Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/56/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Erikom Vargom v právnej veci navrhovateľky: M. V., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., Q. XXXX/XX, zast. JUDr. Ján Čipka, advokát so sídlom v Hnúšti, Partizánska 197, proti odporcom: 1/ J.. A. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., W. č. XX a 2/ P. V., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., W. č. XX, úč. 1/ a 2/ zast. JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so sídlom AK v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 3 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom trovy konania v sume 457,59 eur, na účet právneho zástupcu odporcov JUDr. Pavla Baloga, vedený vo M. a. s., pobočka T. B., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 04.05. 2010 sa navrhovateľka domáhala určiť vo svoj prospech vlastnícke právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťami, že sporné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnych zmlúv a osvedčenia o dedičstve č. k. U./XXXX a následne ich ako vlastníčka nerušene užívala. Asi v mesiaci júl 2006 navrhovateľku navštívil J.. V. N., ktorý mal záujem o kúpu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a XXX. Do roku 2007 navrhovateľku pravidelne navštevoval, presviedčal ju, aby mu nehnuteľnosti predala za 6 638,78 eur, s čím navrhovateľka nesúhlasila. J.. N. sa jej votrel do priazne a prisľúbil navrhovateľke, že je pomôže vrátiť sponzorský dar vo výške 1 659,70 eur, ktorý darovala Domovu dôchodcov v Tisovci z dôvodu jej umiestnenia v tomto domove po operácii bedrového kĺbu. Za týmto účelom navrhovateľka v mesiaci september 2007 podpísala J.. N. splnomocnenie na jej zastupovanie vo veci vymoženia daru. Plnomocenstvá podpisovala na matrike a nakoľko J.. N. dôverovala, tieto si neprečítala. Pri vybavovaní podkladov pri predaji nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1668 a 434 inému záujemcovi, dcéra navrhovateľky zistila, že navrhovateľka nie je vedená ako vlastníčka predmetných nehnuteľností a tieto sú už vo vlastníctve odporcov. Na základe poskytnutých informácií a kópií listín navrhovateľka zistila, že odporcovia nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 26. 11. 2007 uzatvorenou medzi J.. M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, K. ako predávajúcim. J.. M. Q. nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 06. 11. 2007, pri podpise ktorej navrhovateľku ako vlastníčku nehnuteľností na základe plnej moci z 21. 09. 2007 zastupoval J.. V. N.. Z dôvodu, že navrhovateľka vedome J.. V. N. neudelila žiadne splnomocnenie na jej zastupovanie pri predaji nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a XXX pre obec a katastrálne územie C., podala na J.. N. trestné oznámenie. Orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie J.. N. stíhaného pre prečin podvodu podľa , zastavili z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Podľa navrhovateľky rozhodnutia orgánov činných v trestom konaní ustálili, že skutok sa stal v podstate tak, že navrhovateľka pri podpise neprečítala obsah dokladu a obvinený J.. V. N. mal tieto splnomocnenia zneužiť na predaj nehnuteľností,

avšak tento skutok nie je trestným činom. Navrhovateľka vychádzajúc z okolností, že predmetné nehnuteľnosti výlučne a nerušene užívala, J.. N. nikdy neudelila splnomocnenie na uzatvorenie kúpnej zmluvy, považuje vyššie uvedené kúpne zmluvy za neplatné.

K návrhu sa písomne vyjadrili odporcovia podaním došlým súdu dňa 22.9.2010, v rámci ktorého uviedli, že sporné nehnuteľnosti odkúpili od J.. Q., ktorý sa im pri uzavretí kúpnej zmluvy preukázal listami vlastníctva, nehnuteľnosti im odovzdal a následne ich nerušene užívali. Namietali tvrdenie navrhovateľky, že orgány činné v trestnom konaní mali ustáliť záver, že skutok sa stal v podstate tak, že navrhovateľka pri podpise neprečítala obsah dokladu a J.. N. mal neužiť splnomocnenia na predaj nehnuteľností. Podľa odporcov z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote č. U. XX/XXXX (rovnako aj z rozhodnutia prokurátora krajskej prokuratúry) vyplýva, že splnomocnenia a čestné prehlásenia boli podpisované dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku a s dostatočným priestorom na ich prečítanie a oboznámenie sa s ich obsahom, čo navrhovateľka potvrdila svojim podpisom a následným overením. Rovnako z citovaných uznesení vyplýva, že navrhovateľka v minulosti ponúkala predmetné nehnuteľnosti na predaj za cca 50.000,-Sk aj iným osobám.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi - výpis z LV č. XXXX, č. XXX, splnomocnenie zo dňa 21. 09. 2007, kúpna zmluva zo dňa 06. 11. 2007, 26. 11. 2007, Tisovský mesačník č. 3 z marca 2006, súpis vecí RD 647, 646, návrhy kúpnych zmlúv medzi M. V. a R. V. N., spisy Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra v Rimavskej Sobote M. XXXX/ XXXX a M. XXXX/XXXX, spis OR PZ v Rimavskej Sobote č. ČVS Y. XXXX Z.-T.-XXXX.

