Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/23/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov V. T., nar. X.X.XXXX, bytom O. č. XX, t.č. O. X, W., zastúpenej Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 882/39, Poprad a T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX/XX, XXX XX P. T., okr. I. o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č.k. -29 zo dňa 21.2.2011 v spojení s rozsudkom -70 zo dňa 15.7.2011 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s rozsudkom č.k. -70 zo dňa 15.7.2011 vo výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok č.k. -70 zo dňa 15.7.2011 okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom č.k. -29 zo dňa 21.2.2011 súd prvého stupňa zvýšil výživné otcovi na maloletého J. T., naposledy určené rozsudkom Okresného súdu sp. zn. zo dňa 18.8.2009 zo sumy 66,39 eur na sumu 90 eur mesačne od 1.2.2011 do budúcna a uložil ho platiť otcovi vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd uznesením č.k. -60 zo dňa 18.5.2011 vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o celom predmete konania s ohľadom na skutočnosť, že matka maloletého si uplatnila výživné od 1.7.2010 a k zvýšeniu výživného došlo podľa napadnutého rozsudku až od 1.2.2011 s poučením, že o návrhu matky na zvýšenie výživného za čas od 1.7.2010 do 31.1.2011 bude potrebné rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom.

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. -70 zo dňa 15.7.2011 však o celom predmete konania opätovne rozhodol novým rozsudkom tak, že zvýšil výživné otcovi na maloletého J. za čas od 1.2.2011 na zo sumy 66,39 eur do budúcna na sumu 90 eur mesačne a uložil mu povinnosť ho platiť vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že matka maloletého požadovala zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne od júla 2010 do budúcna. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov a výživné je nepostačujúce na pokrytie potrieb maloletého. Otec maloletého so zvýšením výživného nesúhlasil.

Vykonaným dokazovaním zistil, že posledná úprava výživného na maloletého J. bola prevedená rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku č. k.5P/ 245/2008-43 zo dňa 18.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.9.2009. Uvedeným rozsudkom došlo k zvýšeniu výživného zo strany otca na maloletého J. zo sumy 43,15 eur mesačne na sumu 66,39 eur mesačne od 1.8.2009. Konštatoval, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletého, keďže tento nastúpil na druhý stupeň základnej školy, čím stúpli jeho potreby. Pomery na strane matky sa zmenili iba v nepodstatnej miere. Zistil, že matka pracuje a jej príjem je 500 eur mesačne. Otec maloletého v čase posledného rozhodnutia o výživnom pracoval v Írsku. V marci 2010 prišiel o zamestnanie a od mája 2010 poberal podporu v nezamestnanosti, vyplácanú z Írska, vo výške 196 eur týždenne. V Írsku si prácu nenašiel, preto sa vrátil na Slovensko a zaevidoval sa na Úrade práce v Leviciach. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou Q. T., ktorá je tiež nezamestnaná a poberá od augusta 2010 z Írska podporu v nezamestnanosti vo výške 196 eur týždenne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L. T., nar. XX.XX.XXXX. T.č. býva v rodinnom dome, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou. Spláca hypotéku vo výške 700 eur mesačne, stavebnú pôžičku vo výške 40,25 eur mesačne, Jeho náklady na bývanie predstavujú sumu 180 eur mesačne. Zvýšené náklady má v súvislosti so stravou maloletého L., ktorého mliečna strava predstavuje mesačne 60 eur. Vlastní osobné motorové vozidlo VW Passat a okrem domu v obci P. T. je podielovým spoluvlastníkom domu v W.. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, že zvýšenie výživného na sumu 90 eur mesačne v súčasnej dobe zodpovedá príjmu otca, počtu jeho vyživovacích povinností ako aj súčasným možnostiam a schopnostiam otca. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením ods. l, písm. a)

Pokiaľ sa týka zvýšenia výživného za čas od 1.2.2011 do budúcna odôvodnil rozsudok rovnako, ako predchádzajúci rozsudok. Pokiaľ sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného od júla 2010 do 1.2.2011 zistil, že od posledného rozhodnutia prešiel krátky čas a nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu jeho výšky. Z uvedeného dôvodu návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. -29 zo dňa 21.2.2011 podali odvolania matka maloletého a aj otec maloletého. Matka maloletého vytýkala súdu prvého stupňa, že nerozhodol o zvýšení výživného aj za čas od 1.9.2010 do 31.1.2011, pričom poukázala na skutočnosť, že maloletý od 1.9.2010 nastúpil do 5. ročníka základnej školy, čím sa zvýšili jeho celkové výdavky potrebné na jeho výchovu, vzdelanie a vývoj a trvala na zvýšení výživného aj od 1.9.2010 do 31.1.2011 na sumu 200 eur mesačne. Podľa nej mal otec nadštandardný príjem aj poberaním podpory v nezamestnanosti z Írska.

