Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-303-2011.pdf
PDF · 93.23 KB
No categories available
43CoE/303/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti povinnému T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. vedenej pod sp. zn. EX 3943/10u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 653,59 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/418/2010-32 zo dňa 3. januára 2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/418/2010-32 zo dňa 3. januára 2011 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník, prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd vyhodnotil dohodu o úhrade pohľadávky uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 31.07.2008 ako spotrebiteľskú zmluvu. Návrh spotrebiteľskej zmluvy bol veriteľom pripravený na predtlačenom tlačive, preto spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom zmeniť obsah jej zmluvných ustanovení, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, nemohol vyjednávať, jedinou alternatívou bolo prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul má za následok, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojim dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Súd preto nemal pochybnosti o tom, že ustanovenie bodu 5 Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmena r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.
Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, prvostupňový súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný len ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok pôsobil, by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 5/2000.
Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, a nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní tak podľa názoru odvolateľa neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa bodu 47 cit. rozhodnutia nie je možné, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok). Rovnaký argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Zároveň dal do pozornosti, že pokiaľ bola zmluva o úvere, v ktorej bol dlžník spotrebiteľom, uzavretá pred dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Postupom a rozhodovaním exekučného súdu v tomto prípade dochádza podľa oprávneného k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýmto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Odvolateľ si taktiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a. s., sp. zn. SR 15095/09 zo dňa 27. novembra 2009. Oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom výkonu rozhodnutia nadobudol postúpením. Pôvodným oprávneným bola spoločnosť Quatro, a..s, ktorá s povinným uzavrela dňa 12.02.2002 zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej spoločnosť Quatro, a.s. poskytla povinnému sumu 29.100,- Sk a povinný za zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky spoločnosti Quatro, a.s.. Následne dňa 28.07.2008 oprávnený uzavrel s povinným dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej povinný uznal voči oprávnenému záväzok vo výške 27.690,40 Sk a zaviazal sa ho zaplatiť v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach. Zmluvné strany si ako súčasť dohody o úhrade pohľadávky v splátkach v čl. 5 dohodli alternatívne riešenie sporov zo zmluvy, buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 1 vyššie cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa bodu 1 písm. q/ Prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v ktorom je zoznam podmienok, považovaných podľa čl. 3 bod 3 cit. smernice za nekalé patria aj podmienky, zmyslom alebo účinkom ktorých je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Odvolací súd zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci uzavretú dňa 12.02.2002 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorá tvorí právny základ pre posudzovanie vzťahov medzi účastníkmi zmluvy, podľa jej obsahu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, t.j. za spotrebiteľskú zmluvu. Keďže ide o zmluvu uzavretú pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., vzťahujú sa na ňu inertemporálne ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu predmetný právny vzťah posudzoval tak podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch (najmä ust. § 1 ods. 2 psím. b) a § 2 písm. a) uvedeného zákona) ako aj podľa ustanovení, upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom prihliadol aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
S poukazom na uvedené odvolací súd považoval za vecne správny záver súdu prvého stupňa o tom, že právny vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
V súlade s § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti okresný súd správne preskúmal žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v čl. 5 dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi oprávneným a povinným je neprijateľná podmienka.
Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu tak zmluvy o nájme ako aj uzavretiu dohody o úhrade pohľadávky, a to s prihliadnutím k tomu, že oprávnený ako aj jeho právny predchodca sú podnikateľmi, ktorí obsah zmluvy aj dohody na predtlačených formulároch vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia dosiahli, že na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohode o úhrade pohľadávky nemal spotrebiteľ právo voľby súdu, ktorý by spor rozhodoval, ak podal žalobu veriteľ, keďže dohoda o úhrade pohľadávky upravila rozhodcovskú doložku tak, že v prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Spotrebiteľ mohol len zmluvu o nájme ako aj dohodu úhrade pohľadávok obsahujúcu rozhodcovskú doložku ako celok odmietnuť alebo ich akceptovať, v dôsledku čoho ju treba považovať za neprijateľnú a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou dohody o úhrade pohľadávky, je v rozpore nielen s ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietol.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že argumenty oprávneného uvedené v odvolaní nie sú z vyššie uvedených dôvodov akceptovateľné, a to najmä preto, že z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd predtým, než udelí poverenie na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe je možné exekúciu vykonať a či neexistujú také zákonné ustanovenia, ktoré by vykonaniu exekúcie bránili. Na rozdiel od iných exekučných titulov, ktoré sú uvedené v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj v ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní má exekučný súd právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Exekučný súd tak musí zistiť, či existujú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, je dôvodný postup podľa § 45 ods.2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Takýto postup vnútroštátneho súdu ako súdu exekučného je v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/ EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C - 40/08 ASTURCOM. Smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná tak, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale aj priam ukladá v § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, ak tento obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou podmienkou.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.