Navrhovateľka vypovedala, že uverejnila inzerát o predaji domu, na základe čoho ju Ing. Novota kontaktoval, po prehliadke domu prejavil záujem o kúpu domu. Navrhovateľka mu povedala, že chce predať všetky nehnuteľnosti spolu za 400 000,-Sk a 100 000,-Sk za druhý dom. J.. N. jej povedal, že má iba 200 000,-Sk. Navrhovateľka v tej dobe už mala záujemcu, istého p. R. z T. W., nehnuteľnosť mu nepredala, nakoľko podľa jej tvrdenia už nemohla, pretože bol zapísaný tretí vlastník. Navrhovateľka síce podpísala splnomocnenie pre J.. N., avšak z dôvodu vymoženia vrátenie daru. Ďalšie splnomocnenie menovaný tvrdil, že potrebuje z dôvodu, že vrátenie daru už vymohol a potrebuje splnomocnenie, aby mu mohli peniaze vyplatiť. Text splnomocnenia si navrhovateľka neprečítala. Ponáhľala sa, J.. N. ju súril a tým uviedol do omylu. Navrhovateľka odporcov nepozná, nikdy sa s nimi nestretla, uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by odporcovia mali vedomosť o problémoch medzi ňou a J.. N..

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní doplnil, že úmyslom navrhovateľky bolo splnomocniť J.. N. na to, aby vymohol v jej mene vrátenie jej daru Domovu dôchodcov z dôvodu, že navrhovateľka sa z domova dôchodcov odsťahovala. J.. N. síce odovzdal navrhovateľke sumu 50 000,-Sk, ale odôvodnil to tým, že vymohol vrátenie daru, čo sa v skutočnosti nestalo. O tom, že nehnuteľnosti boli predané sa navrhovateľka dozvedela až keď sa jej dcéra v decembri 2007 začala o ne zaujímať. Splnomocnenia dané navrhovateľkou a následne aj kúpne zmluvy považuje za akty, ktoré sú jednak v rozpore s dobrými mravmi a tiež ich s poukazom na §, 37 a 40a považuje za absolútne neplatné. Navrhovateľka podľa jej právneho zástupcu nikdy vedome a vážne neudelila plnomocenstvo na taký predaj k akému v príslušných kúpnych zmluvách došlo, navrhovateľka síce nehnuteľnosti chcela predať, ale určite nie za 50 000,- Sk a hoci si je navrhovateľka vedomá, že výška ceny nie je z hľadiska platnosti právneho úkonu podstatná, poukazuje na diametrálny rozdiel z hľadiska výšky ceny oproti znaleckému posudku, kde je to takmer 17 000,- eur, ktorý rozpor podľa právneho zástupcu navrhovateľky napĺňa už požiadavku rozporu s dobrými mravmi. Ďalej právny zástupca navrhovateľky poukázal na znenie s tým, že ak by súd aj uznal jednoznačnosť právneho úkonu, t. j. splnomocnenia, aj v tom prípade by sa jednalo o omyl v podstatnej okolnosti právneho úkonu. Okrem toho navrhovateľka prejavila vôľu odstúpiť od plnomocenstva podaním trestného oznámenia, čím plnomocenstvo zaniklo, J.. N. nemohol ďalej navrhovateľku platne zastupovať a následne J.. Q. nemohol platne previesť viac práv na kupujúcich, t.j. odporcov, než sám mal. Právny zástupca navrhovateľky ďalej poukázal na súpis hnuteľných vecí, ktoré mala navrhovateľka zanechať v predmetnej nehnuteľnosti a hodnota ktorých sama osebe preukazovala, že nemohla súhlasiť s kúpnou cenou 50.000,-Sk. Právny zástupca spochybnil praktický význam skutočnosti, že sa mala navrhovateľka nechať zastupovať, nakoľko sa jeho klientka aj tak musela dostaviť za účelom overenia podpisu. Zároveň poukázal na

rozpory vo vyjadreniach odporcov, resp. ich právneho zástupcu, keď tvrdili, že svedok Q. sa im preukázal vlastníckym právom, v rozpore s čím svedok uviedol, že nikdy s nimi nerokoval, ako aj v tom, že odporkyňa 2/ uviedla, že kúpnu cenu uhradili Q. v hotovosti.

