Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-107-2010.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/107/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Jurkovičovou v právnej veci žalobcu: W.. C. T., bytom O.na XX, Humenné, proti žalovanému: GEOSAN DEVELOPMENT SK, a.s. Vincenta Hložníka 2, 841 05 Bratislava, zastúpený: B & S Legal, s.r.o. advokátska kancelária, Grösslingova 5, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému 625,03 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 30.3.2010 žiadal, aby súd rozhodol, že výpoveď žalovaného žalobcovi zo dňa 25.3.2010 je neplatná. K žalobe pripojil Pracovnú zmluvu z 13.8.2008, Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z 24.3.2009, Hlásenie o skončení pracovnej neschopnosti z 24.3.2009, Rozhodnutie ÚP SVR v Humennom 09/37804 z 24.2.2009 o vyhovení žiadosti o vyhotovenie preukazu ZŤP, Lekársku správu zo 16.3.2010 MUDr. S., psychiatrickej ambulancie v Michalovciach, Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce z 25.3.2010.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril 30.4.2010 a tvrdil, že žaloba je neopodstatnená, nakoľko žalobca nepredložil žalovanému potrebné doklad podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce č.311/2001 Z.z. v znení noviel a doplnkov (ďalej len „ZP). a to rozhodnutie o invalidnom dôchodku, o ktorý ho žiadal v lehote do 5 pracovných dní od doručenia výzvy ešte 6.4.2010. Žalobca však toto rozhodnutie nepredložil. Žalovaný poukázal na to, že Rozhodnutie o preukaze ZŤP vydané podľa z. č. 447/08 Z.z. nemožno považovať za rozhodnutie o invalidnom dôchodku podľa zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a teda, že žalobcu nie je možné považovať za zamestnanca so zdravotným postihnutím v zmysle § 40 ods. 8. ZP, nakoľko žalobca túto skutočnosť žalovanému nepreukázal. Skončenie pracovného pomeru teda nie je podmienené súhlasom ÚPSVR a teda neexistuje dôvod neplatnosti podanej výpovede.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov a svedkov, ktorých navrhol žalobca - W. Š., účtovníčku žalovaného, a W.. I. O., zamestnankyňu žalovaného a bývalú členku predstavenstva žalovaného.
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní 6.10.2010 sa pridržiaval písomného podania z 30.23.2010 a tvrdil, že žalovaný mal vedomosť, že je osoba so zdravotnými problémami, že si vybavuje uznanie za invalidného, nakoľko jeho PN trvala viac ako 1 rok. Tvrdil, že žalovaný porušil jeho štatút invalidného dôchodcu, dal mu výpoveď bez príslušných povolení Úradu práce a teda výpoveď je z toho dôvodu neplatná a žiadal, aby súd rozhodol, že pracovný pomer skončený výpoveďou zo dňa 25.3.2010 bol
skončený neplatne. Na pojednávaní 6.10.2010 žiadal, aby súd nariadil žalovanému vinkulovať 10.000 eur z dôvodu možnosti skončenia činnosti odporcu a teda následnej nemožnosti plnenia.
Bývalá štatutárna zástupkyňa žalovaného W.. I. O. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 18.4.2011 potvrdila, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného od 25.8.2008, dňa 24.3.2009 nastúpil na PN a po takmer roku 14.3.2010 sa vrátil. V tom čase ona bola členkou predstavenstva a nakoľko boli u žalovaného problémy, pristúpili k znižovaniu počtu zamestnancov a postupne znižovali stav na 16,9,6. V súčasnosti okrem nej pracujú u žalovaného 3 zamestnanci. Pri pohovore so žalobcom ponúkla žalobcovi možnosť rozviazať pracovný pomer dohodou, s čím žalobca nesúhlasil a preto mu bola daná výpoveď z dôvodu zrušenia jeho pracovnej pozície. Žalobca prevzal výpoveď 25.3.2010. Žalobca ju informoval o tom, že je osobou invalidnou a že na rozviazanie pracovného pomeru je potrebný súhlas úradu prác. Následne žiadali túto inštitúciu o udelenie súhlasu. Na otázku žalobcu, či poberali z úradu práce podporu pri zamestnávaní invalidných osôb, svedkyňa vypovedala, že nepoberali, nakoľko ani nevedeli, že žalobca je invalidný dôchodca, ani že je ZŤP. ÚP SV v Bratislave tento súhlas udelil listom zo dňa 21.4.2010 a k veci zaujal stanovisko, že nakoľko W. do dnešného dňa nedisponuje potrebným potvrdením, nie je potrebný súhlas úradu práce a žiadosť odporcu považujú za neopodstatnenú.
Právny zástupca žalovaného sa taktiež pridržiaval písomných vyjadrení, kde namietali opodstatnenosť žaloby. Poukázal na to, že ku dňu výpovede nebol navrhovateľ uznaný ako invalid. Žalovaný nemal dôvod preto v čase podania výpovede komunikovať s Úradom práce a žiadať predchádzajúci súhlas s výpoveďou, nakoľko rozhodnutie o priznaní invalidity navrhovateľovi bolo zo dňa 21.6.2010, pričom k rozviazaniu pracovného pomeru došlo 25.3.2010, teda v čase keď ešte žalobca nemal rozhodnutie o tom, že žalobca bol uznaný za invalidného so spätnou platnosťou.
Žalobca na pojednávaní 15.12.2010 tvrdil, že rozhodnutie žalovaného o organizačných zmenách z 25.3.2010 nevidel a už pri obdržaní výpovede žalovaného upozornil, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a teda jeho výpoveď považuje za neplatnú. Zároveň ešte v ten deň kontaktoval člena predstavenstva pána T. o týchto skutočnostiach.
