Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-372-2011.pdf
PDF · 82.6 KB
No categories available
11Co/372/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky R. Š., bytom v E., Q. č. W., proti odporcovi H. V., bytom v E., Q. č. W., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu 17C 125/2011-17 z 27.10.2011 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že sa nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi zakazuje vstupovať do bytu č. XX na Q. ulici č. XX v Košiciach do právoplatného rozhodnutia vo veci o zrušenie spoločnej domácnosti účastníkov.
Ukladá sa navrhovateľke v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej, t.j. žalobu o zrušenie spoločnej domácnosti účastníkov.
V ostatnej časti, t.j. pokiaľ sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi aj uloženia zákazu stýkať sa a približovať sa k nej, napadnuté uznesenie potvrdzuje.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh navrhovateľky voči odporcovi na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľka požadovala, aby súd zakázal odporcovi stýkať sa a približovať sa k nej a vstupovať do bytu na Q. ul. č. W., č. bytu W. v E..
V dôvodoch uznesenia uviedol, že navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej „PO“) odôvodnila tým, že s odporcom žije v spoločnej domácnosti v byte č. W. na ul. Q. č. W. v E., ktorý je v jej osobnom vlastníctve, že s odporcom má jedno maloleté dieťa B., že odporca je od 5.2.2008 invalidným dôchodcom z dôvodu dlhodobo nepriaznivého stavu K. Z. U..X a škodlivého užívania alkoholu Z. U., že už dlhšiu dobu pod vplyvom tejto choroby a alkoholizmu sa k nej a k okoliu sa správa arogantne a agresívne, že spolu s dieťaťom tak žije v neustálom strachu, keďže odporca ich nielen týra vyhrážkami z usmrtenia, ale ju aj fyzicky osobne napáda, maloleté dieťa má z neho strach a nechce sa s ním stretávať a že v dôsledku takéhoto správania bola nútená niekoľkokrát žiadať aj o pomoc políciu. Z tohto správania odporcu má tak dôvodnú obavu, že prednesené vyhrážky z usmrtenia odporca môže uskutočniť, osobitne, keď sa prejavy duševného ochorenia a chronického alkoholizmu u neho podstatne zhoršili a od 30.8.2001 sa nachádza v ústavnej liečbe. Vychádzajúc z tohto návrhu a po posúdení listín, ktoré navrhovateľka k návrhu pripojila - LV č. W., lekárska správa z 5.2.2008, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 5.2.2008 a Rozhodnutie OR PZ v Košiciach z 13.9.2010 po právnom posúdení podľa § 74 ods. 1, 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm.f/, g/ O.s.p. a § 705a OZ súd konštatoval, že PO môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, že z dočasného charakteru PO vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, ale nie je možné ho nariadiť bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre vyvodenie záveru
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy v budúcnosti ťažko napraviteľnej a následne uzavrel, že v danom prípade navrhovateľka v návrhu neuviedla, kedy sa malo stať a ani v akom časovom rozpätí to, že odporca ju aj ich maloleté dieťa týra vyhrážkami z usmrtenia a aj ju fyzicky napáda, lebo toto svoje tvrdenie v návrhu iba všeobecne konštatovala, pričom na tvrdenie, že bola nútená požiadať viackrát políciu o pomoc, nepredložila žiadny dôkaz (napr. záznam z polície). Okrem toho aj keď uviedla, že odporca s ňou žije v spoločnej domácnosti v byte v jej vlastníctve, neuviedla, aké právo má k bytu odporca, keďže účastníci nie sú ani manželmi, ani bývalými manželmi a žijú v družobnom pomere. So zreteľom na uvedené, berúc do úvahy aj to, že odporca sa toho času nachádza v ústavnej liečbe v Plešivci dospel k záveru, že v súčasnosti nehrozí nebezpečie bezprostrednej ujmy, pokiaľ ide o vstup odporcu do bytu. Pokiaľ navrhovaným predbežným opatrením sa navrhovateľka domáhala aj zákazu styku a približovania sa k nej, poukázal na to, že Obč. zák. takéto situácie neupravuje a zákon o rodine obsahuje ustanovenia o zákaze styku rodiča len s maloletým dieťaťom. V danom prípade tak nemal dostatočne preukázané, že na ochranu navrhovateľky sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, preto jej návrh zamietol.
