Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/344/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňa JUDr. Magda Chudová vo veci starostlivosti o maloleté deti N. a to E. Q., nar. X.XX.XXXX a Y. Q., nar. X.X.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov: matky O.. P. N., nar. X.XX.XXXX,učiteľky, bytom M., P. 1 a otca: O.. Q. N. nar. XX.XX.XXXX, regionálny riaditeľ, bytom M., W.. O. XX, zastúpeného JUDr. M.dvokátom, AK so sídlom M. návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca takto

rozhodol:

Z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške 50 Eur mesačne od 29.10.2009 do 25.3.2010, od 26.3.2010 do 14.9.2010 výživným vo výške 35 Eur mesačne a od 15.9.2010 do budúcna výživným vo výške 130 Eur mesačne k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné na maloletú E. za obdobie od 29.10.2009 do 31.10.2011 vo výške 1 187,63 Eur povoľuje otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2011 pod následkami straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 40 Eur mesačne od 29.10.2009 do 25.3.2010, od 26.3.2010 do 14.9.2010 výživným vo výške 35 Eur mesačne a od 15.9.2010 do budúcna výživným vo výške 90 Eur mesačne k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné na maloletého Y.a obdobie od 29.10.2009 do 31.10.2011 vo výške 642,70 Eur povoľuje otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 60 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2011 pod následkami straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí podala na súd dňa 29.10.2009 návrh na úpravu rodičovských práv, pretože s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2008. Navrhla zveriť deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného po 150 € mesačne od 1.8.2009.

O návrhu matky vo veci zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX a v tejto časti sa stal rozsudok právoplatný dňom 11.6.2010. Vo výroku o vyživovacej povinnosti otca, včítane dlžného výživného bol rozsudok zrušený a je predmetom úpravy tohto rozhodnutia.

Otec navrhol riešiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom od podania návrhu tak, že uviedol, že je schopný prispievať na ich výživu spolu maximálne vo výške 220 Eur mesačne od októbra 2011 vzhľadom na jeho aktuálny príjem a pri takejto úprave by jeho dlžné výživné sa považovalo za vysporiadané, pretože prispieval na ich výživu finančne, ale aj inou formou a to kúpou oblečenia, hračiek, sladkostí aj iných potravín o čom predložil listinné dôkazy.

Vykonaným dokazovaním a to výsluchom rodičov maloletých detí a listinným dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2008, kedy odišiel otec. Ich manželstvo zatiaľ rozvedené nie je. Toho času sú maloleté deti právoplatne zverené do osobnej starostlivosti matky a je tiež súdom upravený styk otca s maloletými deťmi.

Matka v návrhu uplatnila výživné voči otcovi od 1.8.2009. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec čiastočne prispieval na výživu detí, ale nie takým výživným ako žiada v návrhu. Myslela si, že medzi ňou a manželom dôjde k nejakej dohode, preto návrh na začatie konania podala až v októbri 2009, keďže sa nedohodli.

Z výpovede matky bolo zistené, že toho času žije s deťmi v štvorizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Ona hradí náklady bývania, ktoré predstavujú nájomné vo výške 145 €, inkaso v sume 26 €. Matka pracuje ako učiteľka. Zo svojho príjmu hradí náklady domácnosti, svoje potreby a potreby maloletých detí. Syn Y. zdravé dieťa. Navštevuje jasle, za ktoré sa hradí poplatok približne 30 € mesačne podľa počtu dni v mesiaci. Poplatok za pobyt v jasliach jej bol po preukázaní jeho úrady hradený v roku 2010. Od januára 2011 došlo k zmene a to takej, že jej nepreplácali príspevok na jasle, ale jej bol opätovne priznaný rodičovský príspevok v sume 190 Eur. Matka ďalej uviedla, že maloletý Y. už pôjde do vyššieho stupňa a to materskej školy. Medzi ďalšie náklady u maloletého Y. patria bežné výdavky primerané jeho veku na oblečenie, stravovanie, obuv a na hygienu, príležitostne sú to náklady na nákup liekov v prípade ochorenia.

