Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-117-2010.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/117/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: Q. Š., bytom X. X, X., proti odporcovi: bauMAX SR, spol. s.r.o., so sídlom Rožňavská 4, Bratislava, IČO: 31 384 978, zast. Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, o zaplatenie 282,35 Eur s príslušenstvom rozhodol dňa 23. 11. 2011
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 89,42 Eur, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava II dňa 02. 08. 2010, doplneným a opraveným podaním zo dňa 27. 09. 2010, domáhala od odporcu zaplatenia sumy 282,35 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že do spoločnosti odporcu nastúpila ako predavačka dňa 07. 11. 2005, kde odo nej požadovali zápočet rokov z predchádzajúceho zamestnania. Nakoľko predtým dokument odovzdala do Sociálnej poisťovne, vyžiadala si ho, avšak zistilo sa, že sa stratil. Od Sociálnej poisťovne dostala doklad "Odpracované roky", avšak vedúca učtárne odporcu tento doklad odmietla prijať. V roku 2006 a 2007 jej odporca neoprávnene krátil dovolenku o 5 pracovných dní, čo ju stálo155,98 Eur (4.699,- Sk). Za mesiac júl 2007 jej navyše vedúci oddelenia p. P. U. bez relevantného dôvodu krátil osobné ohodnotenie v plnej výške 39,23 Eur (1.182,- Sk) za neospravedlnenú sťažnosť po telefóne. Zákazníčka sa pýtala, či si môže prísť vymeniť tovar, na čo jej odpovedala "áno, bez problémov". Potom položila telefón. V celkovom finančnom vyjadrení ju odporca ukrátil o 282,35 Eur.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 27. 12. 2010, v ktorom uviedol, že návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľka sa domnieva, že má v zmysle § 103 ods. 2 Zákonníka práce nárok na 5 týždňov dovolenky, nakoľko u odporcu dovŕšila 53. rok a teda 34. rok po skončení 18. roku veku. Takýto nárok jej však automaticky nevzniká. Navrhovateľka si tento nárok riadne neuplatnila, a svojmu zamestnávateľovi predložila len zápočtový list bývalého zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že opracovala 126 dní, žiadny iný doklad nepredložila. Odporca vzhľadom k tomu, že počas trvania pracovného pomeru nedostal od navrhovateľky žiaden podnet, obsahom ktorého by bolo uplatnenie nároku na dlhšiu ako zákonnú dovolenku, počítal v priložených mzdových listoch s nárokom navrhovateľky na dovolenku v trvaní 4 týždňov a v roku 2007, keďže sa jej pracovný pomer skončil k 31. 07. 2007 v rozsahu 11,5 dňa. Navrhovateľke počas trvania pracovného pomeru nevznikol nárok na
dlhšiu ako zákonnú dovolenku. Zo mzdového listu navrhovateľky za júl 2007 vyplýva, že jej odporca poskytol náhradu dovolenky vo výške 215,99 Eur (6.507,- Sk), ktorá zodpovedá dovolenke v trvaní 9 dní, čerpanej navrhovateľkou v čase od 17. 07. 2007 do 27. 07. 2007. Navrhovateľka však už júni 2007 čerpala dovolenku v trvaní 8 dní. Preto si v roku 2007 vyčerpala namiesto 11,5 dňa dovolenky za odpracované dni dovolenku v rozsahu 17 dní. Navrhovateľka pritom nemala nárok na prípadnú nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúce obdobia. Vzhľadom ku skončeniu pracovného pomeru k 31. 07. 2007 odporca skrátil navrhovateľke mzdu o náhradu dovolenky v trvaní 5,5 dňa, na ktorú nemala napriek jej čerpaniu nárok. Toto krátenie zodpovedá čiastke 157,97 Eur (4.699,- Sk). Pokiaľ ide o krátenie osobného ohodnotenia, toto predstavuje nenárokovateľnú časť mzdy, ktorá v zmysle dohodnutých mzdových podmienok tvorí súčasť mzdy. Navrhovateľka nevhodným spôsobom, v rozpore so zaužívaným postupom, komunikovala so zákazníkom, ktorý sa na ňu následne sťažoval. Z uvedeného dôvodu jej nadriadený rozhodol o nepriznaní osobného ohodnotenia. Odporca z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania nároku navrhovateľky. Právo sa mohlo vykonať prvý raz 11. 