Uznesenie napadla včas podaným návrhom navrhovateľka. Uviedla, že podľa jej názoru a presvedčenia existujú všetky zákonom stanovené podmienky pre nariadenie PO, tak ako to uviedla v návrhu, na ktorých skutočnostiach naďalej zotrváva. Poukázala na to, že aj keď odporca je toho času na liečení v Plešivci, môže sa odtiaľ kedykoľvek vrátiť a naďalej používať fyzické a psychické násilie, resp. uskutočniť hrozbu z ublíženia na zdraví. To, že takto môže učiniť potvrdzuje lekárska správa od ošetrujúceho psychiatra Z.. B. N. zo 7.11.2011, ktorú k odvolaniu pripojila a v ktorej lekár výslovne uvádza, že odporca nerešpektuje doporučenú ambulantnú liečbu a za situácie, že nebude rešpektovať liečbu, môže byť nebezpečný pre seba a pre svoje najbližšie okolie. Vzhľadom na uvedené má tak dôvodnú obavu o naplnení vyhrážok zo strany odporcu a keďže sa z liečenia môže kedykoľvek vrátiť, ide o hrozbu reálnu a bezprostrednú. Navrhla nariadiť predbežné opatrenie v zmysle toho, aby odporcovi bolo zakázané vstupovať do bytu č. W. na ul. Q. č. W. v E., pričom poznamenala, že odporca má možnosť bývať so svojou matkou v jej byte v Košiciach na R.. K. č. X. Ak by predložené lekárske správy neboli postačujúce, navrhla vyžiadať lekárske vyjadrenie od Z.. B. z Psychiatrickej liečebne v Plešivci, prípadne vyjadrenie OO PZ Košice - Západ ohľadne toho, kedy konkrétne v roku 2011 a prečo zasahovali v byte na Q. ul. č. W. voči odporcovi.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky, pokiaľ nesúhlasí so zamietnutím jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o zákaze vstupu odporcu do označeného bytu je vzhľadom na v odvolaní predložené listiny dôvodné, preto uznesenie ohľadne tohto návrhu zmenil podľa § 220 O.s.p. a nariadil navrhované PO. Pokiaľ bol napadnutým uznesením zamietnutý návrh aj ohľadne ostatných navrhovateľkou požadovaných zákazov voči odporcovi, napadnuté uznesenie považuje odvolací súd za vecne správne, preto bolo v tejto časti potvrdené podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorého zmyslom je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to za situácie, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, a teda ani subjektívne právo, resp. jemu korešpondujúca povinnosť nie sú v danom prípade celkom nepochybné. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí mať aspoň osvedčené (nie dokázané, lebo v takom prípade by mohlo dôjsť ku konečnému riešeniu), že tu existuje určité právo, že toto právo je porušené alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebné práve navrhované predbežné opatrenie. Predbežným opatrením možno zabezpečiť akékoľvek ohrozené alebo porušené právo, ktoré môže byť predmetom ochrany rozhodnutia vo veci samej. Svoje opodstatnenie stráca predbežné opatrenie vtedy, keď súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu účastníka definitívnu ochranu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
V cit. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 1.1.2003 (novelou O.s.p. vykonanou zákonom č. 424/2002 Z.z.) je upravené predbežné opatrenie, ktorým možno účastníkovi uložiť, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva blízka osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri predbežnom opatrení vydanom z tohto dôvodu nie je rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom býva obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto smere potrebné dočasne upraviť aj pomery účastníkov. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú je potrebné v tomto prípade skúmať je dôvodnosť podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania. Násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986).
Z povahy predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/, ako aj z ust. § 75 ods. 5 prvá veta O.s.p. je zrejmé, že v konaní o jeho nariadenie prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti tvrdených rozhodujúcich skutočností, to znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa aspoň javia pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia.
Podľa § 116 OZ, veta za bodkočiarkou, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.
V cit. ust. zákon nepriamo vymedzuje okruh blízkych osôb pre občianskoprávne vzťahy tým, že za takúto osobu považuje aj osobu vo vzťahu obdobnom ako je príbuzenský vzťah, napr. aj švagra alebo druha (pozri Komentár OZ k tomuto ust.) avšak iba za predpokladu, že existuje medzi nimi taký blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.
Podľa § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Ustanovenie § 115 OZ vymedzuje (spoločnú) domácnosť explicitne takými znakmi, že a) dve alebo viac fyzických osôb spolu trvale žijú a zároveň (kumulatívne) spoločne uhrádzajú náklady svojej potreby.
V posudzovanej veci navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že s odporcom žije v spoločnej domácnosti, ktorú vedú v jej byte na Q. ul. č. W. v E.. Okrem toho zo spisu vyplýva aj to, že odporca má v tomto byte vedený aj trvalý pobyt, zrejme na základe súhlasu navrhovateľky ako vlastníčky bytu, ktorý sa vyžaduje podľa zákona o hlásení a evidencii pobytu osôb. So zreteľom na uvedené skutočnosti možno dôvodne predpokladať, že odporca má oprávnenie vstupovať a zdržiavať sa v predmetnom byte, keď vzhľadom na tvrdenie samotnej navrhovateľky, vedie s ním spoločnú domácnosť.
Pokiaľ ide o osvedčenie toho, či odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, odvolací súd pri skúmaní tohto predpokladu vychádzal z listiny predloženej navrhovateľkou spolu s odvolaním, a to Odborného psychiatrického vyjadrenia lekára Z.. B. N., u ktorého je odporca od 28.9.2006 v starostlivosti a z ktorej vyplýva, že „odporca je od 01/2011 druhýkrát ústavne liečený kvôli výraznému zhoršeniu psychického stavu a pitiu alkoholu s verbálnou a aj fyzickou agresivitou voči jeho družke (p. R.. Š.) a ich synovi“.
Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tak urobil záver, že v posudzovanej veci sú dané predpoklady pre nariadenie PO uložením zákazu odporcovi vstupovať do bytu, v ktorom býva navrhovateľka s mal. synom B.. Keďže nariadené PO má dočasný charakter, t.j. trvá dovtedy, kým sa navrhovateľke poskytne ochrana rozhodnutím vo veci samej, bolo potrebné určiť, že PO bude trvať po určený čas, ktorým je právoplatné skončenie konania o veci samej. Súčasne muselo byť navrhovateľke
uložené, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala návrh na začatie konania o veci samej, predmetom ktorého podľa skutočností opísaných v návrhu, má byť zrušenie spoločnej domácnosti, ktorú vedú účastníci.
Pokiaľ bol napadnutým uznesením zamietnutý návrh navrhovateľky aj ohľadne uloženia zákazu odporcovi nestýkať sa a nepribližovať sa k navrhovateľke, v odvolaní nie sú uvedené žiadne výhrady vecnej nesprávnosti takého rozhodnutia, a keďže ani odvolací súd ohľadne tohto rozhodnutia nezistil žiadne pochybenie, bolo uznesenie v tejto časti potvrdené.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.