Maloletá E. v čase podanie návrhu bola vo veku štyroch rokov. Navštevovala materskú školu, kde hradila poplatok približne vo výške 30 € mesačne. Poplatok pozostával z dvoch častí a to stravné a školné. Ďalej hradí rodičovský príspevok v škôlke, triedny fond čo ročne predstavuje približne 18 Eur. Matka uviedla, že v priebehu roka hradí tiež príspevok na rôzne kultúrne akcie, fotenie v škôlke a tiež na rôzny vystúpenia. F. sú to ďalšie náklady na stavovanie doma, oblečenie, nákup kozmetiky pre deti, na nákup liekov podľa potreby približne v sume 10 Eur mesačne.

Z opisu mzdového listu matky od jej zamestnávateľa súd zistil, že jej priemerný zárobok v roku 2010 bol 701,69 Eur a v roku 2011 ( do júla ) vo výške v priemere 612,44 Eur. Matka poberala rodinné prídavky na dve maloleté deti, rodičovský príspevok vo výške 190 Eur od januára 2011 a náhradu stravovania a školného na maloletého Y. za čas pobytu v jasliach v roku 2010.

Z výpovede otca súd zistil, že po odchode zo spoločnej domácnosti žije vo vlastnom jednoizbovom byte, ktorého náklady uhrádza toho času približne vo výške 105 € mesačne. Tieto náklady sa znížili oproti úhrade v roku 2009 kedy hradil poplatky približne vo výške 135 Eur mesačne. Je vlastníkom osobného motorového vozidla BMV, rok výroby 2003. Otec poukázal na to, že auto je v takom veku, že potrebuje pomerne vysoké náklady na jeho udržiavanie a užívanie. Otec uviedol, že nevlastní iný väčší nehnuteľný a hnuteľný majetok. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Jeho ďalšie náklady sú na stravovanie a osobné

potreby. Poukázal na vysoké nevyhnutné náklady spojené s cestou do zamestnania a to v čase keď pracoval v Humennom. Tieto náklady na benzín predstavovali sumu 250 až 300 Eur mesačne. Podobné vysoké náklady bude mať aj toho času, keďže bude dochádzať za prácou do Prešova. Medzi jeho ďalšie náklady patrí úhrada mobilu približne 35 Eur mesačne, stravovanie 250 až 300 Eur mesačne a mimo finančnej úhrady výživného jeho výdavky týkajúce sa maloletých detí predstavujú sumu 30 až 100 Eur mesačne.

Z výpovede otca súd tiež zistil, že v čase začatia konania nepracoval a bol dlhodobo práceneschopný po skončení pracovného pomeru v OTP banke v marci 2009. Jeho práceneschopnosť trvala do marca 2010 potom sa zaevidoval na úrade práce a bol vedený ako nezamestnaný do septembra 2010. Od 15.9.2010 pracoval ako riaditeľ Poštovej banky v Humennom, kde mal dojednaný pracovný pomer na dobu určitú do 14.9.2011. Dňom 1.10.2011 uzavrel pracovný pomer s ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava a nastúpil do práce ako regionálny riaditeľ na pracovisko v Prešove.

Zo správy OTP banky súd zistil, že otec pracoval v OTP banke od 15.9.2008 do 31.3.2009. Pracovný pomer skončil dohodou. Od 1.2.2009 pracoval ako bankár špecialista II poverený vedením pobočky. Jeho hrubá mzda bola 1 161,79 Eur.

Zo správy sociálnej poisťovne ( na čl. 168 spisu ) bolo zistené, že bol dlhodobo práceneschopný v čase od 27.3.2009 do 25.3.2010. Nemocenské dávky mal vyplatené za obdobie od apríla 2009 až do apríla 2010 ( čl. 26 a čl. 170 ) v priemere v sume 540 Eur mesačne. Od 1.5.2010 do 15.9.2010 otec poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 181,37 Eur.

