Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-35-2011.pdf
PDF · 81.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/35/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.11.2011, v trestnej veci obžalovanej J. S. a spol., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T 99/09 zo dňa 14.02.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd obžalovanú J. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. U. č. XX, R. a H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Q. T. č. XXX, okres R. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.03.2007 v pobočke Y. Y., a.s., v R. obv. J. S. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obv. H. J. previedli sumu 1.300.000,- Sk z bežného účtu Združenia urbanistov a pasienkového hospodárstva v N. Q. T. č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXXX, na ktorom malo celkom 296 podielnikov uložené spoločné finančné prostriedky na osobný účet G. J., bytom N. Q. T. č. XXX, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a zároveň z účtu patriacemu združeniu urbanistov vybrali hotovosť v sume 50.000,- Sk, čím takto znemožnili zástupcovi združenia, v rozhodnej dobe ním bol na základe právoplatného rozhodnutia Krajského lesného úradu v Prešove sp. zn. 06/00536-UR z 07.03.2007 H. Z. akékoľvek hospodárenie, resp. ich znehodnotenie, ako i dispozíciu s finančnými prostriedkami združenia, vrátane možnosti požiadať o ich vyplatenie a následné rozdelenie zisku z hospodárenia združenia medzi spolu podielnikov, čím takto spôsobili Združeniu urbanistov a pasienkového hospodárstva v N. Q. T., pozemkové spoločenstvo, N. Q. T. škodu v sume 44.811,79 eur, oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Poškodené Združenie urbanistov a pasienkového hospodárstva N. Q. T. - pozemkové spoločenstvo, IČO: 0031950027, pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Proti rozsudku sa hneď po jeho vyhlásení odvolal okresný prokurátor a poškodený. Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania poukázal na to, že Trestný poriadok nepozná pojem „konanie v dobrom úmysle“. Ak malo ísť o motív „ochránenie peňazí“, na to mohol súd prihliadať pri ukladaní trestu. To, že motívom nebola zištnosť, neznamená, že obžalované nemali záujem peniaze vybrať - vzhľadom na dlhoročné pôsobenie v združení museli vedieť, že združenie bez peňazí môže fungovať len obmedzene, resp. na základe pôžičiek, a že mu tým môže vzniknúť škoda. Už samotný výber peňazí , ako to urobili,
je spôsobením škody. Štatutárny orgán predsa nesmie previesť svojvoľne skoro všetok disponibilný majetok spoločenstva na súkromný účet. Nech už obžalované svoj motív odôvodňujú ako chcú, materiálny korektív pri zločinoch nemožno uplatniť. Preto okresný prokurátor žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Poškodený v dôvodoch odvolania predložených súdu jeho právnym zástupcom uviedol, že rozsudok v celom jeho rozsahu považuje za nesprávny a nezákonný. Poukázal na to, že zásadným momentom pri posudzovaní skutku je skutočnosť, že obžalované previedli finančné prostriedky vo vlastníctve spoločenstva na účet tretej osoby bez vedomia poškodeného a bez akéhokoľvek legálneho titulu, čím došlo k faktickému zníženiu hodnoty majetku združenia a teda k vzniku škody. Na túto dispozíciu neboli obžalované oprávnené. Obžalované ohľadom svojho konania nikoho zo spoločenstva alebo členov orgánov spoločenstva vopred neinformovali a nežiadali vopred súhlas. Od momentu spáchania skutku neurobili žiadne kroky, ktoré by zabezpečovali finančné prostriedky na účte príjemcu alebo k vráteniu peňazí. Obžalované tým znemožnili združeniu vykonávať svoje základné úlohy, činnosť hospodára, vyplácať podiely zo zisku a pod. Ich cieľom bolo, aby sa nový štatutár nedostal k prostriedkom združenia, išlo teda o výslovne úmyselné konanie. Nemožno súhlasiť ani so záverom súdu, že nevznikla žiadna škoda. Momentom prevodu finančných prostriedkov došlo nielen k zníženiu hodnoty peňažných prostriedkov na účte združenia ale aj k reálnej strate dispozície s majetkom združenia. Obžalované nepodnikli žiadne kroky, aby zabezpečili finančné prostriedky na účte tretej osoby pred ich možným zneužitím. V dôvodoch odvolania predložených samotným poškodeným uviedol, že súd nedôsledne preskúmal podklady pre rozsudok a nezistil presne a úplne stav veci, pričom poukázal na príslušné ustanovenia Zmluvy o založení spoločenstva zo dňa 07.03.1992, Stanovy Združenia zo dňa 07.03.1992, rozhodnutie valného zhromaždenia zo dňa 23.04.2006 a znenie nových stanov schválených v tento deň. V odvolaní ďalej poukázal na to, že súd nepreukázal, že by prevod finančných prostriedkov obžalovanými odsúhlasil výbor združenia. Súd nevypočul členov výkonného výboru (v zložení zapísanom v rozhodnutí 2006/166-8/Fi a ani 2009/1-24/Fi) a v rozhodnutí nie je zmienka o tom, ktorí členovia výboru - orgánov spoločenstva vedeli a dali splnomocnenie na prevod peňazí. Predseda združenia nemôže o tom rozhodnúť bez rozhodnutia výkonného výboru. Poškodený taktiež v odvolaní namietal nepresnú výpoveď H. Z. v odôvodnení rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie.
