Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/23/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. V., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, v konaní zastúpená JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná č. 27 a otca O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., I. Č.. XXX v konaní zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o zmene rozhodnutia a úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci starostlivosti súdu o mal. E. V. tak, že:

zveruje mal. E. do osobnej starostlivosti otca, ktorý oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,

matka je povinná prispievať na výživu mal. E. V., nar. X.XX.XXXX sumou 80 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

v prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec svojim návrhom zo dňa 20.6.2011 žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 16.12.2008 č. k. XXC/XXX/XXXX ohľadne maloletého E. a to tak, aby ho zveril do jeho osobnej starostlivosti a matke určil výživné vo výške 100,- Eur. Zároveň aby upravil styk matky s maloletým E..

Matka s návrhom nesúhlasila.

Kolízny opatrovník s poukazom na vôľu maloletého E. navrhoval, aby súd zveril maloletého do starostlivosti otca.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Maloletý E. pochádza z manželstva rodičov, rozsudkom o rozvode manželstva zo dňa XX.XX.XXXX bol maloletý spoločne so svojou sestrou maloletou N. zverený do osobnej starostlivosti matky a bolo určené výživné zo strany otca po 2.000,- Sk na každé maloleté dieťa. Zároveň bol upravený styk každý nepárny víkend od piatku do nedele. Obidve deti žijú s matkou a jej manželom. Otec sa s maloletými deťmi pravidelne stretával každý nepárny víkend.

Ako otec uviedol, samotný maloletý chcel, aby súd zmenil rozsudok ohľadne jeho starostlivosti a chcel byť zverený do starostlivosti otca. Otec uviedol, že má obidve deti rád, ale len syn vyjadril túžbu byť zverený do jeho starostlivosti. Myslí si, že hlavný dôvod je ten, že si nerozumie s manželom matky, ten sa správa k nemu arogantne a dáva mu privysoké tresty, preto chce byť syn s ním. Má 16 rokov, chodí na strednú odbornú školu. Nikdy sa veľmi dobre neučil. Cez prázdniny ho k sebe nezobral na dlhšie obdobie, pretože sa bál, že by sa to v tomto konaní mohlo otočiť proti nemu. On žije teraz so svojou partnerkou, ktorá má svoje 8 a 5 ročné deti, s ktorými E. dobre vychádza. E. má aj dobrý vzťah so sestrou, ale keby mu bol zverený, tak by so sestrou trávili víkendy spolu, pretože jeden víkend by bola maloletá N. s otcom a teda aj s maloletým E. a ďalší víkend by E. trávil u matky a zase by bol so svojou sestrou.

Matka uviedla, že nesúhlasí s takýmto návrhom, nepríde jej to ako dobrý nápad. Myslí si, že syn si rozumie s jej terajším manželom. Žijú spolu už niekoľko rokov. Pravda je ale taká, že E. je v puberte, bude mať 16 rokov a oni trvajú na tom, aby dodržiaval určité pravidlá, netúlal sa, aby vedeli kde je. E. mal problémy v škole od začiatku, je dyzlektik, má poruchy správania, zle sa učil. Chcela, aby chodil na súkromnú školu, kde by mu aj napriek známkam poskytli lepšie vzdelanie, ale sama by to neutiahla. Otec odmietol prispievať na polovicu školného. Teraz je však na škole, ktorá ho baví, pretože chce byť barmanom. Týždeň má školu a týždeň má prax a tak sa mu to páči. Je dosť vyspelý na svoj vek, stretáva sa so staršími kamarátmi, čo jej spôsobuje starosti. Mal kontakt aj s alkoholom a fajčí, hoci sa sám k tomu nepriznal. Preto si myslí, že by mu na tej súkromnej škole bolo lepšie práve kvôli prostrediu. Poukazovala na to, že sa snaží dať dieťaťu pravidlá. Musí vedieť, kde sa jej syn nachádza po večeroch a myslí si, že je to správny výchovný postup.

Matka podala aj ústne návrh, aby súd rozhodol alternatívne o striedavej starostlivosti. Otec s takýmto návrhom nesúhlasil, pretože poukazoval na to, že dieťa má mať stabilné prostredie. Matka tento návrh nijako nešpecifikovala, nepredložila predstavu, aká by táto starostlivosť mala byť, v akých intervaloch a prečo si myslí, že by to bolo vhodné pre dieťa.

Tomáš chodí na strednú odbornú školu. Matka mu platí MHD 9,30 Eur, denne strava 1,20 Eur, učebné pomôcky, ktoré potrebuje na prax, je alergik.

Súd vypočul aj maloletého E. ako účastníka konania, ktorý sa vyjadril, že jeho rozhodnutie ísť k otcovi je nemenné. Mama má manžela, s ktorým si nerozumie. So sestrou má síce dobrý vzťah, ale keďže sa budú vídať cez víkendy, nebudú vlastne odlúčení. Celý problém vidí v maminom manželovi, s ktorým má zlé vzťahy. Často na neho kričí, je prísny a myslí si, že je to bezdôvodne. S priateľkou otca si rozumie dobre, dobre si rozumie aj s jej deťmi. Vie, kde bude bývať a v akom prostredí, keďže tam chodieva na víkendy, že bude cestovať do O. zo A. do školy. To mu nevadí, pretože ráno ho bude viesť priateľka otca autom a poobede pôjde autobusom. Nemá s tým problém. Učí sa priemerne, chodí do 1. ročníka odbor čašníctvo - barmanstvo a baví ho to. Voľný čas trávi s partiou, má aj priateľku, fajčí.