Z opisu mzdového listu poštovej banky súd zistil, že otec v období od septembra 2010 do júla 2011 mal čistý priemerný mesačný zárobok v sume 1 337,15 Eur ( čl. 194 ).

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi otcom maloletých detí a ČSOB stavebná sporiteľňa súd zistil, že dňom 1.10.2011 nastúpil ako regionálny riaditeľ na pracovisko ČSOB stavebná sporiteľňa v Prešove. V zmluve bola dohodnutá základná mzda 1 500 Eur mesačne + variabilná zložka mzdy v zmysle platného provízneho poriadku ( čl. 242 - 245 ). V čase posledného pojednávania otec nevedel uviesť svoj čistý mesačný príjem, keďže mu mzda ešte nebola vyplatená za mesiac október 2011.

Rodičia maloletých detí na pojednávaní do zápisnice odsúhlasili v akej výške prispieval otec maloletých detí na ich výživu v období od októbra 2009 až do októbra 2011 ( čl. 182 ).

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine platí, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods.1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné na nepremlčuje. Možno ho však priznal len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd určil výživné otcovi od podania návrhu matkou, teda od 29.10.2009. Podľa názoru súdu matka nepreukázala okolnosti hodné osobitného zreteľa, podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, na ktoré by súd mohol prihliadať pri určení výživného od augusta 2009 podľa návrhu matky.

Pri určení výživného súd posudzuje odôvodnené potreby a náklady maloletých detí a súčasne skúma finančné a majetkové pomery rodičov. Pri skúmaní finančných a majetkových pomerov rodičov súd vychádzal z pravidelného príjmu matky z pracovnej činnosti učiteľky, ktorý predstavuje sumu v priemere 540 Eur mesačne v roku 2009. V roku 2010 jej príjem bol 701 Eur v priemere a v roku 2011 612 Eur v priemere. Poberala tiež rodičovský príspevok v roku 2011 vo výške 190 Eur, v roku 2010 a 2009 príspevok na starostlivosť o maloletého Filipa v jasliach ( približne do výšky 30 Eur mesačne ) a rodinné prídavky na dve maloleté deti.

U otca súd vychádzal z jeho príjmu v čase práceneschopnosti, v čase nezamestnanosti a v čase keď pracoval od 15.9.2010.

Vychádzajúc z týchto údajov súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu detí výživným tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd rozdielnym spôsobom určil výšku výživného podľa toho ako sa menili príjmové pomery u otca v priebehu tohto konania. V čase podania návrhu až do 25.3.2010 bol otec práceneschopný a tak súd vychádzal z nemocenskej dávky, ktorú poberal v priemere vo výške 540 Eur mesačne. Z tejto sumy podľa názoru súdu bol otec schopný prispievať na výživu maloletej dcéry E.ýživným vo výške 50 Eur mesačne a na výživu maloletého Y. vo výške 40 Eur mesačne.

V ďalšom období bol otec nezamestnaný. Na pojednávaní vo veci uviedol, že v tom čase bol schopný prispievať na výživu svojich detí maximálne vo výške 35 Eur, čo aj hradil a tak súd v tomto období zaviazal otca platením výživného v rovnakej výške po 35 Eur mesačne až do 14.9.2010, kedy bola ukončená doba jeho nezamestnanosti. V tomto období dávka v hmotnej núdzi u otca predstavovala čiastku 181 Eur mesačne.

V období od 15.9.2010 začal otec pracovať. Z opisu mzdového listu otca bolo zistené, že v poštovej banke mal čistý priemerný zárobok 1 337,15 Eur. Podľa názoru súdu v súčasnej dobe podľa platových podmienok uzavretých v pracovnej zmluve s ČSOB stavebná sporiteľňa nebude príjem otca nižší ani v budúcnosti. Je preto v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí už od 15.9.2010 vyšším výživným, ktoré súd určil vo výške u E. 130 Eur a u maloletého Y.o výške 90 Eur mesačne.