Odporca 1/ vypovedal, že s J.. N. a J.. Q. sú dlhoroční priatelia, preto odporca nemal žiadny dôvod pochybovať o predaji zo strany J.. Q.. J.. N. mu najskôr ponúkol predmetnú nehnuteľnosť na predaj, nakoľko vedel, že má záujem o nehnuteľnosť na rekreačné účely. Odporca si vtedy nechal čas na rozmyslenie, nakoľko mu to nesúrilo a preto zrejme predaj zrealizovali s J.. Q.. Navrhovaná kúpna cena sa mu javila primeraná s ohľadom na to, že si nehnuteľnosť vyžadovala veľké náklady na opravu, ako aj s ohľadom na to, že sa odporca zaujímal o nehnuteľnosť skôr v okolí Gemera, kde sa takéto typy gazdovských domov predávali v tom čase za 60 000,- Sk. Ohľadne okolnosti splnomocnenia J.. N. zo strany navrhovateľky odporca uviedol, že mu menovaný len povedal, že majú s navrhovateľkou dobré vzťahy, nič bližšie odporcovi nebolo známe, odporca sa s navrhovateľkou nestretol nikdy. O skutočnostiach, že medzi J.. N. a navrhovateľkou sú nejaké problémy, sa dozvedel až v čase, keď bol predvolaní orgánmi činnými v trestnom konaní na výsluch. Nehnuteľnosť kúpil za 70 000,- Sk + zavkladovanie 8 000,- Sk, kúpnu cenu vyplatil v hotovosti. Nehnuteľnosť si pred kúpou bol prehliadnuť niekoľkokrát, keď išiel od rodičov bývajúcich pri Banskej Bystrici. Od novembra 2007, kedy nehnuteľnosť kúpil, žiadne opravy nevykonal, jedine požiadal J.. N., aby upratal nehnuteľnosť, nakoľko prišla výzva z Mestského úradu, že je tam neporiadok. Odporca popísal, že nehnuteľnosť sa nachádza zhruba v strede C. pri autobusovej zastávke, je tam predzáhradka, hlavný dom, priestory za domom, je očividné, že sa o to dlho nikto nestaral, ku kúpe došlo pred zimou a následne nastali problémy okolo tejto nehnuteľnosti, takže už do nej nechcel vtedy investovať. Odporca mal predovšetkým záujem o hlavný - dvojpodlažný dom, s okolitým pozemok a vedľajšími stavbami nemal žiadne plány. Nepamätal si, kde bola podpísaná kúpna zmluva, pripravoval ju J.. Q., návrh na vklad podával na katastri J.. N.. Odporca uviedol že videl splnomocnenie, čo sa týka iných listín, neovláda právne kategórie, takže nevie povedať, či to bol návrh na vklad alebo list vlastníctva.

Odporkyňa vypovedala, že okolnosti sú jej známe sprostredkovane od manžela - odporcu 1/, raz sa bola na mieste aj pozrieť, s pánom Q. sa pozná z titulu, že je to manželov kamarát, býva tiež v Košiciach, z tohto dôvodu mu aj pri záležitostiach ohľadne predaja dôverovala a nemala žiadne pochybnosti o jeho vlastníctve. S navrhovateľkou sa nikdy nestretla, o problémoch s trestným stíhaním a prevodom nehnuteľností sa dozvedela až od manžela, keď jej to povedal, časovo už nevie uviesť kedy to bolo, odporkyňa nevedela od koho J.. Q. nehnuteľnosti získal, kúpnu zmluvu čítala. Pozná aj J.. N., je to jej kamarát, o celej tejto záležitosti sa bavili len s J.. Q., túto otázku s J.. N. neriešili, J. Q. im nikdy nenaznačil, že by bolo dobré urýchliť proces zavkladovania vlastníckeho práva ani vzťah k navrhovateľke. Odporkyňa sa nevedela vyjadriť k procesu prípravy kúpnej zmluvy a návrhu na vklad, nakoľko len prišla podpísať to, čo bolo pripravené, manželovi z tohto hľadiska dôverovala, nevedel asi presne spomenúť kde došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, nehnuteľnosť kúpili za 70 000,- Sk, okrem tejto sumy sme ešte uhrádzali 8 000,- Sk za vklad, peniaze mali našetrené, nakoľko už dlhšiu dobu hľadali nehnuteľnosti na tento účel, kúpnu cenu uhrádzali v hotovosti J.. Q..

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že pokiaľ odporcovia kúpili predmetné nehnuteľnosti od predchádzajúceho vlastníka J.. Q., konali dobromyseľne vo viere, že kupujú nehnuteľnosti od vlastníka, netušili že sú nejaké problémy medzi navrhovateľkou a J.. N.. Ohľadne ceny nehnuteľnosti bolo v rámci trestného konania zistené, že navrhovateľka, v tom čase, keď došlo k prevodu vlastníckeho práva na J.. Q. ponúkala nehnuteľnosti za 50 000,- Sk Štefanovi Manicovi a aj M. V. za sumu 60 000,- Sk, takáto cena je daná aj okolnosťou, že v okolí bývajú Rómovia a preto ten veľký rozdiel v porovnaní s cenou určenou znaleckým posudkom. Rozporoval aj tvrdenie, že navrhovateľka mala odstúpiť od sporného plnomocenstva podaním trestného oznámenia, nakoľko toto plnomocenstvo bolo vyhotovené na konkrétny účel, t.j. na konkrétny právny úkon - predaj nehnuteľnosti a vykonaním tohto úkonu zaniklo, navyše tvrdené trestné oznámenie bolo podané časovo až následne o niekoľko mesiacov po vykonaní samotného úkonu - predaja nehnuteľnosti. Poukázal na konanie navrhovateľky, ktorá dala dar domovu dôchodcov a následne ho žiadala späť, čo podľa neho vystihuje charakterové črty navrhovateľky a o obdobný prípad ide aj v danom sporovom konaní.

