Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-122-2011.pdf
PDF · 83.44 KB
No categories available
3Co/122/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, I. proti odporkyni Mgr. T. M., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, I. o zrušenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 19. 09. 2011 č. k. 22C 116/2011-64 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zrušil uznesenie vydané Okresným súdom Humenné sp. zn. 17C 65/2008 zo dňa 24. 02. 2008, ktorým uložil navrhovateľovi (v uvedenom konaní označenom ako odporcovi), aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX vchod č. XX na X. poschodí obytného domu súp. č. 1500 vedeného na LV č. XXXX na ulici C. v I., k. ú. I.. Zároveň súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov za podaný návrh a vyslovil, že nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.
V rozhodnutí prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že uznesením Okresného súdu v Humennom zo dňa 28. 04. 2008 č. k. 17C 65/2008-10 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené odporcovi nevstupovať do spoločného bytu č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. 1500 v I.. Navrhovateľke bola uložená povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetné predbežné opatrenie bolo nariadené z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov navrhovateľom a jeho násilného správania sa, ktorého sa dopúšťal voči odporkyni a deťom, pričom najťažšie to zasahovalo dcéru účastníkov konania, u ktorej negatívne správanie sa navrhovateľa malo vplyv na rozvoj jej osobnosti. Voči navrhovateľovi sa viedlo aj trestné konanie za nedovolené držanie zbrane a ohrozovanie zbraňou , za ktorý skutok bol navrhovateľ aj odsúdený.
Navrhovateľ návrhom v terajšej veci žiadal zrušiť nariadené predbežné opatrenie. Tvrdil, že nebolo nariadené dôvodne, pretože súdy si nedali ani tú námahu, aby v rámci konania zistili, či skutočne správanie navrhovateľa spôsobovalo psychickú traumu dcéry. Dcéra je dnes už dospelá, navrhovateľ s ňou nie je v bližšom kontakte už niekoľko rokov, okrem toho, keď sa náhodne stretli, nikdy jej fyzicky
neublížil, nekričal na ňu, nenadával jej. Naviac opakované trestné oznámenia odporkyne smerujúce k trestnému stíhaniu navrhovateľa boli odložené či zastavené, pretože sa preukázalo, že sa takýchto skutkov nedopustil.
Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal prvostupňový súd za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia naďalej trvajú. Súd vzal do úvahy predovšetkým zhodné vyjadrenia detí navrhovateľa a odporkyne, ktoré jednoznačne za dôvod narušenia vzťahov v rodine považujú správanie sa navrhovateľa, ktoré vyústilo a prejavilo sa ako psychická trauma, predovšetkým u dcéry Ivany. Táto trauma by ďalej recidivovala, resp. by sa obnovila, v prípade vyhovenia návrhu. Dcéra účastníkov pred súdom zdôraznila, že v prípade zrušenia predbežného opatrenia by prestala chodiť domov, čo súd v záujme zachovania rodiny a rodinných vzťahov pripustiť nemôže. Súd o vierohodnosti svedkov - deti účastníkov konania nemal dôvod pochybovať. Nebolo preukázané žiadne ovplyvňovanie zo strany matky. Obidve deti sú dospelé a zhodne sa vyjadrili k tomu ako traumatizujúco vyzeralo ich spolužitie s otcom, tiež vyjadrili obavy do budúcna. Súd preto považoval navrhovateľa jednoznačne za zodpovedného za vzniknutý stav a samotné nariadenie predbežného opatrenia za dôsledok jeho konania. Navrhovateľ prestal požívať alkoholické nápoje až potom, čo na základe predbežného opatrenia bol nútený sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti a odvtedy aj abstinuje. Samotný fakt abstinovania súd nepovažoval za dôvod pre zrušenie predbežného opatrenia, nakoľko aj svedok (syn M. účastníkov konania) sa vyjadril, že navrhovateľ bol aj počas abstinovania verbálne agresívny a psychicky rodinu týral. Zároveň súd pri posudzovaní návrhu vzal do úvahy aj spoluvlastnícky nárok navrhovateľa k predmetnému bytu, ako aj skutočnosť, že tento je zdravotne ťažko postihnutý. Proti navrhovateľovi však stojí záujem na riadnom zachovaní rodinných vzťahov, resp. toho, aby deti naďalej chodievali domov a stretávali sa s matkou. Naviac vzniknutý stav zavinil svojím správaním nepochybne navrhovateľ, ktorý ani v súčasnosti v žiadnej miere nepripúšťa svoju zodpovednosť za vzniknutý stav a v zásade neprejavil ani ľútosť, ani sa deťom neospravedlnil za problémy, ktoré im v živote spôsobil. Z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 7C 92/2008, v ktorom sa rieši BSM účastníkov konania súd zistil, že vo veci boli vykonané mnohé dôkazy a v krátkom časovom období dôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Z týchto dôvodov súd uzavrel, že nemá za to, aby zásah do spoluvlastníckeho práva navrhovateľa k bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM by mal byť tak vážny, aby odôvodňoval zrušenie nariadeného predbežného opatrenia pred skončením konania o vyporiadanie BSM.