Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Pc-18-2023.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci otca a zároveň povinného z vyživovacej povinnosti: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. a plnoletého syna a zároveň oprávneného z vyživovacej povinnosti: C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, XXX XX E., zastúpený: STEFANKOVA law office s.r.o. so sídlom Miletičova 72, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 077, o návrhu povinného z vyživovacej povinnosti vyživovacej povinnosti na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, ako otec oprávneného z vyživovacej povinnosti, sa pôvodne v konaní domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, z dôvodu, že oprávnený z vyživovacej povinnosti mu nepreukázal, že stále trvá na jeho strane nemožnosť samostatne sa živiť. Poukazoval na to, že s ním oprávnený z vyživovacej povinnosti nekomunikuje, neodpovedá mu na otázky. Po tom, ako oprávnený z vyživovacej povinnosti v konaní preukázal, že je stále študentom denného štúdia na vysokej škole, navrhovateľ sa domáhal, aby súd znížil jeho povinnosť uhrádzať výživné, naposledy určené vo výške 350 eur mesačne, na sumu 150 eur mesačne, a to z dôvodu zmeny pomerov, za ktorú považoval skutočnosť, že už nemá príjem z dvoch zamestnaní, výživné na oprávneného z vyživovacej povinnosti spolu s výživným na syna A. presahuje polovicu jeho netto príjmu, okrem toho má vyživovaciu povinnosť voči najmladšiemu synovi (A., narodenému XX.XX.XXXX) , ktorý s ním žije spolu s jeho matkou v spoločnej domácnosti. Zároveň poukazoval na to, že oprávnený z vyživovacej povinnosti sa stal poberateľom invalidného dôchodku, podobne, aj matka oprávneného z vyživovacej povinnosti sa stala poberateľkou invalidného dôchodku. Uvádzal tiež, že na príjme jeho domácnosti sa negatívne odrazila skutočnosť, že matka jeho partnerky po tom, ako sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav, bola umiestnená do domova sociálnych služieb, čo je spojené s doplatkom za poskytované služby (na ktorom sa podieľa partnerka navrhovateľa rovným dielom spolu so svojimi súrodencami), nakoľko na to nepostačuje jej starobný dôchodok.
2. Oprávnený s vyživovacej povinnosti s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa nesúhlasil, argumentoval tým, že nenastala taká zmena pomerov, predpokladaná zákonom o rodine, ktorá by zakladala dôvod pre zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. 3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 8C/248/2011-45 z 31.01.2012 (č. l. 8 v spise) bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa a zároveň bola schválená rodičov, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu oprávneného z vyživovacej povinnosti (v tom čase maloletého vo veku 10 rokov) sumou 250 eur mesačne a na výživu v tom čase tiež maloletého druhého syna mesačne sumou 150 eur.
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P/84/2019-29 z 05.11.2019 (č. l. 10 v spise) bolo výživné voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti (v tom čase ešte stále maloletému) zvýšené na sumu 350 eur mesačne. 5. Podľa potvrdenia o návšteve školy je oprávnený z vyživovacej povinnosti od 04.09.2023 žiakom druhého ročníka študijného programu sociálna práca – denná forma, bakalársky I. stupeň. 6. Podľa rodného listu z č. l. 41 v spise, navrhovateľ je otcom maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX, matkou je Mgr. Katarína Martincová (súčasná partnerka navrhovateľa, s ktorou žije v spoločnej domácnosti). 7. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 6.7.2023 (č. l. 56 v spise) bola suma invalidného dôchodku oprávnenému z vyživovacej povinnosti zvýšená od 01.07.2023 na sumu 308 eur mesačne. Dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím z 24.11.2020 vtedy vo výške 232,70 eur mesačne (č. l. 66 v spise). 