Svedok J.. V. N. vypovedal, že najprv nehnuteľnosti ponúkol na predaj V., s ktorými je v dlhoročnom priateľskom vzťahu, poznajú sa už 40 rokov. Menovaní krátko po ponuke od svedka odcestovali na dovolenku do zahraničia, navrhovateľka však už chcela dom predať, preto oslovil J.. Q., nehnuteľnosti mu predal. Po návrate odporcov z dovolenky došlo k následnému predaju nehnuteľnosti odporcom, k čomu svedok vypracoval listinné podklady, tým ,že len zmenil údaje na kúpnej zmluve s J.. Q., rovnako pripravil aj návrh na vklad do katastra. Svedok odporcom, ani J.. Q. svoj vzťah k navrhovateľke nikdy neopisoval, resp. oni sa ho na takéto veci ani nepýtali, o problémoch s navrhovateľkou im povedal až keď ho kontaktovala polícia. S odporcami o kúpe nehnuteľnosti rokoval po podpise splnomocnenia a následne na základe dohody s J.. Q. a to osobne, resp. telefonicky, vzhľadom na odstup času si už podrobnosti nepamätal. Svedok mal pôvodne záujem odkúpiť nehnuteľnosť pre svojho otca, dôvodom neuzavretia kúpnej zmluvy bola hlavne kúpna cena, keď jeho otec navrhol 200 000,-Sk, navrhovateľka chcela viac. V čase, keď dostal splnomocnenie na predaj nehnuteľností za 50 000,- Sk už jeho otec nemal záujem o kúpu, nakoľko mal výdavky v súvislosti s vydaním svojej knihy, na ktorú minul úspory. Istý čas chcela navrhovateľka nehnuteľnosti svedkovi aj darovať za doopatrovanie. Podľa svedka nebol jediný, koho navrhovateľka balamutila v súvislosti s predajom nehnuteľností, jej nešlo ani tak o predaj týchto nehnuteľností, ale bol to skôr prostriedok na využívanie ľudí, medzi nimi aj svedka. Celá genéza v priebehu zhruba desaťročia jeho kontaktu s navrhovateľkou v súvislosti predmetnými nehnuteľnosťami naznačuje veľmi premenlivú vôľu navrhovateľky, ohľadne samotného predaja, resp. kúpnej ceny a často sa stalo, že za navrhovateľkou prišli záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti a keď zistili kto to je, prípadne, že vo dvore bývajú "Cigáni", prípadne, že nehnuteľnosti sú v sanačnom pásme, upustili od záujmu nehnuteľnosť kúpiť. Napriek týmto skutočnostiam splnomocnenie na predaj prijal a to s ohľadom na vôľu navrhovateľky, on sám ju odhováral, že to môže predať aj za inú sumu, takže v konečnom dôsledku to bol konsenzus, aby táto suma bola "na papieri". Text splnomocnenia pripravoval sám.

Svedok J.. M. Q. uviedol, že s odporcom 1/ sú priatelia od detstva, podľa svedka ho J.. N. oslovil, preto že sa cítil sám a chcel aby sa svedok ako jeho priateľ prisťahoval do tejto oblasti. V danom období kupoval svedok s ohľadom na priaznivú situáciu na realitnom trhu viacero nehnuteľností, preto sa rozhodol aj pre túto kúpu. Následne po zvážení, že kúpený byt v Košiciach ako aj predmetná nehnuteľnosť si budú vyžadovať investície, sa rozhodol investovať do bytu, ktorý uprednostnil pred týmto domom. Svedok viedol, že používa zrýchlený vklad do katastra vo všetkých prípadoch disponovania s nehnuteľnosťami. Až do začatia trestného konania nikdy s J.. N. neriešili otázku vzťahu k navrhovateľke, nakoľko boli odmalička kamaráti, nemal nikdy žiaden dôvod pochybovať o predloženom splnomocnení alebo o kúpnej zmluve. Krátko po kúpe svedok avizoval Novotovi, že vzhľadom na kúpu bytu v Košiciach to nebude s rekonštrukciou domu ľahké, načo mu J.. N. oznámil aby sa netrápil, že aj V. majú záujem o dom. Následne celú kúpu zariadil J.. N..

Zo splnomocnenia zo dňa 21.9.2007 osvedčeného pracovníkom Mesta Hnúšťa ak osvedčujúcim orgánom vyplýva, že navrhovateľka splnomocnila J.. V. N. na zastupovanie pri vykonávaní všetkých právnych úkonov súvisiacich s prevodom vlastníckeho práva predajom nehnuteľného majetku evidovaného registrom E.-K., k.ú. C., okr. C.. B.: na R.. XXX - W. zast. W. W.. č. XXXX (XXX m2) a B. F. B.. č. XXX na parc. č. XXXX, Y. W.. č. XXXX (XXX m2), na LV č. XXXX - D.. W. parc. č. XXXX (XXmX), parc. č. XXXX (XX m2) a parc. č. XXXX (XX m2), D. parc. č. XXXX (XX m2), T.. F. B.. č. XXX na parc. č. XXXX, na LV č. XXX - B. F. parc. č. XXXX (XXX m2) v podiel X/XX, inak všetko v X/X v hodnote 50000,-Sk včítane celého terajšieho obsahu hnuteľného aj inštalovaného zariadenia.

Predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06. 11. 2007 medzi navrhovateľkou ako predávajúcim zastúpenou J.. V. N. a kupujúcim M. Q. sú nehnuteľnosti špecifikované zhodne s vyššie uvedeným splnomocnením a to za kúpnu cenu 50 000,- Sk.

