinnosti na 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2011. Na základe týchto skutočností došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/120/2009-33 zo dňa 02.10.2009, a to v časti vyživovacej povinnosti otca voči mal. L., pričom v prevyšujúcej časti zostalo predchádzajúce rozhodnutie nezmenené.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka. Vytýkala okresnému súdu, že podľa jej názoru na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní poukázala na genézu pracovných aktivít otca, ako aj na to, že má problém zabezpečiť potreby syna, v dôsledku čoho je odkázaná na pomoc svojej rodiny. Podľa jej názoru neboli naplnené podmienky, aby došlo k zníženiu výživného. Preto navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh v celom rozsahu zamietne.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a otec. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky. Otec uviedol, že nesúhlasí s odvolaním matky a v celom rozsahu súhlasí s rozsudkom okresného súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Ako vyplýva z podaného odvolania, matka odôvodnila jeho podanie tým, že okresný súd nezohľadnil podstatné skutočnosti pre určenie, či jestvujú zákonné predpoklady pre zmenu výživného zo strany otca.
V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že otec sa svojim návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletému, pričom jeho vyživovacia povinnosť bola právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 1P/120/2009-33, zo dňa 02.10.2009 v rámci súdom schválenej rodičovskej dohody. Na základe návrhu otca bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od predchádzajúcej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k maloletému došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k takej výraznej zmene pomerov účastníkov trvalejšieho charakteru, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu súdom schválenej dohody rodičov.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v čase predchádzajúcej úpravy výživného zo strany otca bol tento nezamestnaný rovnako, ako v čase vyhlásenia preskúmavaného rozsudku. Na strane dieťaťa okresný súd zistil zvýšené potreby, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý záver okresného súdu, či sa majetkové pomery matky oproti dobe predchádzajúcej úpravy zlepšili, alebo zhoršili. Podľa odôvodnenia rozsudku okresný súd oprel svoje rozhodnutie o znížení výživného len o skutočnosť, že otec maloletého nie je schopný platiť výživné vo výške 100 eur a preto znížil výživné z jeho strany na 80,- eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie zmeny výšky výživného je nepreskúmateľné z hľadísk ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine nemôže byť v danom prípade úlohou súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť otca na maloletého a tým revidovať predchádzajúcu súdom schválenú rodičovskú dohodu, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva žiadna zmena v pomeroch otca, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému (aj pri predchádzajúcej úprave bol nezamestnaný) a skutkové zistenia okresného súdu zatiaľ neposkytujú odôvodnený podklad pre záver, že by od poslednej úpravy výživného na strane maloletého alebo matky došlo k takým podstatným zmenám ich pomerov, ktoré zmeny by odôvodňovali zníženie výživného zo strany otca v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, pretože nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., ktorá vada má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie s poukazom na objasnenie otcom deklarovaných príjmov na základe ústnej dohody, opätovne posúdiť pomery účastníkov z hľadiska ich zmien oproti dobe predchádzajúcej úpravy výživného a rozhodnúť vo veci s odôvodnením rozhodnutia v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., súc pritom viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu ohľadne aplikácie ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .