Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-316-2010.pdf
PDF · 89.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/316/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: P. F., bytom B. XX/XX, Z., zastúpenej A. proti odporcovi: U. F., bytom B. XX/XX, Z. o určenie výživného takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Zročné výživné za čas od 13.09.2010 do 23.11.2011 v sume 725,60 Eur súd povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 50 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc dňom 15.12.2011 stratou výhody splátok.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 13.9.2010, doplneným podaním zo dňa 29.4.2011 domáhala zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne.
Návrh odôvodnila tým, že po rozvode manželstva jej rodičov bola zverená do starostlivosti otca. Matka prispievala na jej výživu na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 10.1.2007 č.k. 15C/199/2006-26 sumou 2.500,-Sk mesačne. Po ukončení M. bola prijatá na C. a od septembra 2007 býva v I. u svojej matky A.. J. G., ktorá sa snaží zabezpečiť jej všetko potrebné. Odporca od septembra 2007 na jej výživu prispieva nepravidelne.
Odporca vo vyjadrení uviedol, že na výživu navrhovateľky je schopný a má možnosť prispievať maximálne sumou 130 Eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy, rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 10.1.2007 č.k. 15C/199/2006-26, potvrdením o príjme odporcu, ako aj s ostatným obsahom spisu, vypočul účastníkov a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka je dcérou odporcu. Okresný súd v Prievidzi dňa 10.1.2007 pod č.k. 15C/199/2006-26 schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola navrhovateľka na čas po rozvode jej rodičov zverená do osobnej starostlivosti otca, matka sa zaviazala platiť na jej výživu sumu 2.500,-Sk mesačne. Po ukončení A. bola prijatá na C.. Od septembra 2007 býva v I. u svojej matky A.. J. G., ktorá sa snaží zabezpečiť jej všetko potrebné. Od septembra 2007 odporca na jej výživu prispieva nepravidelne, v priemere sumou 100 Eur mesačne, ktoré finančné prostriedky jej dá, keď ho osloví, že niečo potrebuje, napr. knihy do školy, alebo oblečenie. To však nie je pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti. Jej bežné mesačné výdavky predstavujú výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, cestovné 40 Eur mesačne, školské potreby cca 200 Eur ročne, kultúrne podujatia a šport cca 25 Eur mesačne, mobil cca 20 Eur mesačne, zubné vyšetrenia, lieky, kontaktné šošovky cca 65 Eur mesačne, poplatky za internet, tlačiareň, počítač. Mame, ktorá v zásade všetky tieto náklady hradí sama sa snaží pomôcť tým, že aspoň príležitostne brigádnicky si niečo privyrobí.
Matka navrhovateľky pred súdom uviedla, že je druhý krát vydatá. Býva tu v I.. Od roku 2007, kedy dcéra P. nastúpila na C. býva u nej. Hoci ona je nezamestnaná, jej manžel je úspešný podnikateľ. Hoci v zásade všetky potreby dcéry zabezpečuje a financuje len ona, javí sa jej byť prirodzené, aby na vyživovacej povinnosti voči dcére participoval aj jej otec.
Odporca vypovedal, že si je plne vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke - dcére P.. Jej výživu okrem iného zabezpečuje aj tak, že jej pravidelne mesačne dáva sumu cca 100-150 Eur. Uviedol, že jeho mesačné náklady predstavujú platby bývanie cca 150 Eur mesačne, 20 eur mesačne platí za internet. Vlastní motorové vozidlo Seat Ibiza, rok výroby 1999, na benzín mesačne vynakladá cca 50 Eur, spláca bezúčelovú pôžičku po 120 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť voči druhej dcére W., nar. XX.X.XXXX.
Z potvrdenia F. súd zistil, že navrhovateľka je v akademickom roku 2011/2012 študentkou 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia.
Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že je zamestnaný v G.. a jeho priemerný mesačný príjem je 804,88 Eur.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu žijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej v ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine.
V zmysle vyššie uvedených zákonných kritérií, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov, odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, závisia od zisťovania celkových majetkových pomerov v širšom zmysle.
Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pre posúdenie tejto schopnosti sú v každom konkrétnom prípade rozhodujúce rôzne faktory na strane dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby, majetkové pomery a v neposlednom rade aj existencia reálnej možnosti dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom, resp. zvolenom odbore. Všeobecne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
Zákon o rodine uprednostňuje v danom prípade záujem oprávneného tak, že aj v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné.
Rovnako je však potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu, a to vzhľadom na aplikáciu ust. § 75 ods. 2 (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi), § 43 ods.2 zákona o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov).
Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v ust. § 62 ods. 2, veta druhá zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
V danej veci bolo z vykonaného dokazovania nepochybne zistené, že navrhovateľka je dcérou odporcu, ktorý na jej výživu síce prispieva v zásade sumou cca 100-130 Eur mesačne. Avšak, ako uviedla navrhovateľka nejedná sa o pravidelné, riadne plnenie si vyživovacej povinnosti, ale len o akési nepravidelné príspevky, v zásade vo výške cca 100 eur mesačne.
Z potvrdenia o návšteve školy nepochybne vyplýva, že navrhovateľka sa riadnym denným štúdiom pripravuje na budúce povolanie a je zatiaľ odkázaná výživou na svojich rodičoch.
Je preto daný základ jej nároku na výživné voči odporcovi.
Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti súd považoval sumu 150 eur mesačne za primeranú na zabezpečenie odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj za sumu ktorá zodpovedá schopnostiam i možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, keď výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča, v ktorej súvislosti rodič musí citlivo zvážiť aj čerpanie prípadných úverov, aj iné aktivity majúc na zreteli svoju vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom.
Navrhovateľka je študentkou vysokej školy. Jej mesačné výdavky súd uznal za preukázané a zodpovedajúce jej veku a príprave na budúce povolanie. Treba pritom prihliadať aj na celkový rast životných nákladov, potreby navrhovateľky v tejto súvislosti. Zárobkové schopnosti a možnosti odporcu umožňujú prispievať na výživu navrhovateľky vyššie uvedenou sumou, keď si odporca svoje osobné a nie nevyhnutné výdavky musí ustrážiť tak, aby mohol dcéram prednostne, riadne a včas prispievať na výživu.
Zročné výživné v sume 725,60 Eur súd uložil odporcovi splatiť v pravidelných splátkach po 50 Eur mesačne, ktoré možno považovať vzhľadom na výšku zročného výživného za primerané, dlžné obdobie súd ustálil za obdobie od 13.9.2010 do 15.11.2011 po zohľadnení platieb výživného po 100 Eur mesačne, dlžné výživné za mesiac september 2010 predstavuje sumu 25,60 Eur a za obdobie od októbra 2010 do novembra 2011 po 50 Eur mesačne, sumu 700 Eur.
Návrh navrhovateľky v časti nad priznanú sumu 150 eur mesačne súd zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej veci mala navrhovateľka úspech čiastočný, keď žiadala zaviazať odporcu platiť na jej výživu sumu 200 Eur mesačne, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na rozhodnutie, že žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhovateľke napokon v súvislosti s predmetným konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu,
písomne, trojmo.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa
má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je
možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.