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26. 11. 2007 medzi predávajúcim J.. M. Q. a odporcami 1/ a 2/ako kupujúcimi vyplýva, došlo k prevodu vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam na kupujúcich za kúpnu cenu 70 000,- Sk.

Obsahom čestného prehlásenie overeného dňa 08. 11. 2007 na Obecnom úrade v Muráni je vyhlásenie navrhovateľky, že od J.. N. prevzala rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota o povolení vkladu

č. M. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX s KZ uzavretou 06. 11. 2007 medzi J.. N. a J.. Q. a sumu 50 000,- Sk.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota č. k. U. XX/XX-XX zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota v trestnej veci obvineného J.. V. N., stíhaného za prečin podvodu podľa , , trestné stíhanie zastavil, lebo skutok nie je trestným činom. Išlo o stíhanie za prečin podvodu, ktorého sa mal menovaný podľa skutkovej vety dopustiť tým, že sa v priebehu roka 2007 votrel do priazne M. V., ktorú naviedol, že jej od Domova dôchodcov v Tisovci vymôže sponzorský dar vo výške 1 659,70 eur, ktorý táto domovu dôchodcov podarovala z dôvodu jej umiestnenia v ňom po operácii bedrového kĺbu a za týmto účelom jej mal dať podpísať v septembri 2007 na matrike v Hnúšti tri doklady, ktoré podľa páchateľa mali byť splnomocnením na vymoženie tohto daru, M. V. si pri podpise neprečítala obsah dokladu a obvinený J.. V. N. mal tieto splnomocnenia zneužiť na predaj nehnuteľného majetku M. V. vedený na LV č. XXXX v k. ú. C. bez je vedomia tretím osobám, čo zistila v decembri 2007 dcéra poškodenej M. N. a M. V. tak mal spôsobiť škodu vo výške nie menej ako 16 928,90 eur. V odôvodení prokurátor konštatuje, že žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo preukázané, že by obvinený nejakým spôsobom navrhovateľku uviedol do omylu alebo oklamal v tom, že pod zámienkou vrátenia sponzorského daru vylákal od nej podpis na splnomocnenie konať v jej prospech pri prevode nehnuteľností. Samotné splnomocnenia a čestné prehlásenia boli podpisované dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku s dostatočným priestorom na ich prečítanie a oboznámenie sa s obsahom písomnosti, čo poškodená potvrdila svojim podpisom a jeho overením.

Z uznesenia Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa XX. Q. XXXX, č. k. X K. XX/XX-X súd zistil, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v trestnej veci obvineného J.. V. N., vedenej na Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote pod sp. zn. U. XX/XX podľa zamietol sťažnosť poškodenej M. V., proti zneseniu prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, sp. zn. U. XX/XX z XX. XX. XXXX, ktorým podľa zastavil trestné stíhanie proti obvinenému J.. V. N., stíhanému za prečin podvodu podľa , , ako nie dôvodnú.

Podľa (ďalej len ) v platnom znení právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa k ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 7 katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje:

a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,

b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,

d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho

územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa Čl.11 ods. 1 veta prvá a druhá ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv slobôd každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

V zmysle veta tretia (ďalej len ) v platnom znení je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Navrhovateľka zvolila ako procesný prostriedok ochrany svojich tvrdených práv určovaciu žalobu. Naliehavý právny záujem je daný požiadavkou odstránenia disproporcie medzi evidovaným a teda záväzným stavom vlastníctva (ktorý platí pokiaľ nie je preukázaný opak) v evidencii katastra nehnuteľností (v zmysle ktorého sú vlastníkmi sporných nehnuteľností odporcovia) a navrhovateľkou prezentovaným skutkovým a právnym stavom, v zmysle ktorého sa za vlastníčku považuje ona. Ako predbežnou otázkou vo vzťahu k žalobe o určenie vlastníckeho práva sa súd najprv zaoberal otázkou neplatnosti právneho úkonu - splnomocnenia na predaj nehnuteľnosti.

Právne úkony plnia v súkromnom práve úlohu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ktoré následky právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Nedostatky v jednotlivých pojmových znakoch právneho úkonu sankcionuje právny poriadok absolútnou, prípadne relatívnou neplatnosťou. V prvom rade navrhovateľka namietala rozpor s citovaným ustanovením , t.j. nedostatky vo vôli (slobodne, vážne) a v prejave (určite, zrozumiteľne)konajúcej osoby. Po preskúmaní predmetného právneho úkonu - splnomocnenia a posúdení preukázaného skutkového stavu dospel súd k záveru, že predmetný právny úkon je mimo akejkoľvek pochybnosti v súlade s citovaným ustanovením . V konaní nebola preukázaná, resp. ani len tvrdená žiadna okolnosť, že by bol právny úkon vykonaný pod tlakom násilia alebo bezprávnej vyhrážky (psychické donútenie). Rovnaký záver platí vo vzťahu ku kategórii vážnosti - nie je preukázane, ani len tvrdené, že by niektorá zo zmluvných strán podpisovala splnomocnenie na predaj z dôvodu simuácie, zo žartu apod., t.j. nie vážne. V ďalšom je potrebné konštatovať, že právny úkon je formulovaný obsahovo a výrazovo jednoznačne, t.j. určite a zrozumiteľne (určitosť sa týka určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka, zrozumiteľnosť predstavuje určitosť prejavu po výrazovej stránke, nezrozumiteľný prejav je taký keď jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel nemožno zistiť čo ním chcel konajúci vyjadriť), preto neprichádza do úvahy jeho kvalifikovanie za neplatný ani z týchto dôvodov. Zároveň sa súd nestotožňuje ani s tvrdením, že je splnomocnenie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi pre nízku dohodnutú kúpnu cenu, nakoľko táto zložka záväzkové vzťahu je vo výlučnej kompetencii zmluvných strán. Súd ďalej ani z úradnej moci nezistil žiadny zo zákonom vypočítaných (vyššie citovaných) dôvodov neplatnosti sporného právneho úkonu. Jediný do úvahy prichádzajúci dôvod jeho neplatnosti s ohľadom na tvrdenú skutkovú situáciu by mohla byť relatívna neplatnosť z dôvodu omylu vo vôli navrhovateľky ( ), t.j. že chcela uzavrieť splnomocnenie na vymoženie daru, nie na predaj nehnuteľnosti.

Na to aby právny úkon spôsobil právne následky, musí byť (okrem iného) aj prostý omylu. Vôľa sa totiž považuje za vadnú aj v prípade ak k jej prejavu došlo v dôsledku omylu. Ak právny úkon túto podmienku

nespĺňa, možno ho podľa považovať za neplatný, pretože ten kto konal robil ho v omyle. Omyl je teda špeciálna vada vôle ktorého právna podstata spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu, t.j. ide o nesúlad medzi právnymi následkami ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať a ktoré skutočne vyvolal. Omyl vo vôli je právne relevantný ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne osoba ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v dobe právneho úkonu aspoň vedieť.

Neplatnosť pre omyl vo vôli je neplatnosťou relatívnou. Relatívna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je právnym úkonom dotknutý sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Ak sa teda oprávnený subjekt neplatnosti právneho úkonu nedovolá, zostáva dotknutý právny úkon platný so všetkými právnymi účinkami, ktoré z právneho úkonu vyplývajú. To platí i tam, kde na základe tohto právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívna neplatnosť zmluvy nastáva na základe jednostranného právneho úkonu dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Forma dovolania sa nie je zásadne stanovená, možno tak urobiť aj v konaní pred súdom. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno vykonať vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

V predmetnom prípade, aj keby navrhovateľka preukázala (k čomu nedošlo) súdu tvrdenia o omyle v prejave vôle (v dôsledku čoho by pre neplatnosť splnomocnenia mala byť neplatná aj kúpna zmluva medzi navrhovateľkou a J.. Q. a následne medzi J.. Q. a odporcami), k uplatneniu relatívnej neplatnosti by došlo chronologicky až po uzavretí ďalšej kúpnej zmluvy (medzi J.. Q. a odporcami), čím dochádza k stretu dvoch základných princípov právneho štátu, t.j. ochrany vlastníctva a princípu právnej istoty (u tretích osôb - odporcov). Z tohto hľadiska (z dôvodu danosti princípu právnej istoty) je irelevantné, že uplatnením relatívnej neplatnosti sa právny úkon zrušuje od počiatku. V čase uzavretia kúpnej zmluvy totiž odporcovia vstupovali do zmluvného vzťahu a odkupovali nehnuteľnosť od vlastníka (J.. Q.), ktorý vykonával svoje vlastníctvo v celom zákonnom rozsahu práv vlastníka. V tejto súvislosti sa súd v plnej miere stotožňuje so závermi právnej doktríny ako aj rozhodovacej praxe, v zmysle ktorých pokiaľ prevodca, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť prevedie do vlastníctva nadobúdateľa, nemôže dodatočné odpadnutie právneho dôvodu, na základe ktorého sa prevodca stal vlastníkom veci mať za následok zánik vlastníctva nadobúdateľa, ktorý nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere. Vzťah medzi zmluvnými stranami a jeho zmeny sa môžu prejaviť len medzi týmito stranami a nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb ktoré v dobrej viere a v súlade so zákonnou úpravou nadobudli vlastnícke právo k veci. Opačná interpretácia, podľa ktorej dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov vlastníka, tento vlastník stráca vlastnícke právo, hoci mu článok 11 Listiny základných práv a ustanovenia poskytujú ochranu, narušuje celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Akceptovania výkladu, že zánikom kúpnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, ktorá bola uzavretá ako prvá v rade, by si vlastník, ktorý nadobudol vlastníctvo derivatívne, nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, zjavne nezodpovedá poňatiu materiálneho právneho štátu. Posúdenie kolízie interpretačných alternatív relevantného práva je založené na princípe proporcionality (nakoľko vhodné riešenie takéhoto konfliktu práv, výrazne menej zasahujúce do nadobudnutých práv, ponúka samotná koncepcia neplatnosti právneho úkonu, t.j. ak by navrhovateľka naozaj preukázala neplatnosť splnomocnenia a následnej kúpnej zmluvy, podľa ktorej už bolo plnené, vzniká medzi jej účastníkmi právny vzťah zodpovednosti za plnenie bez právneho dôvodu. V jeho rámci sú si účastníci povinní vzájomne vrátiť poskytnuté plnenie. Ten, kto na základe relatívne neplatného právneho úkonu už plnil, môže žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ to nie je dobre možné, aby plnenie bolo vrátené, t.j. ako v predmetnom prípade, kedy už došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva, vzniká povinnosť zaplatiť zodpovedajúcu peňažnú náhradu v zmysle ustanovenia . Ak niekomu vznikne z relatívne neplatného právneho úkonu škoda, môže sa podľa domáhať jej náhrady podľa . Nárok na náhradu škody smeruje voči tomu, kto relatívne neplatný právny úkon zavinil, t.j. podľa navrhovateľkou tvrdeného skutkového stavu J.. N., nie však odporcovia ako tretie osoby), resp. zákaze nadmerného zásahu do práv a slobôd, čo predstavuje štandardný nástroj pre riešenie konfliktu základných práv, v danom prípade kolízie vlastníckeho práva kupujúcich na jednej strane ale legitímnych očakávaní predávajúceho a kupujúceho.