Vyživovaciu povinnosť má aj matka. Podľa názoru súdu sú deti v takom veku, že u nej ešte je výrazne potrebná osobná starostlivosť, preto je súd toho názoru, že na výživu detí finančne by mala prispievať

nižšou sumou než ich otec. Finančné príjmy oboch rodičov sú pomerne vysoké a tým je vysoká aj ich životná úroveň. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov ( § 62 ods. 2 Zákona o rodine ). Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že je možné určiť v čase od 15.9.2010 vyššie výživné a zaviazať otca platením vyššieho výživného, pretože to jeho príjmové a majetkové pomery dovoľujú. Podľa názoru súdu výživné zodpovedá aj potrebám a nákladom maloletých detí, pretože je potrebné zohľadniť tiež ich mieru účasti na nákladoch celej domácnosti matky a nákladoch bývania.

Súd vyčíslil dlžné výživné za celé obdobie u maloletej E.S. a to od 29.10.2009 do konca októbra 2010. V tomto období súd na jednej strane vyčíslil výšku výživného, ktorú mal otec podľa rozhodnutia súdu uhradiť, vyčíslil sumu výživného, ktorou otec prispel na výživu dcéry za celé obdobie a rozdiel predstavuje dlžné výživné v sume 1 187,63 Eur. V období októbra 2009 mal otec uhradiť výživné za tri dni vo výške 4,83 Eur ( súd vychádzal z výšky výživného 50 Eur mesačne ). V mesiacoch november a december 2009, január a február 2010 mal uhradiť po 50 Eur mesačne a v marci za 25 dní sumu 40,25 Eur ( zo sumy 50 Eur mesačne ). V období 26 až 31. marca 2010 za šesť dní mal otec uhradiť výživné vo výške 6,72 Eur ( zo sumy 35 Eur mesačne ). V mesiacoch apríl až august 2010 mal otec uhradiť podľa rozsudku súdu po 35 Eur mesačne, v septembri 2010 za 14 dní vychádzajúc z výživného 35 Eur mesačne mal otec uhradiť 16,24 Eur. Od 15.9 do konca septembra 2010 za šestnásť dní mal otec uhradiť 69,28 Eur vychádzajúc zo sumy výživného 130 Eur mesačne, v mesiacoch október, november, december 2010 a v mesiacoch január až október 2011 mal otec uhradiť výživné po 130 Eur mesačne. Spolu za celé obdobie mal otec uhradiť na výživu E. 2 202,32 Eur.

Na výživu E. otec zaplatil: v októbri 2009 - 4,83 Eur, december 2009 - 60 Eur, január 2010 - 50 Eur, február 2010 - 50 Eur, marec 2010 - 40 Eur, apríl 2010 - 30 Eur, máj 2010 - 35 Eur, jún 2010 - 30 Eur, júl 2010 až jún 2011 uhradil po 35 Eur mesačne, v júli 2011 až október 2011 hradil po 50 Eur. Spolu uhradil 919,83 Eur. Otec preukázal a matka odsúhlasila jeho úhradu stravného a školného v mesiaci november a december 2009 spolu v sume 41,35 Eur. Súd tiež započítal na úhradu výživného kúpu bazénu pre maloleté deti v sume 107,03 Eur. Túto čiastku započítal v polovici, teda vo výške 53,51 Eur na výživu maloletej TQ. takú istú sumu na výživu maloletého Y. Na výživu E. súd započítal čiastku 1 014,69 Eur. Túto sumu odpočítal od výšky výživného 2 202,32 Eur, ktorú mal otec uhradiť za celé obdobie a rozdiel vo výške 1 187,63 Eur predstavuje dlžné výživné na maloletú E.

Je potrebné tiež uviesť, že otec hradil výživné v jednotlivých mesiacoch jednou sumou bez toho, aby konkrétne určil akú čiastku hradí na výživu E. akú čiastku hradí na výživu Y.a súhlasu rodičov súd započítal polovicu z uhradeného mesačného výživného na výživu každého z detí.

