Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-36-2011.pdf
PDF · 74.15 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/36/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: A., Z..F..P.., Z. Z. S. N., A. Č..XX, L.: XX XXX XXX, proti povinnej O. T., D.. XX.XX.XXXX, N.Ý. S. G., A. XXXX/X, o vymoženie pohľadávky vo výške 836,49 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora M.. F. G.C., I. Ú. Z. Z. S. N., R. XX, a pôvodne vedenej u súdneho exekútora M.. L.. G. O., I. Ú. Z. Z.W. S. G., O. XX, o odvolaní pôvodného súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 7. marca 2011, č.k. XXEr/XXXX/XXXX, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh súdneho exekútora M.. L.. G. O., O. XX, XXX XX G., na vydanie doplňujúceho rozhodnutia zamietol.
V odôvodnení uviedol, že uznesením zo dňa 1.12.2010, č. k. XXEr/XXXX/XXXX, súd prvého stupňa vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora M.. L.. G. O. pod sp. zn. I. XXXX/XXXX poveril súdneho exekútora M.. F. G.. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o trovy pôvodného súdneho exekútora, o týchto bude rozhodnuté až po prípadnom právoplatnom rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie samostatným uznesením. Ďalej uviedol, že dňa 7.2.2011 doručil pôvodný súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na vydanie doplňujúceho rozhodnutia, ktorým žiadal rozhodnúť o trovách pôvodného súdneho exekútora podľa ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 166 ods. 1, 2 a 167 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 196 a § 200 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že Exekučný poriadok ukladá súdu rozhodovať o trovách exekúcie len v tom prípade, ak tento rozhoduje o zastavení exekúcie alebo o trovách exekúcie. Vo všetkých ostatných prípadoch o trovách exekúcie rozhoduje súdny exekútor, a to vydaním upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Ďalej poukázal na ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Preto podľa názoru súdu prvého stupňa vylúčený exekútor rozhodne sám o trovách, ktoré mu vznikli do vylúčenia z exekúcie, a to upovedomením o ďalších trovách exekúcie. O týchto trovách súd rozhodne až v prípade vznesenia námietok proti trovám exekúcie alebo v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný súdny exekútor a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Pôvodný súdny exekútor namietal, že pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť rozhodnúť aj o trovách pôvodného súdneho exekútora, a to určením výšky týchto trov tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa odvolateľa súd prvého stupňa mal v zmysle týchto ustanovení postupovať tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia o zmene súdneho exekútora mal určiť výšku trov pôvodného súdneho exekútora, ktoré by v ďalšom priebehu exekúcie vymáhal novopoverený súdny exekútor, nakoľko v tomto štádiu konania nie sú splnené podmienky na to, aby súd určil kto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Uviedol, že trovy pôvodného súdneho exekútora nemôže preskúmavať a o týchto rozhodovať novopoverený súdny exekútor, lebo takúto povinnosť mu Exekučný poriadok neukladá. Zároveň poukázal na prax súdov, ktoré v obdobných prípadoch rozhodujú tak, ako žiadal odvolateľ.
Oprávnený, povinná a novopoverený súdny exekútor sa k odvolaniu pôvodného exekútora nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní pôvodného súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa uznesením dňa 1.12.2010, č. k. XXEr/XXXX/XXXX, vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora M.. L.. G. O. pod sp.zn. I. XXXX/XXXX poveril súdneho exekútora M.. F. G.. O trovách pôvodného súdneho exekútora nerozhodoval z dôvodu, že exekučnému súdu prislúcha právo rozhodovať o trovách exekúcie len v prípade vznesenia námietok zo strany účastníkov konania alebo v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie.
Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, ktoré sa na posudzované konanie v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku vzťahuje (konanie začalo dňa 24.11.2005), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.
Z cit. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku vyplýva, že pri výpočte trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora sa postupuje tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, čo je potrebné vykladať tak, že dané ustanovenie upravuje len osobitný spôsob samotného vyčíslenia odmeny pôvodného exekútora. Je potrebné vychádzať z právneho predpokladu, že trovy pôvodného exekútora budú zahrnuté do celkových trov exekúcie vykonávanej po zmene pôvodného súdneho exekútora už novopovereným súdnym exekútorom a tieto trovy pôvodného súdneho exekútora sa vymôžu v ďalšom priebehu exekúcie, preto je nevyhnutné, aby výška týchto trov bola určená skôr, ako bude v exekúcii pokračovať novopoverený súdny exekútor.
Exekučný poriadok pritom v ust. § 44 neurčuje, kto má výšku trov pôvodného súdneho exekútora určiť, teda či táto právomoc prislúcha exekučnému súdu, pôvodnému súdnemu exekútorovi alebo novopoverenému súdnemu exekútorovi.
Záver súdu prvého stupňa o tom, že o týchto trovách rozhodne vylúčený (pôvodný) súdny exekútor v upovedomení o ďalších trovách exekúcie, nemá oporu v zákone. Totižto po tom, čo rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nadobudne právoplatnosť, pôvodný súdny exekútor stráca svoje postavenie v exekúcii a v tejto ďalej vystupuje len ako účastník konania vo vzťahu k vzniknutým trovám
exekúcie. Všetky právomoci, vrátane rozhodovacej činnosti, prechádzajú na novopovereného súdneho exekútora. V tomto štádiu pôvodný súdny exekútor už nemôže rozhodovať o trovách exekúcie vydaním upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.
Podľa odvolacieho súdu takéto právo neprislúcha ani novopoverenému súdnemu exekútorovi. Ako je uvedené v ust. § 202 ods. 1, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. Z výslovného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že upovedomenie o ďalších trovách exekúcie sa doručuje len oprávnenému a povinnému, ktorí proti ďalším trovám exekúcie môžu vzniesť námietky. Ak by novopoverený súdny exekútor v upovedomení o ďalších trovách exekúcie rozhodoval o trovách pôvodného súdneho exekútora, tento by sa k správnosti vyčíslenia týchto trov nemal možnosť vyjadriť, a tým by došlo k ukráteniu jeho procesných práv, čo nemožno považovať za súladné so zákonom.
Ako najúčelnejší sa preto javí postup, ktorý v podanom odvolaní načrtol pôvodný súdny exekútor a ktorý je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko v praxi súdov je zaužívané, že k vyčísleniu trov pôvodného súdneho exekútora dôjde už v uznesení o zmene súdneho exekútora a tieto trovy sa potom vymáhajú v ďalšom priebehu exekúcie. Teda právo, resp. povinnosť rozhodovať o trovách pôvodného súdneho exekútora prislúcha exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi, ako to uviedol súd prvého stupňa.
Z tohto hľadiska, ako aj z vyššie uvedených dôvodov, nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa považovať za vecne správne, preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách pôvodného súdneho exekútora v naznačenom smere a v súlade s ust. § 44 Exekučného poriadku s tým, že tieto bude vymáhať novopoverený súdny exekútor v ďalšom priebehu exekúcie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.