Uvedené platí len u práv, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere, t.j. dobrá viera vystupuje ako korektív pre práva v súkromno-právnej oblasti. Dobrá viera ako právny inštitút predstavuje vnútorný psychický stav alebo vnútorné presvedčenie konajúceho, že nekoná protiprávne, v predmetnom prípade teda vedomosť odporcov 1/ a 2/ o relevantných okolnostiach, t.j. že J.. N. mal u navrhovateľky vyvolať omyl o obsahu splnomocnenia a v dôsledku toho malo byť splnomocnenie ako aj následné kúpne zmluvy neplatné. Ide teda o subjektívnu kategóriu, ktorá z tohto dôvodu nemôže byť exaktne dokazovaná, predmetom dokazovania môžu byť len objektívne vonkajšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok.

V tejto súvislosti je potrebné zo strany súdu konštatovať, že odporcovia a svedkovia vypovedali o vyššie uvedených podstatných okolnostiach jednoznačne a konzistentne a to od počiatku, t.j. od výsluchov už v trestnom konaní ako aj v rámci predmetného civilného konania, t.j. že okolnosti vzťahu J.. N. k navrhovateľke, t.j. aj jej zastupovanie pri uzatváraní kúpnej zmluvy nikdy neboli predmetom ich rozhovorov, preto odporcovia nemohli byť nedobromyseľný v otázke riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva. Sama navrhovateľka v rámci výsluchu uviedla, že odporcov nepozná, nikdy sa s nimi nestretla a nevie o tom, že by odporcovia mali vedomosť o problémoch medzi ňou a J.. N.. Rovnako všetci zhodne vypovedali, že o problémoch J.. N. s navrhovateľkou sa dozvedeli až po začatí trestného stíhania J.. N., t.j. časovo po uzavretí kúpnej zmluvy. Takýto sled skutkových okolností možno považovať za logický a vierohodný. Navrhovateľka by v predmetnom prípade musela uniesť bremeno tvrdenia a naväzujúce dôkazné bremeno tak ohľadne okolnosti, že zo strany J.. N. došlo k podvodnému konaniu, ale zároveň aj ohľadne toho, že o tomto jeho konaní získali vedomosť odporcovia, ktorí aj za týchto okolností (alebo práve kvôli nim, ako tvrdí navrhovateľka, že účelom opakovaných kúpnych zmlúv bolo dosiahnutie nemožnosti žalovať neplatnosť kúpnych zmlúv) uzavreli kúpnu zmluvu.

Vo vzťahu k prvému vymedzenému okruhu súd poznamenáva, že sa stotožňuje so závermi prokurátora, že splnomocnenia a čestné prehlásenia boli podpisované dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku s dostatočným priestorom na ich prečítanie a oboznámenie sa s obsahom písomnosti, boli vykonané pred rôznymi overovacími orgánmi, čo tiež výrazne znižuje pravdepodobnosť možné ho podvodného konania zo strany J.. N..

