Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-42-2011.pdf
PDF · 81.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/42/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C, IČO: 45869464, proti povinnej: I. M., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, okr. Vranov nad Topľou, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľ. Štúra 12, o vymoženie pohľadávky 369,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.8.2011 pod č.k. 11Er/791/2011 - 17, Ex 1523/11, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a povinnej náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením žiadosť súdneho exekútora podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.5.2011, doručenú súdu dňa 27.5.2011, zamietol.
Rozhodol tak po zistení, že oprávnený sa domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky je však v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. V tomto prípade sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky upravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V prejednávanom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, pretože jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna - spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Aj obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. V tejto súvislosti okresný súd aplikoval ustanovenia Smernice č. 93/13/EHS. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený predchodcom oprávneného. Predchodca oprávneného zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému
súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda bude zrejmé, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd síce neopomenul v svojom rozhodnutí aplikáciu príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, avšak neaplikoval ich dôkladne. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na zanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica č. 93/13/EHS. Na základe tohto zistenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené, alternatívne zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. V odvolaní, okrem iného, uviedol, že posúdenie rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere, obsiahnutej v čl. 3 ods. 6, za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa bodu 1 písm. g/ prílohy smernice, na základe ktorého došlo k zamietnutiu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora, je rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Domnieva sa, že rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu podľa zákona o rozhodcovskom konaní, nie je v zmysle smernice nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Podľa platného slovenského práva síce ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, avšak je to nadštandard voči smernici. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 25.5.2007, ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2008, nie je možné na vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy aplikovať. To odôvodňuje záver, že ku dňu uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník, ani žiadny iný vtedy aplikovateľný právny predpis, neumožňuje súdu prvého stupňa rozhodcovskú doložku právne posúdiť tak, ako ju posúdil v napadnutom rozhodnutí. Toto tvrdenie nemôže spochybniť ani snaha o retroaktívne pôsobenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, či exemplifikatívne poňatie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné v súvislosti s pasivitou povinnej vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možné za nerelevantný považovať názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinnej. Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver, že rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v čl. 3 ods. 6 zmluvy o úvere, je v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi a nie je možné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za podmienku, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákonodarcom napriek novelizácii Občianskeho zákonníka o ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ došlo k prijatiu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V predmetnom zákone rozhodovanie sporov, kde účastníkom konania je spotrebiteľ, vylúčené rozhodcovským súdom nie je. V ďalšom poukázal na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Prvostupňový súd svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom stanoveným postupom. Inak povedané, ak by si oprávnený (vzhľadom na závery uvedené v napadnutom rozhodnutí) uplatnil namiesto rozhodcovského súdu svoj nárok na všeobecnom súde, pričom banka bola povinná podľa § 93b zákona o bankách ponúknuť klientovi (spotrebiteľovi) neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu s ním aj uzavrela, na všeobecnom súde povinného by mohlo dôjsť k situácii, že všeobecný súd by na základe námietky žalovaného s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 v spojení s § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil a vec postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu. V prípade, ak by následne v predmetnej veci rozhodol rozhodcovský súd a dlžník by napriek tomu pohľadávku dobrovoľne neuhradil, veriteľ by bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak však exekučný súd takúto dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustil, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 4895/2009.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa:
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 25.5.2007, uzavretej medzi predchodcom oprávneného a povinnou, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (povinná nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach. Dospel k záveru, že táto je v spotrebiteľských zmluvách neprípustná. V tejto súvislosti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia.
Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá úverová zmluva, nedošlo však k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky v čl. 11/2 obchodných podmienok o tom, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo v súvislosti so zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov, a že strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Neplatné sú zároveň obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Citované ustanovenie kladne komunikuje aj so všeobecným právnym predpisom, a to ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však obchodné podmienky (nie sú nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere alebo o pôžičke sa nemôže uzavrieť len s odkazom na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodnoprávny vzťah (povinná v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebola podnikateľkou). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy, aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť obchodných podmienok ako celku spôsobuje zároveň neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať. Vzhľadom ku svojej odlišnej povahe nemožno rozhodcovskú doložku považovať za koherentnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda platí, že je tu separácia rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej. V danom prípade, keďže k uzavretiu rozhodcovskej doložky platne nedošlo, jej neexistencia znamená to, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať.
V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Dôsledkom toho je zastavenie exekučného konania alebo zastavenie exekúcie, avšak dôsledkom môže byť aj zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešnej povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada jej priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.