8. Podľa potvrdenia z č. l. 58 v spise, výška príjmu navrhovateľa za mesiace 12/2022 až 10/2023 dosahovala mesačne výšku v priemere 872,14 eur netto. 9. Podľa potvrdenia z č. l. 59 v spise výška príjmu partnerky navrhovateľa dosahovala za mesiace 11/2022 až 10/2023 mesačne sumu v priemere 1.267,62 eur. 10. Podľa potvrdenia z č. l. 62 v spise výška príjmu matky oprávneného z vyživovacej povinnosti dosahovala za mesiace 11/2022 až 10/2023 sume v priemere 1.081,53 netto mesačne. 11. Podľa rozhodnutia z 09.04.2020 bolo vyhovené žiadosti oprávneného z vyživovacej povinnosti o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 12. Z odborného posudku o invalidite oprávneného z vyživovacej povinnosti vyplýva, že jeho zdravotný stav je negatívne ovplyvnený viacerými ochoreniami (defekt predsieňovo-komorovej priehradky, mitrálna insuficiencia, juvenilná myoklonická epilepsia, bežný premenlivý imunodeficit, bližšie neurčený, bronchiálna astma, bližšie neurčená, alergická rinitída, bližšie neurčená, geralizované zväčšenie lymfatických uzlín, generalizovaná úzkostná porucha, postraumatická stresová porucha, tiková porucha, iné akné). 13. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že aktuálne už nevykonáva dve práce (ukončil pracovný pomer príslušníka mestskej polície). Pracuje ako údržbár v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde má od obdobia, kedy skončil ako mestský policajt, plný pracovný úväzok. Pred siedmimi rokmi sa narodil jeho najmladší syn, ktorého má s aktuálnou partnerkou. Partnerka pracuje ako opatrovateľka s príjmom okolo 1.300 eur netto. Partnerkina matka bola umiestnená v Domove sociálnych služieb, z dôvodu výrazne zhoršeného zdravotného stavu, v tejto súvislosti je partnerke vznikla povinnosť doplácať sumu 250 eur mesačne (ako jednému z troch detí, nakoľko spolu doplatok predstavuje sumu okolo 750 eur mesačne). Navrhovateľ býva v partnerkinom byte, platby spojené s užívaním bytu mu známe nie sú. Priateľka vlastní v Považskej Bystrici byt, v ktorom do umiestnenia v DSS bývala jej matka, ten nie je prenajímaný, využívajú ho rodinní príslušníci, aj samotná partnerka, v prípade, ak ide napr. navštíviť svoju matku. Samotný navrhovateľ vlastní 1 izbový byt, ktorý nadobudol po rozvode manželstva s matkou oprávneného z vyživovacej povinnosti, byt je zaťažený hypotekárnym úverom s nesplatenou istinou vo výške okolo 39.000 eur a splátkou 170 eur mesačne. Platby spojené s užívaním bytu predstavujú sumu okolo 150 eur mesačne. Byt nie je prenajímaný, býva v ňom brat navrhovateľovej partnerky, ktorý platí náklady spojené s užívaním bytu ako aj splátku hypotéky. Trhové nájomné za porovnateľný byt sa pohybuje v sume okolo 400 až 450 eur mesačne. Skutočnosť, že byt navrhovateľ neprenajíma, odôvodňoval tým, že radšej ho poskytne rodinnému príslušníkovi, čím ho chráni pred zničením. Navrhovateľ uvádzal, že starostlivosť o najmladšieho syna, spojená aj so skutočnosťou, že začal navštevovať školskú dochádzku, mu neumožňuje aktuálne nájsť si inú prácu. V minulosti, ak aj pracoval v zmenách, ako mestský policajt, s vyzdvihovaním najmladšieho syna im pomáhal partnerkin brat, ktorý túto možnosť už nemá. 14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 24. Ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine umožňujú zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, vrátane rozhodnutí o výživnom, resp. dohody rodičov o týchto otázkach, pričom podľa § 78 ods. 3 súd pri rozhodovaní o výživnom vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podstatnou otázkou, ktorú súd pri rozhodovaní skúma, je zmena pomerov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa má jednať o zmenu podstatnú, aby bola spôsobilá zmeniť pôvodné rozhodnutie súdu. Súd naposledy rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti otca voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti rozsudkom č.k. 13P/84/2019-29, zo dňa 05.11.2019, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. Náklady na maloletého súd v tom čase ustálil vo výške okolo 572 eur mesačne, pričom súd v tom čase vychádzal z príjmu matky vo výške v priemere 804,69 eur mesačne a v prípade otca z dvoch otcom dosahovaných príjmov, jednak z príjmu 1.204,42 eur v priemere mesačne, ktorý dosahoval ako mestský policajt, a z príjmu 249,83 eur, ktorý dosahoval vo vedľajšom pracovnom pomere na Slovenskej akadémii vied. 25. Pokiaľ ide o zmenu vo výdavkoch na oprávnené potreby oprávneného z vyživovacej povinnosti, súd uzavrel, že v tieto sa neznížili, naopak, rast spotrebiteľských cien spolu so skutočnosťou, že oprávnený z vyživovacej povinnosti začal študovať na vysokej škole, mali podľa súdu za následok, že tieto sa zvýšili. Už len samotný inflačný nárast spotrebiteľských cien od posledného rozhodovania súdu predstavuje takmer 20 % nárast výdavkov na oprávnené potreby oprávneného z vyživovacej povinnosti (teda na sumu okolo 680 eur mesačne). Zvýšenie oprávnených potrieb súvisí zároveň so skutočnosťou, že oprávnený z vyživovacej povinnosti začal študovať na vysokej škole, v súvislosti s čím možno očakávať vyššie spojené výdavky, ako so štúdiom na strednej škole (na ktorej študoval v čase posledného rozhodovania súdu). Zároveň, pokiaľ ide o pomery maloletého, zmenu predstavuje skutočnosť, že mu bol priznaný na konci roku 2020 invalidný dôchodok, ktorý v čase rozhodovania súdu predstavoval sumu 308 eur (s tým je ale zároveň spojený zánik nároku matky na rodičovské prídavky, ako aj nároku na uplatňovanie daňového bonusu).
26. Príjem matky oprávneného z vyživovacej povinnosti sa od posledného rozhodovania súdu taktiež zmenil, z pracovného pomeru dosahuje v priemere sumu okolo 1.081,53 eur mesačne. Okrem toho matka oprávneného z vyživovacej povinnosti poberá invalidný dôchodok (v čase rozhodovania súdu vo výške 270 eur mesačne).
27. Na strane navrhovateľa sa od posledného rozhodovania zmenili pomery v tom, že ukončil pracovný pomer mestského policajta, a začal na plný pracovný úväzok pracovať v Slovenskej akadémii vied s priemerným mesačným príjmom okolo 872 eur.
28. Samotnú skutočnosť, že bol oprávnenému z vyživovacej povinnosti priznaný nárok na invalidný dôchodok, súd nepovažoval za skutočnosť odôvodňujúcu zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Samotné priznanie invalidného dôchodku predstavuje priznanie dôchodkovej dávky súvisiace s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v prípade oprávneného z vyživovacej povinnosti o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou). Neznamená ale, že oprávnený z vyživovacej povinnosti je schopný sa samostatne živiť. Súd sa preto nestotožnil s tým, že priznanie invalidného dôchodku má predstavovať zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie vyživovacej povinnosti otca. To isté platí
o priznaní invalidného dôchodku matke oprávneného z vyživovacej povinnosti, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V prípade priznania invalidného dôchodku oprávnenému z vyživovacej povinnosti nemožno neprihliadať na skutočnosť, že toto malo za následok stratu nároku na prídavok na dieťa ako aj nároku na uplatnenie daňového bonusu.
29. Je pravdou, že navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť aj voči mladšiemu bratovi oprávneného z vyživovacej povinnosti (A., narodenému XX.XX.XXXX), ako aj k svojmu ďalšiemu synovi, ktorého má so súčasnou partnerkou (s ktorou žije v spoločnej domácnosti), maloletému A., narodenému XX.XX.XXXX. V oboch prípadoch sa ale nejedná o zmenu pomerov, obe vyživovacie povinnosti otec mal aj v čase posledného rozhodovania súdu.
