Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8C-61-2011.pdf
PDF · 88.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/61/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa T. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W., J. XX, t.č. bytom W., B. X, proti odporkyni U. I., rod. P., nar. X. X. XXXX, trvale bytom W., J. XX, t.č. bytom Q., T.. J. X/B, za účasti maloletej J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa T.F. I., nar. XX. X. XXXX a odporkyne U. I., rod. P., nar. X. X. XXXX, uzatvorené dňa X. XX. XXXX na Mestskom úrade vo Zvolene, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Zvolen vo zväzku 32, ročník 1998, na strane 317, pod poradovým číslom 242 r o z v á d z a .
Súd maloletú J. I., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec T. I., nar. XX. X. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. I., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletou n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 8. 4. 2011 domáhal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, maloletú J. zveril do výchovy a opatery matky a jeho zaviazal platiť výživné vo výške 170,- Eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd nepriznal žiadnemu účastníkovi trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril dňa X. XX. XXXX na Mestskom úrade vo Zvolene. U obidvoch účastníkov išlo o prvé manželstvo. Toto bolo uzatvorené po štvorročnej známosti a dlhé roky bolo harmonické. V máji v roku 2009 sa účastníci spoločne rozhodli odsťahovať zo Zvolena do Trnavy. Čoraz častejšie sa začali objavovať výrazné názorové rozdiely na spoločné spolunažívanie a budúcnosť. Toto viedlo aj k výraznému citovému odcudzeniu a prestali sa intímne stýkať. K veľmi vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo hlavne tohto roku a to od júna, kde sa dohodli, že ich manželstvo už nemá perspektívu a on podá návrh na rozvod. Po vzájomnej dohode dospeli k tomu,
komu má byť maloletá dcéra zverená do výchovy a opatery, ako aj výška živného. Na základe týchto skutočností žiada, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe sobášneho listu bolo zistené, že navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili manželstvo dňa X. XX. XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 32, ročník 1998, na strane 317, pod poradovým číslom 242.
Na základe rodného listu maloletej bolo zistené, že tento je zapísaný v knihe narodení Matričného úradu Zvolen vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, pričom rodičmi maloletej sú navrhovateľ a odporkyňa.
Súd na základe vyjadrenia navrhovateľa zistil, že on na svojom návrhu čo sa týka rozvodu manželstva trvá. Zároveň trvá na tom, aby súd maloletú zveril do výchovy a opatery matky. Čo sa týka výšky výživného, poukazuje na to, že od podania návrhu došlo k určitým zmenám, pričom on v súčasnosti s maloletou trávi tiež dosť času a preto žiada, aby uvedené výživné bolo určené len na 120,- Eur mesačne s tým, že takto sa písomne vyjadrila aj odporkyňa.
Súd zo správy zo šetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zistil, že rodičia pri spoločnom pohovore zhodne uviedli, že sa na úprave výkonu práv a povinností k maloletej dohodli a že maloletá má byť zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný platiť mesačne výživné vo výške 120,- Eur.
Súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že čo sa týka otázky rozvodu, toto ponecháva na úvahu súdu. V prípade že súd manželstvo rozvedie žiada, aby súd maloletú zveril do výchovy a opatery matky a otca zaviazal výživným tak, ako je to uvedené v dohode rodičov, teda vo výške 120,- Eur mesačne.
Súd zo mzdového listu navrhovateľa zistil, že priemerná mzda za mesiace júl 2009 až jún 2010 bola približne 280,- Eur.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Mal preukázanú tú skutočnosť, že manželstvo účastníkov konania, t.j. navrhovateľa a odporcu v súčasnosti už neplní svoje základné povinnosti a to predovšetkým to, že títo spolu nežijú, citové vzťahy medzi účastníkmi už ochabli, taktiež spolu ani nehospodária. Podľa súdu jediné čo týchto účastníkov spája je ich maloletá dcéra. Za takýchto podmienok súd vidí, že návrh na rozvod je dôvodný a preto súd manželstvo rozviedol.
Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletej dcére, súd mal preukázané a to jednak vyjadreniami navrhovateľa, ďalej písomným vyjadrením matky, ako aj vyjadrením kolízneho opatrovníka, že je vhodné, aby maloletá bola zverená do výchovy a opatery matky a že na takejto úprave práv a povinností sa rodičia aj vzájomne dohodli. Zároveň mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že v súčasnosti určenie výživného vo výške 120,- Eur je zo strany navrhovateľa, ktorý toto výživné má platiť, dostatočne vysoké a taktiež že bude pokrývať na tento čas aj výdavky na maloletú.
Podľa § 144 prvá veta O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť úradu poverenému viesť matriku, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.