Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/1/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Skultétyovou v právnej veci navrhovateľa: D.. V. F., bytom J. XXXX, G., zastúpeného: JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom J. Reka 13, Žilina proti odporcovi: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Prievozská 2/B, Bratislava o zaplatenie 21 252,07 € (640 240 Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 2 912,11 eur od 03.01.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2 895,06 eur a náhradu trov konania spolu vo výške 961,35 eur na účet navrhovateľa, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania (ďalej len návrhom) doručeným súdu dňa 04.12.2008 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 640 240,- Sk (21 252,07 eur) s príslušenstvom titulom nezaplatenia ušlého funkčného platu patriaceho navrhovateľovi za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odporcom do dňa rozhodnutia odporcu o vymenovaní navrhovateľa do štátnej služby, vykonaného odporcom na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Sž-o-NS 30/2006 zo dňa 28.09. 2006, právoplatného dňa 11.12.2006.

Tunajší súd vydal dňa 15.01.2009 v predmetnej veci platobný rozkaz, č.k. -13, proti ktorému podal odporca včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že dňa 29.12.2008, tj po podaní návrhu navrhovateľa poukázal na jeho účet 493 513,- Sk, zodpovedajúcu sume, na ktorú mal navrhovateľ po odrátaní vyplatenej náhrady vo výške dvojnásobku funkčného platu a príslušných odvodov a dane z príjmu právny nárok.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 14.01.2010 domáhal zmeny návrhu na začatie konania, v zmysle ktorej, mal súd zaviazať odporcu na zaplatenie úroku z omeškania z istiny zaplatenej žalobcom, vo výške a za obdobie špecifikované v návrhu.

Uvedený návrh súd posúdil ako návrh na zmenu návrhu na začatie konania podľa (ďalej len „) a súčasne ako čiastočné späťvzatie návrhu podľa , na základe čoho uznesením zo dňa 08.09.2010, č.k. -31 konanie v časti o zaplatenie 21.252, eur (640 240,- Sk) zastavil a pripustil zmenu návrhu v znení žalobného petitu navrhnutého navrhovateľom vyššie uvedeným podaním.

Navrhovateľ prítomný na pojednávaní uskutočnenom súdom dňa 03.06.2011 žiadal opätovne zmenu návrhu na začatie konania domáhajúc sa, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 2912,11 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 03.01.2009 do zaplatenia, ktorú súd pripustil uznesením vyhláseným na predmetnom pojednávaní za účasti povereného zástupcu odporcu.

Následne na pojednávaní konanom dňa 23.11.2011, na ktorom súd vo veci rozhodol vzal navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca návrh v časti úroku z omeškania uplatneného spolu soo žalovanou istinou vo výšk 2 911,11 eur späť. S uvedeným späťvzatím vyslovil v súlade s Os.p. súhlas prítomný zástupca odporcu, preto súd konanie v časti uvedenj vo výroku tohto rozsudku zastavil podľa

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi účastníkov, resp. ich zástupcov, listinnými dôkazmi založenými v spise, a to písomným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 04.12.2008, rozhodnutím o výške a zložení funkčného platu zo dňa 16.04.2004, oznámením o výške a zložení funkčného platu z 22.02.2007, rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby, č. F.-XXXX-XXXX/XXXXX, rozsudkom NS SR, sp.zn. NS 30/2008 zo dňa 28.09.2006, odporom proti platobnému rozkazu doručeného súdu 09.02.2009, oznámením o úhrade zo dňa 08.01.2009, výdavkovým účtom odporcu zo dňa 29.12.2008, ako aj ďalším obsahom súdneho spisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav a vec právne posúdil:

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2006, sp. zn. 1 Sz-o-NS 38/2006 súd zistil, že tento zrušil rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. UŠŠ -27456/2004 z 29.06.204, ako aj rozhodnutie vedúceho služobného úradu MVa RR SR (odporcu) zo dňa 23.04.2004, č. F.-XXXX/XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, na základe čoho rozhodol odporca dňa 19.02.2007 o vymenovaní navrhovateľa do štátnej služby u odporcu, č. rozhodnutia F.-XXXX-XXXX/XXXXX.

Podľa o štátnej službe platného v čase rozhodnutia odporcu o skončení štátnej služby navrhovateľa, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Súd mal navrhovateľom uplatnený nárok vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za nesporný a preukázaný, pričom pri jeho posúdení vychádzal aj z tej skutočnosti, že istinu, ktorej príslušenstvom je navrhovateľom uplatnený peňažný nárok v tomto konaní odporca navrhovateľovi zaplatil, v dôsledku čoho je podľa názoru konajúceho súdu potrebné posúdiť uplatnený nárok pokiaľ ide o jeho právny základ, tj nárok podľa , vzniknutý titulom omeškania dlžníka (odporcu) s platením veriteľovho (navrhovateľ) splatného dlhu ako nesporný. Táto úvahu súdu má oporu aj vo vykonanom dokazovaní, keď z prednesu zástupcu odporcu na pojednávaní zo dňa 26.09.2011 vyplynulo, že pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 9% za obdobie od 19.02.2007 do 02.01.2009 tento v princípe odporca uznáva, pričom sa nevedel vyjadriť len uplatnenej výške.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ods.2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 44 zákona o štátnej službe platného v čase skončenia štátnozamestnanecké pomeru s navrhovateľom sa funkčný plat navrhovateľa za obdobie odo dňa jeho neplatného skončenia až do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby stal splatným najneskôr v deň vydania rozhodnutia o vymenovaní navrhovateľa do štátnej služby, tj dňom 19.02.2007. V súlade s výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť tiež k záveru, že jeho splatnosť nastala už dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku NS SR, sp. zn. 1 Sž- o- NS 30/2006, zo dňa 28.09.2006, právoplatným dňa 11.12.2006.