Otec maloletého v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval v zmysle zákona o rodine. Hodnotil dôkazy jednostranne v prospech matky maloletého a nebral do úvahy jeho tvrdenia ohľadne jeho životných zmien a nevyhnutných životných nákladov. K poberanej podpore v nezamestnanosti vo výške 196 eur týždenne uviedol, že aj keď sa táto suma javí ako dostatočná, musel však niekde bývať a museli sa aj stravovať. Náklady na živobytie v Írsku boli podstatne vyššie ako na Slovensku a bol ako tak rád, že z toho mohli vyžiť. Nakoľko prácu v Írsku nezohnal, vrátil sa na Slovensko, je evidovaný na úrade práce, avšak nemá žiaden príjem. Podľa neho nedošlo od posledného rozhodnutia súdu o výživnom k zvýšeniu nákladov u maloletého podstatným spôsobom. On má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L.. Zobratie hypotekárneho úveru považuje za normálne a je jeho ústavným právom bývať. Súd prvého stupňa podľa neho nedostatočne vyhodnotil aj skutočnosť, že zvýšené výdavky má aj na druhého syna. S nehnuteľnosťou v Kežmarku nemôže disponovať, nakoľko druhým spoluvlastníkom je jeho strýko a v dome býva jeho otec, ktorý má tam zabezpečené doživotné užívanie. Motorové vozidlo, ktoré vlastní, je z roku 2002 a je nepatrnej hodnoty. Motorové vozidlo potrebuje pre potreby rodiny. Nejedná sa o luxus, ale o potrebu. Podľa neho súd prvého stupňa určil výživné vo výške, ktorá nezodpovedá jeho príjmom a majetkovým pomerom. Poukázal na skutočnosť, že príjem na strane matky sa zvýšil a považuje za neoprávnené zvýšenie životnej úrovne jedného dieťaťa na úkor druhého dieťaťa.

Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť odvolaniu matky a zvýšiť výživné zo strany otca za čas od 1.9.2010 na sumu 200 eur mesačne.

Odvolací súd preskúmal oba napadnuté rozsudky spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie oboch rodičov pokiaľ sa týka zvýšenia výživného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v tomto smere vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou vyživovacou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 78 ods. l Zákona o rodine, súdne rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti je možné zmeniť za predpokladu, že dôjde k zmene pomerov od posledného rozhodnutia. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

V danej veci bolo nepochybne zistené, že posledná úprava výživného pre maloletého J. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. -43 zo dňa 18.8.2009. Z predmetného spisu vyplýva, že v čase poslednej úpravy výživného pre maloletého J. čistý mesačný príjem matky činil 8.029,- Sk (266,51 eur). Maloletý J. bol žiakom 3. ročníka základnej školy. Stravoval sa v školskej jedálni. Matka uhrádzala stravu vo výške 500,- Sk mesačne, za školský klub platila 220,- Sk mesačne. Školské pomôcky hradila vo výške 500,- Sk. Maloletý mal zdravotné problémy spojené s alergiou. Nosil dioptrické okuliare. Otec maloletého mal už v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L., nar. XX.XX.XXXX. Spoločne s manželkou žili v Írsku. Jeho týždenný príjem v roku 2008 bol 450 eur týždenne t.j. 1800 eur mesačne a v roku 2009 činil 470 eur týždenne t.j. 1880-2000 eur mesačne. Manželka bola na materskej dovolenke do 31.1.2009 a jej mesačný príjem bol cca 350 eur týždenne. Okrem toho poberal otec maloletého aj prídavky na dieťa vo výške 160 eur mesačne. Ich mesačné výdavky na bývanie činili 700 - 800 eur mesačne. Výdavky na stravu činili cca 250 eur mesačne. V januári 2009 si zakúpili staršie osobné motorové vozidlo za 3000 eur, ktoré zaplatili v splátkach po 500 eur mesačne. Okrem toho na Slovensku splácali hypotekárny úver sumou po 700 eur mesačne za účelom kúpy rodinného domu v obci P. T.. Zvýšené výdavky mali na cestovnom ako aj pri starostlivosti o maloletého L., ktorý mal opatrovateľku.