Z obsahu odvolania poškodeného ale vyplýva, že odvolanie je podané čo do viny obžalovaných (poškodený namieta záver súdu prvého stupňa, že skutok nie je trestným činom). Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. je však poškodený oprávnený podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Poškodený preto nebol oprávnený podať odvolanie proti rozsudku čo do viny obžalovaných, a preto sa odvolací súd zaoberal len dôvodnosťou odvolania okresného prokurátora.
Krajský súd na podklade okresným prokurátorom podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo odvolanie podané, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú neúplné, okresný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie, čo vyvoláva pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pričom na objasnenie veci bude potrebné niektoré dôkazy opakovať, resp. vykonávať ďalšie dôkazy.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy v predmetnej veci vykonal a ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. Konštatoval, že aj keď z výpovedí obžalovaných, poškodeného a svedkov vyplynulo, že obžalované nekonali úplne v súlade so zakladajúcou zmluvou združenia a stanovami, nedopustili sa zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Obžalované konali v dobrom úmysle a oznámili to jednotlivým členom združenia aj s uvedením, na aký účel to previedli. Dôvodom bol úmysel peniaze opatrovať, resp. spravovať a uchovať. Obžalovaná J. S. konala ako štatutár, keďže rozhodnutie Krajského lesného úradu považovala za nezákonné, čo sa aj potvrdilo, nakoľko Krajský súd v Prešove toto rozhodnutie na základe ňou podanej žaloby zrušil. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal taktiež na to, že v tomto prípade je sporné aj spôsobenie škody. Peniaze síce obžalované previedli na iný účet, ale išlo o rovnaký druh účtu s rovnakým úrokom. Peniaze ostali neporušené a z výpovedi svedkov a obžalovaných vyplýval úmysel ich vrátiť po právoplatnom a zákonnom zvolení štatutárneho zástupcu. Prvostupňový súd taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré zrušilo rozhodnutie Krajského lesného úradu. Štatutárnym
zástupcom bola naďalej J. S., ktorá mala právo zastupovať združenie, mala právo podpisu. V stanovách bolo stanovené, že na závažné zásahy do majetku združenia, musí byť predchádzajúci súhlas výboru, no ani v zmluve a ani v stanovách nebolo, čo je „závažný zásah“ do majetku a čo sa za súhlas považuje (nadpolovičná alebo iná väčšina a podobne), pričom podľa zákona 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách to má byť upravené v zmluve o založení alebo stanovách. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd obžalované spod obžaloby oslobodil.
Odvolací súd však nepovažuje vykonané dokazovanie za dostačujúce. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v zmluve o založení a ani v stanovách nebolo zadefinované, čo sa rozumie pod závažným zásahom do majetku združenia a aký súhlas výboru sa na schválenie takéhoto zásahu vyžaduje, hoci podľa zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách to v zmluve alebo stanovách malo byť upravené. Podľa názoru odvolacieho súdu však ani takéto prípadne nedostatky (resp. nejasnosti) zmluvy o založení združenia a stanov nemôžu znamenať, že by obžalované mohli konať autonómne bez súhlasu výboru združenia. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž aj napriek bližšiemu nezadefinovaniu pojmu „závažný zásah do majetku združenia“ je prevod takmer celého finančného majetku združenia na účet tretej osoby nepochybne závažným zásahom do majetku združenia. Pokiaľ prvostupňový súd konštatoval, že zmluva a ani stanovy neurčovali to, akou väčšinou by mal o takomto zásahu výbor rozhodovať, aj napriek tomu bolo potrebné vykonať dokazovanie ohľadom toho, do akej miery bolo konanie obžalovaných spočívajúce v prevode finančných prostriedkov z účtu združenia legitímne vo vzťahu k vôli výboru. Z výpovedí samotných obžalovaných vyplýva, že na prevod peňazí nemali súhlas výboru s odôvodnením, že museli konať okamžite. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva to, či obžalované kontaktovali členov výboru po prevode peňazí (keďže podľa ich tvrdení to pre krátkosť času nemohli urobiť predtým) a zaujímali sa o to, či členovia výboru s týmto prevodom súhlasia. Obžalovaná S. síce na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na druhý deň po prevode peňazí o tom povedali každému, koho stretli, nie je ale zrejmé, či sa to týka aj členov výboru. Na hlavnom pojednávaní taktiež vypovedali niektorí podielnici združenia, ktorí konanie obžalovaných schvaľujú. Odvolací súd však považuje za potrebné vypočuť členov výboru a zistiť, nakoľko bolo konanie obžalovaných legitímne (či by s takýmto konaním obžalovaných súhlasili) a či skutočne obžalované nekontaktovali výbor za účelom schválenia ich konania len pre nevyhnutnosť konať rýchlo (tzn. či sa snažili získať súhlas výboru aspoň dodatočne).