08. 2007 a ak si navrhovateľka uplatnila svoj nárok až 27. 09. 2010, urobila tak po uplynutí 3-ročnej zákonnej premlčacej doby. Podľa jeho názoru nie je možné prihliadať na obsah žalobného návrhu zo dňa 02. 08. 2010, z ktorého nie je zrejmé voči komu smeruje a čoho sa týka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom právneho zástupcu odporcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že zamestnanec, t.j. navrhovateľka nastúpi do práce dňa 07. 11. 2005. Zamestnancovi prináleží mzda vo výške 481,31 Eur (14.500,- Sk) mesačne. Časť mzdy vo výške 12.500,- Sk je pevná zložka, časť mzdy vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk) predstavuje osobné ohodnotenie vo forme pohyblivej zložky mzdy. Nárok na pohyblivú zložku mzdy vzniká zamestnancovi až po uplynutí skúšobnej doby, a to v rámci mzdy za prvý celý kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pokiaľ zamestnávateľ nerozhodne inak.
Z výplatnej pásky navrhovateľky za december 2006 vyplýva, že dostala čistú mzdu 379,11 Eur (11.421,- Sk). Súčasťou mzdy bolo osobné ohodnotenie vo výške 48,99 Eur (1.476,- Sk) a náhrada za dovolenku vo výške 124,64 Eur (3.755,- Sk).
Z výplatnej pásky navrhovateľky za júl 2007 vyplýva, že dostala čistú mzdu vo výške 306,58 Eur (9.236,- Sk). Nebolo jej priznané osobné ohodnotenie vo výške 39,23 Eur (1.182,- Sk). Náhrada za dovolenku vo výške 215,99 Eur (6.507,- Sk) jej bola krátená o sumu 157,97 Eur (4.699,- Sk). Zostatková dovolenka navrhovateľky je 72 hodín.
Zo zápočtového listu navrhovateľky vydaného jej bývalým zamestnávateľom Lidl Slovenská republika, v. o. s. vyplýva, že navrhovateľka bola zamestnaná od 01. 03. 2005 do 04. 07. 2005.
Navrhovateľke v priebehu konania zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania a jeho doplnení. Odporcovi poskytla kópiu potvrdenia odpracovaných rokov od firmy Mäser AZM, kde sa jej započítalo 29 rokov. Odporca, resp. jeho zamestnanci odmietli od nej prevziať doklady preukazujúce počet odpracovaných rokov. Nevedela čo má urobiť.
Odporca sa v priebehu konania k veci uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k návrhu na začatie konania.
Podľa § 101 Zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Podľa § 102 citovaného zákona pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Podľa § 103 ods. 1 a 2 citovaného zákona základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.
Podľa § 103 ods. 4 citovaného zákona nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku; inak nárok na dlhšiu dovolenku za ten kalendárny rok zaniká.
Podľa § 116 ods. 1 citovaného zákona zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 101Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení, má súd za to, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodný.
Súd má za to, že návrh navrhovateľky nie je premlčaný, nakoľko tak ako to uviedol samotný odporca, navrhovateľka mohla svoje právo uplatniť prvý krát dňa 11. 08. 2007. Ak teda návrh, hoc aj vadný, podala dňa 02. 08. 2010, svoj nárok uplatnila v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe. Súd preto námietku premlčania vznesenú odporcom vzhliadol za nedôvodnú.
Navrhovateľka v konaní tvrdila, že bola zo strany odporcu ako jej zamestnávateľa, ukrátená, a to jednak tým, že jej neumožnil čerpanie piatich týždňov dovolenky, napriek tomu, že jej nárok na 5 týždňov dovolenky vznikol, a jednak tým, že jej za mesiac júl 2007 neoprávnene krátil náhradu dovolenky o 155,97 Eur a osobné ohodnotenie o 39,23 Eur.
Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľke nárok na 5. týždeň dovolenky nevznikol. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by odporcovi predložila doklad preukazujúci počet odpracovaných rokov, tak ako to od zamestnanca požaduje § 103 ods. 4 Zákonníka práce. Navrhovateľka síce tvrdila, že zamestnávateľovi odovzdala kópiu dokladu o odpracovaných rokoch od firmy Mäser AZM a doklad od Sociálnej poisťovne "Odpracované roky" avšak ani jeden z týchto dokladov nepredložila ani len v tomto konaní. Pokiaľ ide o doklad Osobný list dôchodkového poistenia, ktorý má preukazovať počet ňou odpracovaných rokov, tento neobsahuje ani len údaj o tom, pre koho je vydaný, t. j. meno posudzovanej osoby, a teda nie je relevantným dokladom preukazujúcim počet navrhovateľkou odpracovaných rokov. S poukazom na uvedené je zrejmé, že odporca bez preukázania navrhovateľkou tvrdených, ale nezdokladovaných skutočností, nebol povinný poskytnúť navrhovateľke 5. týždeň dovolenky.
Pokiaľ ide o krátenie náhrady dovolenky navrhovateľke zamestnávateľom, t. j. odporcom, v mesiaci júl 2007, v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že pracovný pomer navrhovateľky skončil dňa 31. 07. 2007. Sporná nebola ani skutočnosť tvrdená odporcom, že navrhovateľka vyčerpala ku dňu skončenia pracovného pomeru 17 dní dovolenky. Ak teda pracovný pomer navrhovateľky netrval celý kalendárny rok, navrhovateľka mala nárok len na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, t. j. dovolenku v trvaní 11,5 dňa. Nakoľko navrhovateľka čerpala o 5,5 dňa dovolenky viac, než je jej zákonný nárok na dovolenku pripadajúci na rok, kedy navrhovateľka pracovný pomer s odporcom skončila, odporca postupoval správne keď jej náhradu dovolenky poskytnutú vo výške 215,99 Eur krátil o sumu 155,97 Eur.
Pokiaľ ide o krátenie osobného ohodnotenia, toto ako to v konaní správne uviedol odporca, predstavuje nenárokovateľnú časť mzdy, ktorá v zmysle dohodnutých mzdových podmienok tvorí súčasť mzdy. Zamestnanec má v zmysle čl. 2 Mzdových podmienok zamestnávateľa nárok na osobné ohodnotenie, t. j. pohyblivú zložku mzdy, avšak len v prípade, že zamestnávateľ nerozhodne inak. Pokiaľ zamestnávateľ, t. j. odporca rozhodol tak, že navrhovateľka v mesiaci júl 2007 nedosahovala pracovné výsledky odôvodňujúce priznanie osobného ohodnotenia, navrhovateľke tento nárok vo výške 39,23 Eur nevznikol.
Súd ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom p. Ľ. W. a p. Q. P. zamietol, nakoľko by neprispeli k náležitému zisteniu skutkového stavu a ich vykonanie by bolo s poukazom na uvedené nadbytočné a nehospodárne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej ku dňu vykonania úkonu právnej služby pozostávajú z:
1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 23,24 Eur, vychádzajúc z hodnoty veci 282,35 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 12. 04. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 23. 11. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
2/ Jednej úkon právnej služby pri hodnote úkonu 5,81 Eur, vychádzajúc z hodnoty veci 282,35 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 27. 04. 2011 (§ 14 ods. 5 vyhlášky)
3/ Režijný paušál - 3 x 7,41 Eur, t. j. 22,23 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu 74,52 Eur + 20 % DPH, t. j. 89,42 Eur.
Súd odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 24. 11. 2011. Súd trovy upravil v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., a právnej zástupkyni priznal za účasť na pojednávaní zo dňa 27. 04. 2011 len 1/4 odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Vo zvyšku súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako bola právnym zástupcom vyčíslená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.