Predovšetkým však v súvislosti so zásadnou otázkou dobrej viery každého z odporcov je potrebné uviesť, že väčšina navrhovateľkou tvrdených okolností - podsunutie viacerých plnomocenstiev, záujem otca J.. N. o dom apod. nemá vplyv na otázku dobrej viery odporcov, týka sa výlučne vzťahu J.. N. a navrhovateľky. Nedostatok dobrej viery u samotných odporcov navrhovateľka vyvodzuje z okolností ako rozpory v niektorých výpovediach, urýchlené vkladové konanie, spôsob akým spôsobom prejavovali záujem o nehnuteľnosť pri jej kúpe. Podľa názoru súdu je v danom prípade nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu spočívajúce v dlhoročnom priateľskom vzťahu odporcov, J.. Q. a J.. N., ktorí im ponúkol nehnuteľnosť na predaj, pričom v rámci takéhoto vzťahu založeného na dôvere nepochybne nie je ničím nezvyklým, že kúpne zmluvy aj pre ďalší prevod pripravil J.. N. (ak by aj touto okolnosťou chcela navrhovateľka preukázať podvodnosť konania J.. N., nevyplýva z nej vzhľadom na súdom opísané okolnosti nedostatok v dobrej viere odporcov), ktorý v podstate len zmenil záhlavie kúpnej zmluvy, v konečnom dôsledku ide nepochybne o efektívne riešenie. Vo svetle uvedených skutkových okolností nemožno priznať relevanciu tvrdeniu navrhovateľky o rozpore vo výpovediach a to že či s odporcami jednal o kúpe J.. Q. alebo J.. N., nakoľko ide o ten istý okruh priateľov ktorí majú neformálne vzťahy a záujem o tú istú nehnuteľnosť. Svedok J.. Q. vypovedal, že využíva zrýchlené vkladové konanie vo všetkých prípadoch pri prevodoch nehnuteľností, ide o legálny inštitút v zmysle príušnej úpravy katastrálneho konania, preto pokiaľ tak postupovali na základe jeho rady aj odporcovia, resp. pokiaľ všetko zastrešoval J.. N., ktorí bol aktívny pri predaji nehnuteľností, z uvedeného nie je takisto možné vyvodiť nedostatok dobrej viery o podstatných okolnostiach riadneho prevodu vlastníckeho práva u aktuálnych vlastníkov, t.j. u odporcov. Súd zároveň poukazuje na správanie navrhovateľky v minulosti, ktorá sama tvrdila, že chcela vymôcť späť dar od domova dôchodcov, ktorý dobrovoľne poskytla, čo potvrdzuje tvrdenia J.. N. o nestálosti názorov a postupov navrhovateľky. Možno súhlasiť s navrhovateľkou, že v prípade kúpy nehnuteľnosti je vo všeobecnosti štandardné, že sa kupujúci podrobne oboznámi s kupovanou nehnuteľnosťou, v predmetnom prípade však s ohľadom na cenu, už spomenutú dôveru medzi dotknutými osobami a v konečnom dôsledku aj rozsah oboznámenia sa (odporcovia si nehnuteľnosť boli pozrieť, J.. Q. mal video nahrávku) opätovne možno len konštatovať,

že nedostatok dobrej viery u odporcov o tom, že kupujú nehnuteľnosť od vlastníka preukázaná nebola. Súd opätovne zdôrazňuje, že odporcovia by v čase uzavretia kúpnej zmluvy museli mať vedomosť, že J.. N. podvodným spôsobom získal splnomocnenie (pre úspech v spore by nepostačovalo samotné preukázanie púheho podvodného konania zo strany J.. N.), ktorá vedomosť by vylučovala ochranu ich tvrdeného vlastníckeho práva v konfrontácii s tvrdeným vlastníckym právom navrhovateľky. Vzhľadom na nepreukázanie takejto okolnosti, súd v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi favorizoval princíp právnej istoty prejavujúci sa v danom prípade v teórii ochrany v dobrej viere nadobudnutých práv tretích osôb (spolu s načrtnutým riešením situácie aj pre navrhovateľku) a návrh zamietol.

Vykonanie ďalších navrhovaných dôkazov súd zamietol z dôvodu, že by išlo len o opakovanie výsluchov vykonaných už v trestnom konaní, kde boli svedkovia (predovšetkým zamestnankyne matriky) riadne a podrobne vypočutí a to bez značného časového odstupu od skutkových okolností ako je tomu v tomto konaní a preto nie je predpoklad bližšieho objasnenia skutkového stavu z ich strany.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s tak, že procesne úspešným odporcom priznal náhradu trov konania v celkovej sume 457, eur, ktorá pozostáva z :

1.tarifnej odmeny za úkonov právnej služby:

- prevzatie zastúpenia a príprava - 16.9.2010

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu - 21.9.2010

- účasť na pojednávaní - 2.11.2010

- účasť na pojednávaní - 19.5.2011

- účasť na pojednávaní - 13.7.2011

- účasť na pojednávaní - 23.11.2011

v súlade s , , , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, t.j. 3 x 55,49 eur a 3 x 57 eur, t.j. spolu 337,47 eur. Právny zástupca odporcov síce nesprávne stanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny s odkazom na citovanej vyhlášky, nakoľko hodnotu predmetu sporu je možné vyjadriť, súd však vychádzal z právnym zástupcom odporcov určenej sumy, pretože je nižšia než na akú by mal nárok v prípade postupu podľa vyhlášky a súd nemôže z úradnej moci prekročiť uplatnený nárok. Ďalej právny zástupca odporcov vo vyúčtovaní síce poukázal na znenie vyhlášky, uplatnené úkony právnej služby však v súlade s týmto ustanovením žiadnym spôsobom nekrátil, preto mu boli priznané v krátenej výške.

2.režijného paušálu za 6 úkonov právnej služby, z toho 3 x 7,21 eur a 3 x 7,41 eur, t.j. spolu 43,86 v súlade s a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcov uplatnených 12 režijných paušálov, nakoľko zmyslom a účelom režijného paušálu je nahradiť paušalizované nálady za poskytnuté úkony právnej služby ako také, pričom v danom prípade bolo vykonaných 6 úkonov právnej služby (nie 12), irelevantné z tohto hľadiska je, že boli zastúpené dve osoby.

3.DPH - vo výške 20 %, t.j. 76,26 eur v súlade s vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak navrhovateľka dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu odporcovia podať návrh na vykonanie exekúcie.