Od tejto doby došlo k zmene pomerov na strane otca. Otec stratil v Írsku zamestnanie a od mája 2010 do 2.2.2011 poberal podporu v nezamestnaní v Írsku vo výške 196 eur týždenne ( 784 - 800 eur mesačne). Rovnaký príjem mala aj jeho manželka. Dňa 2.2.2011 sa vrátili na Slovensko, začali bývať v rodinnom dome vo P. T., pričom im odpadli náklady vynakladané v Írsku na bývanie, na opatrovateľku pre maloletého L., náklady spojené s cestovaním na Slovensko, nakoľko maloletý nenavštevuje na Slovensku predškolské zariadenie. Na druhej strane však uhrádza náklady na bývanie okolo 200 eur mesačne. U hypotekárneho úveru má v súčasnej dobe pozastavené splátky. Počet vyživovacích

povinností od posledného rozhodnutia sa nezmenil. Pokiaľ sa týka zvýšených nákladov spojených so stravovaním mal. L., je treba uviesť, že tento má už takmer 3 roky a konzumuje všetku stravu, nielen Nutrilon, na ktoré náklady sa otec odvoláva. Príjem matky sa zvýšil na sumu 500 eur mesačne. Žije sama v jednoizbovom prenajatom byte, kde hradí náklady vo výške 190 eur mesačne. Otec je od júna 2011 opäť v Írsku a ako tvrdí, čaká na sociálne dávky, lebo si zamestnanie nenašiel. Pokiaľ sa týka maloletého, bolo nepochybne zistené, že jeho náklady, spojené so štúdiom na II. stupni základnej školy sú vyššie oproti nákladom, z ktorých sa vychádzalo v predchádzajúcom rozhodnutí. Vyššie náklady sú nielen na ošatenie, stravu, školské potreby, ale aj na jeho mimoškolské aktivity a náklady spojené s jeho zdravotným stavom.

So zreteľnom na uvedené, je nepochybne zistené, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúce zvýšenie výživného na výšku 90 eur mesačne od 1.2.2011. Takéto zvýšenie považuje aj odvolací súd za primerané súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, veku a potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho súčasnú sociálnu situáciu, že je bez zamestnania, príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Výživné vo výške 200 eur mesačne požadované matkou maloletého je za súčasných pomerov na strane otca nereálne a nezodpovedá jeho možnostiam na trhu práce, na ktorú skutočnosť je potrebné prihliadať. Otec maloletého aj pri poberaní sociálnych dávok v Írsku je schopný, aj pri zabezpečení starostlivosti o ďalšie dieťa, plniť výživné na maloletého J. vo výške, ktorú mu určil súd prvého stupňa. Odvolací súd považuje za správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného za čas od 1.7.2010 do 31.1.2011 zamietnutý a v tomto smere sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa na ktoré poukazuje. Za vecne správne považuje aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Neobstojí tvrdenie matky, žeby otec maloletého mal znášať trovy konania za neuskutočnené pojednávanie. Jeho neprítomnosť považoval súd prvého stupňa za ospravedlnenú neúčasť a samotné konanie je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. S ohľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa ods. l potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa č.k. -29 zo dňa 21.2.2011 v spojení s rozsudkom č.k. -70 zo dňa 15.7.2011 vo výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď opätovne rozhodol o zvýšení výživného za čas od 1.2.2011 ako aj o trovách konania rozsudkom č.k. -70 zo dňa 15.7.2011. V tomto smere ide o duplicitný rozsudok. Po vrátení veci na rozhodnutie o celom predmete konania mal súd prvého stupňa rozhodnúť iba o tej časti uplatneného nároku matkou, o ktorej nebolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom, t.j. iba o zvýšení výživného za čas od júla 2010 do 31.1.2011. Nebolo možné opätovne rozhodnúť o tom, o čom už raz súd rozhodol, preto odvolací súd postupom podľa ods. l, písm. i/ zrušil rozsudok súdu prvého stupňa č.k. -70 zo dňa 15.7.2011 v duplicitných výrokoch o zvýšení výživného za čas od 1.2.2011 do budúcna ako aj vo výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l v spojení s ods. l, písm. a) Konanie starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.