Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-4Sa-23-2022.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-4Sa/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2022, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Právo na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2022 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2022.
Priebeh administratívneho konania
2. Žalobkyňa požiadala dňa 15.4.2019 o priznanie invalidného dôchodku. Nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobkyni od 1.10.2018.
3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX zo dňa 1.6.2020 bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa znížila na 50%. Voči rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
4. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 27.8.2020 bola miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75%.
5. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2020 bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenené tak, že žalobkyni bola suma invalidného dôchodku zvýšená od 21.7.2020 na sumu 333,50 eur mesačne.
6. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 7.6.2022 bola miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55%.
7. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX zo dňa 18.6.2022 bola žalobkyni znížená suma invalidného dôchodku od 4.8.2022 na sumu 200,40 eur, pretože podľa posudku posudkového lekára jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa znížila zo 75% na 55% od 7.6.2022. Voči rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
8. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 6.9.2022, vyhotoveného na základe lekárskych nálezov popisujúcich zdravotný stav je aktuálne odôvodnená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Kapitola V. – Duševné choroby a poruchy správania, položka 3 – poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmeno b) – ťažké formy – rozsah: 50-80% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% na dolnej hranici percentuálneho rozsahu pre depresívnu poruchu (ťažká epizóda) u permorbídne úzkostne štruktúrovanej osobnosti s nezrelou emocionalitou. Dolná hranica odôvodnená chýbaním klinických známok ťažkého depresívneho stavu s psychotickými prejavmi, čo je potvrdené aj ordinovanou liečbou počas hospitalizácie, aj naďalej ambulantne. s maximálne možným zvýšením o 10% pre všetky ostatné ochorenia a stavy – závislá osobnosť s mentálnou subnormou, bolesti chrbta, arteriálnu hypertenziu, prechodné stavy urtiky – vyrážok na tele pri porušení životosprávy na celkových 60%. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár určil na deň 7.6.2022, prehodnotením zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na august 2021.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
9. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2022 zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že žalobkyni znížil sumu invalidného dôchodku od 4.8.2022 na 218,70 eur mesačne.
10. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ťažké formy, ktoré zaradil do kapitoly V, položka 3, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% (z percentuálneho rozpätia od 50% do 80%). Za všetky ostatné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, na 60%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je 60% a je znížená od 7.6.2022 zo 75%.
11. Suma invalidného dôchodku je 215,80 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
12. Po preskúmaní odvolania žalobkyne a ňou vznesených námietok žalovaný konštatoval, že posudkoví lekári postupovali správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.
Argumentácia žalobkyne
13. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu dňa 30.11.2022, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2022. V dôvodoch podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že je rozvedená, má jednu 14-ročnú dcéru, žije s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, rodinnom dome. Poukázala na rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.6.2020, ktorým jej bola zvýšená suma invalidného dôchodku na 333,50 eur mesačne. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 27.8.2020 bola jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75% s tým, že invalidita vznikla v dôsledku choroby.
14. Dňa 24.8.2021 boli z jej strany podané písomné zdravotné diagnózy, ktoré sa týkali opätovného posúdenia jej zdravotného stavu. Dňa 3.2.2022 A. C. telefonicky požiadal obvodnú lekárku žalobkyne A. D., aby žalobkyňa opätovne doručila všetky diagnózy z dôvodu, že sa nemôžu nájsť na Sociálnej poisťovni v Humennom. V lekárskom posudku zo dňa 7.6.2022 jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%, v lekárskom posudku zo dňa 6.9.2022 je to 60%. Namietala, že jej nie je známe, na základe akých dôvodov jej bol invalidný dôchodok znížený, keď sa jej zdravotný stav zhoršil.
15. S názorom žalovaného nesúhlasí, nakoľko záver posudkovej komisie nebol verifikovaný znalcom, ktorého ustanovenia sa domáhala. Má zhoršený zdravotný stav, o čom svedčia aj jej zdravotné záznamy. V každom psychiatrickom vyšetrení je uvedené, že ho navštevuje s doprovodom matky.
16. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2020, odborný posudok o invalidite zo dňa 27.8.2020, nové diagnózy k odvolaniu zo dňa 3.7.2020, lekárske vyšetrenia zo dňa 14.7.2020 a zo dňa 21.7.2020, lekársku správu zo dňa 4.7.2019, žiadosť o prešetrenie postupu zo dňa 1.6.2020.
Vyjadrenie žalovaného, replika
17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.2.2023 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia sa dôsledne zaoberal posúdením zdravotného stavu žalobkyne, a to z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
18. Posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane dospeli k rovnakému záveru, že u žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie duševná zaostalosť, bližšie neurčená, bez poruchy správania alebo s minimálnou poruchou správania (subnorma IQ 75, ktoré zaradili do kapitoly V, položka 3, písmeno b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. – duševné poruchy a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ťažké formy, percentuálne rozpätie od 50% do 80%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 50% na dolnej hranici percentuálneho rozsahu pre depresívnu poruchu (ťažká epizóda) u permorbídne úzkostne štruktúrovanej osobnosti s nezrelou emocionalitou. Dolná hranica je odôvodnená chýbaním klinických známok ťažkého depresívneho stavu s psychotickými prejavmi, čo je potvrdené aj ordinovanou liečbou počas hospitalizácie, aj naďalej ambulantne, s maximálne možným zvýšením o 10% pre všetky ostatné ochorenia a stavy – závislá osobnosť s mentálnou subnormou, bolesti chrbta, arteriálnu hypertenziu, prechodné stavy urtiky – vyrážok na tele pri porušení životosprávy na celkových 60%.
19. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a ktoré by prijatý záver spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaný bol toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne je presvedčivý a úplný, zodpovedá kritériám upraveným zákonom č. 461/2003 Z.z. Navrhol žalobu zamietnuť.
20. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zo dňa 15.3.2023 zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. Zdôraznila, že od 1.10.2018 je uznaná invalidnou, žalovaný v rozhodnutí zo dňa 1.6.2020 vyhovel jej odvolaniu v celom rozsahu a zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 1.6.2020 tak, že jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil v rozsahu 75%. Dňa 3.8.2020 boli predložené nové lekárske správy zo dňa 14.7.2020 a zo dňa 21.7.2020. Navrhla rozhodnutie žalovaného zrušiť.
21. Žalovaný sa následne nevyjadril.
Citácia dotknutých právnych predpisov
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
24. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
25. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
26. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 71 odsek 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
28. Podľa § 71 odsek 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
29. Podľa § 153 odsek 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
30. Podľa § 153 odsek 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
31. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
32. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 66/2020 Z.z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
33. Podľa Prílohy č. 4, Kapitola V – Duševné choroby a poruchy správania, položka č. 3, písmeno b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom do 31.10.2022, ťažké formy majú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50-80%.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
34. V súlade s § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
35. Správny súd v Košiciach preskúmal rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie verejne vyhlásil doa 6.12.2023, nako3ko boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania.
36. V rámci rozhodovania sa súd oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
37. Žalobkyoa argumentovala tým, že rozhodnutím žalovaného zo doa 1.6.2020 jej bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? v rozsahu 75%, jej zdravotný stav sa však nezlepšil a doa 18.9.2022 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým jej bola znížená miera poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? na 60%.
38. Správny súd k žalobnej námietke žalobkyne týkajúcej sa nesprávnosti rozhodnutia žalovaného uvádza, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je úlohou lekárskej posudkovej činnosti. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia ústredia žalovaného. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (R 29/2007). Správny súd však nemôže voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi.
39. Pokiaľ ide o lekárske správy predložené žalobkyňou spolu so správnou žalobou, sú z roku 2020. Posudkový lekár pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal z výsledkov lekárskych vyšetrení z oblasti psychológie, psychiatrie, neurológie, rádiológie, dermatovenerológie, imunológie v období od 17.9.2019 do 22.3.2022 a z pohľadu súdu správne stanovil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie recidivujúcu depresívnu poruchu, ťažkú epizódu bez psychotických príznakov, pričom zohľadnil aj iné zdravotné postihnutia. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
40. V porovnaní s lekárskym posudkom zo dňa 27.8.2020, posudok zo dňa 6.9.2022 odôvodnil dolnú hranicu percentuálneho rozpätia chýbaním klinických známok ťažkého depresívneho stavu s psychotickými prejavmi, čo bolo potvrdené aj ordinovanou liečbou počas hospitalizácie, naďalej ambulantne,
41. Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je predovšetkým medicínskou otázkou, preto aj rozhodnutie súdu závisí na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o odbornej otázke týkajúcej sa zdravotného stavu žalobkyne vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobkyňa hodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, ktoré môže vykonať iba zákonom určený posudkový lekár (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
42. Správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobkyne, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a žalobkyňou predložených lekárskych správ. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Pre žalovaného bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania, pričom v rámci svojho rozhodovania vychádzal z posledného odborného lekárskeho posudku vypracovaného dňa 6.9.2022, ktorý bol vypracovaný na základe odvolania žalobkyne.
43. V predmetnej právnej veci po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd nemá dôvod pochybova? o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkového lekára. V súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochyboovali, resp. nabúravali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci, preto súd nemal dôvod doplni? dokazovanie výsluchom posudkového lekára, prípade ustanovi? znalca na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne.
44. Posudkový lekár sociálneho poistenia sa vyrovnal so všetkými skutoenos?ami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá jeho úvaha pri ureení rozhodujúceho ochorenia žalobkyne pre ureenie miery poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos?, ktorá bola ureená na 50% pod3a príslušnej kapitoly a oddielu Prílohy e. 4 zákona e. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z predložených lekárskych nálezov bolo preukázané, že rozhodujúce ochorenie u žalobkyne je duševná zaostalos?, bližšie neureená, bez poruchy správania alebo s minimálnou poruchou správania (subnorma IQ 75), ktoré bolo zaradené do kapitoly V, položka 3, písmeno b) prílohy e. 4 zákona e. 461/2003 Z.z. – duševné poruchy a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ?ažké formy, percentuálne rozpätie od 50% do 80%. Miera poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? bola ureená na 50% na dolnej hranici percentuálneho rozsahu pre depresívnu poruchu (?ažká epizóda) u permorbídne úzkostne štruktúrovanej osobnosti s nezrelou emocionalitou. Dolná hranica je odôvodnená chýbaním klinických známok ?ažkého depresívneho stavu s psychotickými prejavmi, eo je potvrdené aj ordinovanou lieebou poeas hospitalizácie, naialej ambulantne, za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil percentuálnu hodnotu o 10%.
44. S poukazom na uvedené skutoenosti mal správny súd za preukázané, že žalovaný dostatoene svoje rozhodnutie odôvodnil a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybova? a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochyboovali, resp. nabúravali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.
45. Nako3ko žalovaný správny orgán postupoval zákonne a vydal náležite odôvodnené rozhodnutie, súd v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pod3a § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých úeastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyoa nemala v konaní úspech celkom ani seasti a žalovanému voei žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadova?.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.