Podľa je súd viazaný petitom návrhu, teda expresis verbis nemôže prekročiť návrhy účastníkov a priznať viac, než čoho sa domáhajú, okrem prípadov uvedeným v predmetnom ustanovení.

Súd preto pri posúdení uplatneného nároku vychádzal z obdobia odo dňa 19.02.2007, ako dňa kedy odporcovi vznikla povinnosť podľa zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania, tak ako bol tento uplatnený v konaní navrhovateľom.

Podľa peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu

Na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Navrhovateľ vychádzal pri stanovení výšky svojho nároku zo skutočnosti, že odporca bol v omeškaní s platením dlhu až do dňa 02.01.2009, pričom súdu nepreukázal skutočnosť, že v tento deň bol dlh pripísaný na jeho účet, v dôsledku čoho nebol v preukázaní tejto skutočnosti oproti odporcovi úspešný, naproti tomu odporca v konaní súdu výpisom z účtu preukázal vykonanie úhrady v prospech účtu navrhovateľa dňa 29.12.2008. Súd preto považoval za deň splnenia dlhu deň preukázaný ako deň kedy odporca dlh navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania dňa splnenia dlhu, preto súd zamietol uplatnený nárok v časti sumy 16,05 eur predstavujúcej vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9% odo dňa 30.12.2008 do 02.01.2009.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádzal z výšky úroku z omeškania 9%, čo je výška zodpovedajúca jeho právnemu nároku podľa ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, tj k 19.02.2007, kedy bola výška diskontnej sadzby 4,5 %, na základe čoho posúdil súd túto výšku za dôvodnú.

Na základe uvedeného výšku priznaného nároku súd ustálil za dôvodnú v sume 2 895,06 eura s odôvodnením, že ide o sumu predstavujúcu úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 493 513,- Sk (16 381,63 eur) za obdobie od 19.02.2007 do 29.12.2008.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

S poukazom na uvedené súd priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko časť, v ktorej návrh navrhovateľa zamietol bola celkom nepatrná v pomere k časti súdom priznaného plnenia. Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania spolu vo výške 954,04 eur, pozostávajúce z hotových výdavkov navrhovateľa spojených s konaním vo výške 20,96 € a trov právneho zastúpenia vo výške 933,08 €.

Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu hotových výdavkov spojených s konaním uplatnených navrhovateľom vo výške 20,96 €, čo je cena cestovného lístku verejným dopravným prostriedkom, vlakom z Čadce do Bratislavy a naspäť.

Trovy právneho zastúpenia uplatnené navrhovateľom vo výške 1059,- € priznal súd navrhovateľovi vo výške 933,084 € a to za 4 úkony právnej služby:

- príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 07.09.2011

- podanie (písomné vyjadrenie) zo dňa 07.09.2011

- účasť na pojednávaní dňa 26.09.2011

- účasť na pojednávaní dňa 23.11.2011

vyúčtované v súlade s a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom za každý úkon právnej služby bola priznaná tarifná odmena vo výške v zmysle citovanej vyhlášky vo výške 111,20 €, teda 4x 111,20 €., ku ktorým bol pripočítaný režijný paušál podľa citovanej vyhlášky vo výške 7, €, spolu 29, €, teda trovy právneho zastúpenia celkom 474, €..

Súd nepriznal navrhovateľovi trovy vyčíslené jeho právnym zástupcom za za 2 úkony právnej služby á 110,20 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x 7,41 € s odôvodnením, že účasť na pojednávaní dňa 23.11.2011 bola právnym zástupcom chybne účtovaný dvakrát a tiež nepriznal odmenu za úkon právnej služby označený vo vyúčtovaní trov ako návrh na zmier zo dňa 02.10.2011, nakoľko jeho vykonanie nebolo súdu preukázané, a teda nie je zrejmé či išlo i ústnu poradu, resp. písomné podanie adresované druhej strane, keďže v súdnom spise sa žiaden dôkaz o vykonaní tejto služby nenachádza.

Spolu s trovami právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi ďalej náhradu hotových výdavkov vo výške spolu vo výške 450,96 €, z toho cestovné (autom Žilina - Bratislava a späť), spolu 400 km x 2 cesty vo výške 228,66 € a náhradu za stratu času (4,5 hodín - 9 polhodín x 2cesty) vo výške 222,30 €.

Pri stanovení výšky náhrad vychádzal súd z dokladov predložených právnym zástupcom žalobcu založenými do súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.