Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-179-2011.pdf
PDF · 75.78 KB
No categories available
14CoE/179/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. E. B., a.s., C. XXXX/XXX, W., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. W. W., N. sv. V. X, S., proti povinnému: T. A., nar. X.X.XXXX, S. XX, K., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. K. R., Z. úrad A., L. XX. augusta X, A., pod č. EX XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu K. J. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. W.-F X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vydaný rozhodcom JUDr. T. K. v Holíči, na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinným.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, § 25 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, smernice Rady č. XX/XX/ EHS a uviedol, že predmetná úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovská doložka uvedená v S. XX. Záverečné ustanovenia, konkrétne v § 18 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti S. E. B., a.s., ktoré sú súčasťou predmetnej úverovej zmluvy, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znemožňuje spotrebiteľovi - povinnému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa - oprávneného. Nakoľko je rozhodcovská doložka súčasťou zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, povinný mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná. Súd teda žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril. Uviedol, že povinný s oprávneným dobrovoľne uzavrel úverovú zmluvu, pričom k nej nemal žiadne pripomienky. K uzatvoreniu zmluvy nebol prinútený. Preto predmetná zmluva ako aj rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Nakoľko povinný bol v rozhodcovskom konaní nečinný, právomoc rozhodcovského súdu bola založená aj vtedy, keby bola rozhodcovská doložka neplatná, alebo keby vôbec neexistovala. Konštatoval, že exekučný súd prekročil svoju právomoc a porušil svoju nestrannosť, keď svojim rozhodnutím de facto jednal za povinného a napravoval jeho nečinnosť. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia ustanovenia o neprijateľnej podmienke zmluvy o úvere uvedenej v B. T. XX/XX/EHS (konkrétne príloha 1, písm. q/) je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a mätúca. Ďalej považuje napadnuté uznesenie za úplne popierajúce zmysel a účel rozhodcovského konania a znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje Smernicu č. XXXX/ XX/EH. Tiež upozornil na rozsudok N. H. v ktorom sa konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcom vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takým súkromným subjektom. Má za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je platne dojednaná.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd preto prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Úverové zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo ani tvrdené, aby úver bol poskytnutý na obchodnú činnosť alebo inú podnikateľskú činnosť povinného.
Podľa Úverových zmluvných podmienok sa všetky spory z úverovej zmluvy mohli riešiť iba pred jediným rozhodcom.
Občiansky zákonník (ďalej len OZ) síce až od X.X.XXXX v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred XX.XX.XXXX. Občiansky zákonník účinný do XX.XX.XXXX len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Preto možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.
Ak dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
V závere odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ Zákona o rozhodcovskom konaní, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že exekučný súd rámec svojej preskúmavacej činnosti neprekročil.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady „res iudicata“ právoplatne rozhodnutej veci, dotknuté.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.