Dlžné výživné u maloletého Y. súd určil za obdobie od 29.10.2009 nasledovne:

Za tri dni v mesiaci október 2009 mal otec uhradiť výživné 3,87 Eur ( zo sumy 40 Eur ). V mesiacoch: november a december 2009, január a február 2010 po 40 Eur mesačne a za 25 dní v marci 2010 - 32,25 Eur ( zo sumy 40 Eur mesačne ). Výživné za šesť dní od 26. marca do 31. marca 2010 zo sumy 35 Eur mal otec uhradiť vo výške 6,72 Eur. V mesiacoch apríl až august 2010 mal uhradiť otec po 35 Eur mesačne. Za 14 dní v septembri 2010 mal uhradiť 16,24 Eur ( zo sumy 35 Eur mesačne ). Od 15.9.2010 za 16 dní v septembri 2010 zo sumy 90 Eur mesačne mal uhradiť 48 Eur, v október až december 2010 a v období január až október 2011 mal uhradiť po 90 Eur mesačne. Spolu mal otec uhradiť podľa rozhodnutia súdu výživné vo výške 1 615,08 Eur.

Otec zaplatil na výživu maloletého Y. od 29. októbra 2009 nasledovné sumy:

V októbri 2009 - 3,87 Eur, v decembri 2009 - 60 Eur, v januári a februári 2010 po 50 Eur mesačne, v marci 2010 - 40 Eur, v apríli 2010 - 30 Eur, máj 2010 - 35 Eur, jún 2010 - 30 Eur, júl 2010 až jún 2011 po 35 Eur mesačne, júl 2011 až október 2011 po 50 Eur mesačne. Spolu otec zaplatil na výživu Y. 918,87 Eur. K tejto sume súd pripočítal polovicu úhrady bazéna 53,51 Eur. Spolu otec uhradil 972,38 Eur. Túto sumu súd odpočítal od čiastky 1 615,08 Eur, ktorú má otec uhradiť podľa rozsudku súdu a tak zistil dlh otca na výživnom pre maloletého Y. vo výške 642,70 Eur.

K dlžnému výživnému je potrebné uviesť, že otec súdu predložil listinné dôkazy a to rôzne doklady o zaplatení viacerých nákupov pre maloleté deti a to hračiek, oblečenia, plienok i stravy ( čl. 202-210 ). Súd z predložených dokladov zistil, že z niektorých sa dá zistiť, že išlo o nákup tovaru pre deti. Podľa názoru súdu išlo o také platby, ktoré neprekračujú bežné výdavky aké mohol mať otec pri návšteve detí formou styku. Pokiaľ ide o stravovanie doklady týkajúce sa tejto položky je ťažko zohľadniť, pretože z týchto dokladov nevyplýva, že bolo určené pre deti. Mimo vyššej položky týkajúcej sa nákupu bazéna je súd toho názoru, že otcove nákupy je treba považovať len za príležitostné plnenia, ktoré by mohli zodpovedať času styku otca s deťmi, a ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky. Súd mal v úmysle napríklad zohľadniť nákup plienok, ale zistil, že išlo o štyri nákupy celkom približne do 50 Eur s takým časovým odstupom, že otec ich tiež mohol kúpiť pre svoju potrebu v čase styku s deťmi. Súd tiež vychádzal z toho, že matka pred súdom vypovedala, že otca nežiadala o žiadne oblečenie, obuv, prípadne stravu. Otec ak niečo kúpil si nepamätala a podľa nej to mohli kúpiť aj starí rodičia. Súd je toho názoru, že matka, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť najlepšie vie posúdiť čo deti potrebujú, a preto je skutočne ťažko priznať jednotlivé nákupy otca ako formu prispievania na výživu maloletých detí podľa jeho uváženia. Ak otec tieto veci kúpil, to znamená, že si to mohol finančne dovoliť. Deti možno uvedené veci nepotrebovali, ale v tom čase potrebovali niečo úplne iné.

Súd povolil otcovi dlžné výživné uhradiť v splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2011 v súlade s ods 1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.