Na tomto pojednávaní vypočul súd aj svedkyňu W. Š., účtovníčku žalovaného a bývalú kolegyňu žalobcu. Vo výpovedi potvrdila, že žalobca býval dlhodobo chorý, po návrate z PN dostal výpoveď, nakoľko u žalovaného sa stal nadbytočným. Rovnako aj ďalší zamestnanci firmy boli prepustení z práce. Po podpísaní výpovede žalobcom svedkyňu tento informoval, že je zdravotne postihnutý a následne aj predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo úradu práce o tejto skutočnosti, predložil jej aj skončenie pracovnej neschopnosti. Potvrdila, že žalobca jej predložil, resp. zaslal dňa 29.1.2010 potvrdenie o dočasnej PN a ospravedlnenku videla po ukončení PN, potvrdila, že skutočnosť, že žalobca si vybavuje invalidný dôchodok sa dozvedela až po podanej výpovedi.
Podľa § 61 ods. 1 ZP Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení zmien a noviel (ďalej len „ZP“) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v ZP. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 40 ods. 8 ZP zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku..
Z dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dal žalobcovi písomnú výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorú mu doručil po skončení práceneschopnosti dňa 25.3.2010 na pracovisku a to z dôvodu navrhovateľovej nadbytočnosti. Ešte pred výpoveďou vykonala bývalá členka predstavenstva Š. so žalobcom pohovor, kde mu navrhla skončenie pracovného pomeru dohodou, s tým, že by mu vyplatili mzdu za výpovednú lehotu a nemusel chodiť do práce. Žalobca s tým nesúhlasil a preto mu bola daná výpoveď. Voči výpovedi sa ohradil ústne pánovi T. členovi predstavenstva žalovaného s tým, že mu tvrdil, že si vybavuje invaliditu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Ide o široko koncipovaný výpovedný dôvod, ktorý zamestnávateľovi umožňuje uplatniť výpoveď aj v prípade, že zamestnávateľ zvyšuje celkový počet svojich zamestnancov. V aplikačnej praxi sa často uplatňuje najmä v prípadoch, ak z dôvodu organizačných zmien odpadne zamestnancovi časť pracovnej náplne. Uplatnenie tohto dôvodu je možné vtedy, keď sa o organizačnej zmene rozhodne. O tejto organizačnej zmene je potrebné rozhodnúť včas, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor pre uplynutie výpovednej doby. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej zmene, toto rozhodnutie v zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v tom, že účastník pracovného pomeru nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o jeho neplatnosti. Nemožno ho preto napadnúť na súde a žalobou žiadať vyslovenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, ZP vyžaduje písomnú formu rozhodnutia o organizačnej zmene. Jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah, ktorý preukazuje zamestnávateľ. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi a ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zo strany zamestnávateľa. Z výpovede svedkyne Š. vyplynulo, že žalovaný znižoval postupne stav pracovníkov z dôvodu nedostatku klientov. Z potvrdenia MUDr. J. S. zo dňa 16.3.2010 (čl.12) jednoznačne vyplýva, že nedoporučuje pacientovo zaradenie sa do pôvodného pracovného procesu a zaradenia. Preto súd nerozumel, prečo žalobca nevyužil možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodou a za stanovených podmienok, keď musel vedieť, že jeho zdravotný stav neumožňuje jeho ďalšie zamestnávanie mimo jeho trvalý pobyt.
Z dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dal žalobcovi písomnú výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorú mu doručil po skončení práceneschopnosti 25.3.2010 na pracovisku. Ešte pred výpoveďou bol vykonaný pohovor so žalobcom, kde mu bolo navrhnuté skončiť pracovný pomer dohodou, nakoľko z dôvodu nedostatku klientov žalovaný znižoval stav zamestnancov z 15 na súčasných štyroch. Z dôvodu námietky žalobcu, že je invalidný, vyžiadal žalovaný z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave dňa 14.4.2010 súhlas s rozviazaním pracovného pomeru so žalobcom, na ktorú tento orgán odpovedal tak, že takýto súhlas nie je potrebný a žiadosť žalovaného považoval za neopodstatnenú (čl.22).
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému odporcovi ich náhradu. Trovy konania pozostávajú z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení, vo výške 625,03 eura. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby, uplatnených advokátom dňa 25.11.2011, a to za: 1./ prevzatie a prípravu zastúpenia (podľa plnej moci zo dňa 8.4.2010), 2./ vyjadrenie odporcu k žalobe 30.4.2010, 3./ písomné vyjadrenie odporcu k novému dôkazu 21.9.2010, 4./ účasť na pojednávaní dňa 6.10.2010, 5./ účasť na pojednávaní dňa 15.12.2010, 6./ účasť na pojednávaní dňa 2.3.2011 (bez prejednávania veci samej),, 7./ účasť na pojednávaní dňa 18.4.2011, 8./ účasť na pojednávaní dňa 13.6.2011 a 9./ účasť na pojednávaní dňa 23.11.2011; t.j. podľa ustanovení §11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenu v sume 55,49 eura bez DPH, zvýšenú o 19% DPH za úkony vykonané v roku 2010 (66,03 eura) a zvýšenú o 20% DPH za úkony vykonané v roku 2011 (66,59 eura) + režijný paušál 8,58 eura za úkony v r.2010 (7,21 eura + 19% DPH) a 8,89 eura za úkony v r. 2011 (7,411 eura + 20% DPH). Výška náhrady trov právneho zastúpenia v priznanej sume 625,03 eura za celkom 9 úkonov je potom: 5x 66,03 eura + 1x 16,65 eura + 3x 66,59 eura + 5x 8,58 eura +4x 8,89 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV. Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).