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny, vynesený v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Všetky doterajšie rozsudky, ktoré boli vydané vychádzajú z toho, že v minulosti požíval alkohol a ohrozoval rodinu. Aj keď alkohol požíval, nikdy svoje deti a odporkyňu neohrozoval, ani ich fyzicky nenapadal, ale dochádzalo k hádkam medzi účastníkmi konaniam, ktoré vyvolávala práve odporkyňa pre finančné prostriedky. Z dôvodu, že chcel obnoviť vzťah k rodine a k deťom, podrobil sa protialkoholickému liečeniu a už 3 roky abstinuje. Nie je rozhodujúce to, že deti a odporkyňa s ním odmietajú obnoviť normálnu komunikáciu, ale je rozhodnuté, že on sám sa ako človek po každej stránke zmenil. Už v čase, keď mu bol zákaz vstupu do bytu uložený, neboli na to splnené podmienky tak, ako ich prezentovala odporkyňa, hlavne z pohľadu, aby spolubývanie ohrozovalo zdravie detí. Z napadnutého rozhodnutia chýba zdôvodnenie ako sa súd vysporiadal s novou skutočnosťou, že odporca alkoholické nápoje prestal požívať, čim odpadol dôvod, pre ktorý došlo k nariadeniu predbežného opatrenia. Súd zdôvodňuje svoje rozhodnutie poskytnutím ochrany odporkyni a deťom pred potencionálnymi útokmi, ktoré nemožno očakávať, ale neposkytuje ochranu vlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré je jedno zo základných a najvyšších práv človeka, a ktoré vlastnícke právo je spojené predovšetkým s užívaním predmetu vlastníctva. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vyhovel.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrila a žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Uviedla, že odporca nikdy ústne či písomne neprejavil ľútosť nad svojím konaním a nad tým, čo spôsobil hlavne svojím deťom. Naopak, vždy odporkyňu krivo obviňuje, osočuje ju aj deti a svojimi vyjadreniami klame súd a zaujíma k nej a k deťom vyslovene nepriateľský
postoj. Zo strany navrhovateľa ide (opakovane) o účelové podanie na zrušenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ na vlastnú žiadosť odišiel zo zamestnania, čo prezentoval aj pri rozvodovom konaní, kde uviedol, že nemôže prispievať na výživu detí, lebo „od 01. 03. 2008 bude nezamestnaný“. Od uvedenej doby sa ani nikde nezamestnal. V rámci zrušenia predbežného opatrenia mu ide len o to, aby sa mohol do bytu nasťahovať, plne ho využívať, nič neplatiť a nechať sa vyživovať. Nejde mu o deti, či rodinu, hľadí iba na uspokojenie svojich osobných potrieb na úkor svojho okolia, a to bez ohľadu na svoje vlastné deti. Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na svoje vlastnícke práva, ale nezmieňuje sa o tom, kto zmierni následky a vykompenzuje psychickú ujmu detí po rozpade rodiny pre alkoholizmus navrhovateľa.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O. s. p. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa nebol výrok, ktorým súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko tento výrok nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci rozsiahle dokazovanie a na základe správne zisteného skutkového stavu jednotlivé skutkové zistenia správne vyhodnotil a následne vo veci aj správne právne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má podklad aj v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
V danom prípade bolo nariadené predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze navrhovateľovi vstupovať do spoločného bytu účastníkov konania za účelom ochrany odporkyne, ako aj osôb blízkych (detí) v dôsledku domáceho násilia. Práve toto násilie zo strany navrhovateľa bolo v konaní sp. zn. 17C 65/2008 preukázané. Ako vyplýva z odôvodnenia citovaného uznesenia, zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Humennom zo dňa 17. 03. 2008 bolo preukázané, že voči navrhovateľovi v dôsledku podania trestného oznámenia odporkyňou boli vedené viaceré priestupkové konania, ale aj trestné konanie. Voči navrhovateľovi bol Okresnou prokuratúrou v Humennom podaný návrh na vzatie do väzby a tento bol aj realizovaný: Okresný súd v Humennom navrhovateľa z väzby prepustil, keď vzal do úvahy jeho záruku a písomný sľub, že sa bude vyhýbať miestam, kde sa verejne podáva alkohol. Z odôvodnenia citovaného uznesenia zároveň vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že negatívne prejavy navrhovateľa po požití alkoholu zanechávali negatívny vplyv na rozvoji osobnosti jeho dcéry T. M., narodenej v roku XXXX.
V súvislosti s vyššie uvedeným je treba prisvedčiť súdu prvého stupňa, že aj naďalej je potrebné chrániť najmä dcéru účastníkov, u ktorej agresívne správanie sa navrhovateľa zanechalo najväčší dopad na jej psychickom zdraví. Tým, že bolo nariadené predbežné opatrenie a navrhovateľ bol vylúčený z užívania spoločného bytu sa dcérin psychický stav čiastočne upravil. Aj keď v súčasnosti už dcéra účastníkov navštevuje vysokú školu a domov prichádza len cez víkendy, nie je v záujme, najmä dcéry účastníkov konania, aby sa obnovil pôvodný stav aj so zreteľom na skutočnosť, že vzťahy medzi bývalými manželmi sú naďalej nepriateľské. Je v záujme oboch účastníkov, čo najskôr skončiť konanie o vyporiadania ich BSM.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že ako o nariadení predbežného opatrenia, tak aj o jeho zrušení sa vždy rozhoduje uznesením. Samotná skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom, nie je dôvodom pre jeho zrušenie nakoľko použil vyššiu formu rozhodnutia. So zreteľom na túto formu rozhodnutia musel aj odvolací súd z dôvodov uvedených v ust. § 223 O. s. p. rozhodnúť rozsudkom.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. s použitím ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej odporkyni žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.