30. Je tiež pravdou, že príjem navrhovateľa sa oproti poslednému rozhodovaniu znížil, a to pomerne výrazne, keď v čase posledného rozhodovania dosahoval súhrnne okolo 1454,25 eur z hlavného pracovného pomeru mestského policajta a vedľajšieho pracovného pomeru na Slovenskej akadémii vied. Po tom, ako otec pracovný pomer mestského policajta ukončil, začal pracovať v hlavnom pracovnom pomere už len na Slovenskej akadémii vied s priemerným mesačným príjmom okolo 872 eur. Ak však navrhovateľ argumentoval tým, že nemá možnosť zabezpečiť si vyšší príjem, resp. porovnateľný s príjmom dosahovaným v minulosti, a odôvodňoval to potrebou osobnej starostlivosti o najmladšieho syna v spojení s tým, že jeho partnerka musí pracovať aj v popoludňajších zmenách, súd túto argumentáciu neprijal. Prijatie takejto argumentácie by znevýhodnilo oprávneného z vyživovacej povinnosti v prospech najmladšieho dieťaťa navrhovateľa, na čo pre súd neexistuje zákonný dôvod. Skutočnosť, že sa navrhovateľ sám rozhodol (hoci aj z dôvodov súvisiacich s jeho novou rodinou), že mu zamestnanie s nižším príjmom postačuje tak súd síce rešpektuje, nepovažuje to však za dostatočné využívanie možností navrhovateľa a teda ani za dôvod, ktorý by mal viesť k zníženie vyživovacej povinnosti voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti. Z výsluchu navrhovateľa napokon vyplynulo, že navrhovateľ je vlastníkom bytu, ktorý neobýva, a ani neprenajíma. Dáva ho na bývanie k dispozícii bratovi svojej partnerky, s argumentom, že sa jedná o rodinného príslušníka a zároveň je tak byt chránený pred zničením nájomníkmi. Tento prístup navrhovateľa súd nemohol súd akceptovať, obzvlášť nie za situácie, ak navrhovateľ mal za to, že nemá dostatok prostriedkov na plnenie si doposiaľ určenej výšky vyživovacej povinnosti. Už aj z výpovede navrhovateľa pritom vyplynulo, že prenájmom by mohol získať ďalších (minimálne) 80 eur mesačne.
31. Súd nepovažoval za dôvod pre zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa ani skutočnosť, že jeho partnerke vznikli náklady súvisiace sa so spolupodieľaním sa na úhrade doplatku za zariadenie sociálnych služieb, v ktorom je umiestnená jej matka. Jednak sa jedná výlučne o výdavok partnerky otca a zároveň, táto má možnosť tento vykrývať napr. z prenájmu z bytu, ktorý ona vlastní, aktuálne ho nik neobýva (keďže jej matka je umiestnená v zariadení). Nemožno za týchto okolností akceptovať argument, že ho využívajú rodinní príslušníci (alebo aj samotný navrhovateľ s partnerkou) v prípade návštevy partnerkinej matky.
32. Súd nevykonával dokazovanie výpisom z karty zo zdravotného poistenia, za účelom presného zistenia výdavkov súvisiacich so zdravotným stavom oprávneného z vyživovacej povinnosti a to z dôvodu, že takéto dokazovanie nie je spôsobilé vyčísliť celkovú výšku výdavkov súvisiacu so zhoršeným zdravotným stavom. Dokáže len zodpovedať otázku o prípadnej výške doplatkov za lieky. Je pritom nepochybné, že oprávnenému z vyživovacej povinnosti vznikajú ďalšie súvisiace výdavky, súd nemal dôvod neveriť opisu týchto výdavkov jeho matkou uvedenému v jej svedeckej výpovedi. Dôvodom, prečo súd nepristupoval k takémuto dokazovaniu, že samotná výška výdavkov súvisiacich so zdravotným stavom nebola sama o sebe dôvodom rozhodnutia o zamietnutí návrhu otca. Dôvodom bol záver súdu, že nenastala zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca (body 28 až 31 odôvodnenia).
33. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava II, písomne v 4 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.