Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoE-254-2011.pdf
PDF · 94.97 KB
No categories available
43CoE/254/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti povinnému R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. E. XXXX/XX, XXX XX Banská Bystrica vedenej pod sp. zn. EX 4508/10u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 965,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Er/439/2010-19 zo dňa 3. januára 2011 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Er/439/2010-19 zo dňa 3. januára 2011 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý predložil dňa 22.03.2010 na Okresný súd v Banskej Bystrici žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. CP 40424/09, vydaný dňa 18.08.2009 rozhodcom JUDr. Radkou Dobríkovou rozhodcom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1.705,34 Eur s príslušenstvom, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 29.06.2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 31 320 155 a povinným uzavretá zmluva o pôžičke č. 6111782793, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné prostriedky, úver na nákup predmetu financovania, procesor Acer a LCD zn. Philips vo výške 1.553,21 Eur (46.792,- Sk) a povinný sa zaviazal finančné prostriedky splatiť. V bode 15.23 Podmienok k zmluve o pôžičke 311-C si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku, ktorou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde.
Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu predmetný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení, upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, teda §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorého konštatovania a právne závery si osvojil a na smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. a na základe zásady nepriameho účinku je záväzná aj pre Slovenskú republiku, preto ju treba používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred štátnym súdom v prípade, ak by vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca uviedol mená rozhodcov, ktorí by spory výlučne rozhodovali, pričom spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný len ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok pôsobil, by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 5/2002.
Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je podľa oprávneného príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto má skúmať len vlastnosti uloženej povinnosti a nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa bodu 47 nemožno, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok). Rovnaký argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Zároveň dal do pozornosti, že pokiaľ bola zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) uzavretá predo dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pre 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom, a ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), na práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone Obchodný zákonník a podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občiansky zákonník. Poukázal aj na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Namietaným postupom a rozhodnutím súd dochádza podľa oprávneného k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýmto postupom môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 16.03.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo prvostupňový súd zamietol z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore. s.r.o., sp. zn. CP 40424/09 zo dňa 18.08.2009, ktorým rozhodcovský súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.705,34 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o pôžičke č. 6111782793 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 22.11.2006, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému sumu 46.792,- Sk a povinný sa mu poskytnutú sumu zaviazal uhrádzať v splátkach.
Podľa bodu 15.23 podmienok k zmluve o pôžičke 311-C, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo zo zmluvy o zabezpeení alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti a ukončenia rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Podpisom zmluvy klient-povinný vyjadril spoločnosti súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava aj exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634//1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 1 vyššie cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa bodu 1 písm. q/ Prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v ktorom je zoznam podmienok, považovaných podľa čl. 3 bod 3 cit. smernice za nekalé patria aj podmienky, zmyslom alebo účinkom ktorých je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o pôžičke č. 6111782793 uzavretá dňa 22.11.2006 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, a teda treba ju považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a to aj s poukazom na ust. § 23a zákona na ochranu spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Správny je preto aj postup súdu prvého stupňa, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú Podmienkach k zmluve o pôžičke je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená ako súčasť podmienok k zmluve, takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu prijať alebo ju odmietnuť vrátane podmienok k zmluve, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú nielen s ust. smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách ale aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku.
Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.