Z výpovede obžalovanej J. S. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že po prevode peňazí sa konalo valné zhromaždenie, kde malo dôjsť k schváleniu tohto prevodu, čo potvrdili aj svedkovia Y. a F.. Podľa jej vyjadrenia sa valné zhromaždenie malo konať v dňoch 13. - 14.12.2008. V spise (na č.l. 458 a 459) sa síce nachádza zápisnica z opakovaného valného zhromaždenia konaného dňa 14.12.2008 ako aj správa mandátovej komisie z tohto valného zhromaždenia, z ich obsahu ale nevyplýva, že by predmetom valného zhromaždenia malo byť schvaľovanie postupu obžalovaných. Preto bude potrebné, aby sa k tejto otázke vyjadrili obžalované, prípadne bude potrebné k tejto otázke vypočuť ďalších svedkov, ktorí boli prítomní na valnom zhromaždení. V prípade, že sa valné zhromaždenie zaoberalo schvaľovaním konania obžalovaných, bude potrebné zabezpečiť prezenčnú listinu z valného zhromaždenia a zistiť, či bolo konanie schválené valným zhromaždením jednohlasne, prípadne v inom pomere. Ak o tom nie je písomný záznam, bude za účelom tohto zistenia potrebné vypočuť svedkov prítomných na valnom zhromaždení. Ak nebudú schopní oznámiť presný pomer hlasov za a proti, nech oznámia aspoň to, či s prevodom peňazí uskutočneným obžalovanými prevládal na valnom zhromaždení medzi prítomnými všeobecný súhlas alebo nie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Preukázanie uvedených skutočností je dôležité z hľadiska posúdenia pohnútky konania obžalovaných. Z hľadiska objektívnej stránky je skutková podstata trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák. koncipovaná pomerne široko. Nie každé zavinené konanie osoby pôsobiacej ako štatutárny orgán, v dôsledku ktorého dôjde k vzniku škody, zakladá trestnú zodpovednosť takejto osoby. Tu je nutné pripomenúť subsidiárne postavenie trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré nastupuje ako ultima ratio (posledná a krajná možnosť) pri vzťahoch chránených inými právnymi odvetviami. V prípade vzniku škody spôsobenej konaním štatutára má poškodený možnosť domáhať sa náhrady škody súkromnoprávnou žalobou. Úlohou trestného práva je v tomto smere postihovať osoby, ktorých konaním (neoprávneným zásahom) je trestnou normou chránený záujem natoľko poškodený
(ohrozený), že právne prostriedky iných právnych odvetví na ochranu tohto záujmu nepostačujú. Z tohto pohľadu je potrebné vždy skúmať nielen následok konania štatutára (spôsobenú škodu) ale aj intenzitu, charakter a pohnútku jeho konania. Úlohou štatutára (bez ohľadu na to, či ide o obchodnú spoločnosť, pozemkové spoločenstvo a pod.) je hájiť záujmy osoby, v mene ktorej ako štatutár koná, predchádzať škodám a postupovať pri tom s odbornou starostlivosťou. Bolo by nepochybne v rozpore s účelom trestnoprávnej normy, ak by bola takáto osoba trestnoprávne postihnutá za konanie, ktorého motívom nebolo poškodiť osobu, v mene ktorej konala, ale naopak, chrániť jej záujmy a majetok. Z uvedených dôvodov je potrebné bližšie skúmať pohnútky obžalovaných a a za tým účelom doplniť dokazovanie tak, ako je uvedené vyššie, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba vyvstane v priebehu dokazovania a vykonané dôkazy dôsledne hodnotiť. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.