Matka pracuje vo firme A. E., jej príjem je 630,- Eur. Býva s manželom v prenajatom byte, za ktorý platí 320,- Eur. Poukazovala na to, že jej manžel pracuje v tej istej firme ako otec maloletého E. a hoci je tam oficiálna mzda len 330,- Eur, sú tam aj neoficiálne peniaze a ten príjem je okolo 600,- Eur.

Otec pracuje ako vodič, jeho plat je 330,- Eur. Avšak na pojednávaní 23.11.2011 uviedol, že skutočný čistý príjem je okolo 550,- Eur. Jeho partnerka má plat okolo 600 - 700,- Eur. Býva v rodinnom dome svojej priateľky. Výživné platí na dve deti 136,- Eur spolu.

Otec trval na podanom návrhu. Poukazoval na to, že dieťa samo vyjadrilo svoj názor, kde chce bývať, u koho chce žiť a s poukazom na Dohovor o právach dieťaťa a Zákon o rodine by mal súd rešpektovať jeho názor. Dieťa má 16 rokov a preto by malo byť zverené do jeho starostlivosti. Na záver navrhoval výživné vo výške 100,- Eur. Čo sa týka styku poukazoval na to, že v podstate sa rodičia vedia na styku dohodnúť a nemusí ho súd upravovať.

Matka na záver stále nesúhlasila so zmenou výchovného prostredia a poukazovala na to, že samotný názor dieťaťa nie je to jediné, na čo by mal súd prihliadať, ale je to napríklad zdravotný stav dieťaťa, keďže dieťa trpí dyzlekciou atď. V prípade, ak by súd rozhodol o zmene výchovy, navrhovali určiť výživné také, aké je zo strany otca určené teraz a teda 66,- Eur. Čo sa týka styku, tak rodičia sa o stretávaní vedeli vždy dohodnúť a styk nemusí byť upravený.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Názor maloletého dieťaťa a jeho váha je uvádzaný v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré hovorí, že dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje názory, má právo tieto názory vyjadriť vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Náš Zákon o rodine s poukazom na viazanosť nášho štátu s Dohovorom o právach dieťaťa toto zakomponoval do § 43. Právo dieťaťa vyjadriť sa k veciam, ktoré sa ho týkajú, bolo aj v tomto konaní zachované. Maloletý sa vyjadril už na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v júli tohto roku, kde vyjadril svoj jednoznačný postoj - byť zverený do starostlivosti otca. To isté deklaroval aj na pojednávaní v novembri pred súdom, jeho rozhodnutie je nemenné a pri výsluchu o tomto svojom rozhodnutí nezapochyboval. Súd chce uviesť, že názor dieťaťa nie je jediným dôvodom pri zmene rozhodnutia, komu súd zverí maloleté dieťa do starostlivosti. Avšak ak by súd neprihliadal na názor dieťaťa, musel by mať inými dôkazmi preukázané, že rozhodnutie, ktoré nekorešponduje s názorom dieťaťa, je v prospech dieťaťa. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov ako aj samotného maloletého, ale dôvod prečo by súd nemal rešpektovať názor 16-ročného dieťaťa, komu chce byť zverený do výchovy, nebol súdu nijako podložený a preukázaný.

Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva skutočnosť, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre maloletého E. a samotný kolízny opatrovník navrhoval prihliadať na názor maloletého a nevidel nijaký dôvod, prečo by súd tak urobiť nemal.

Na margo rozhodnutia o zmene výchovy súd chce poukázať na to, že maloletý E. prechádza obdobím puberty a s poukazom na svoje osobnostné predpoklady, školu a formu spôsobu prežívania tohto obdobia, ktorú mal súd preukázanú z výpovedi matky, ale aj z výsluchu samotného maloletého je zrejmé, že maloletý prechádza obdobím puberty naplno a neguje prirodzené autority. Toto je ale o to väčší dôvod zveriť ho do výchovy otca, keďže v tomto období je mužská rola pri výchove syna nezastupiteľná a je ťažké vyžadovať od 16-ročného chlapca, aby rešpektoval autoritu cudzieho muža (manžela matky), aj keď pohnútky manžela matky môžu byť naozaj úprimné a jeho postupy výchovy správne. Súd má za to, že biologický otec je pre syna v tomto veku väčšou autoritou a ak sa svojej úlohy aj správne zhostí, môže byť pre maloletého E. jednoduchšie prijímať obmedzenia a pravidlá, ktoré mu biologický otec pri svojej výchove a starostlivosti dá. Aj táto skutočnosť odvíjajúca sa od praxe súdu bola okrem rešpektovania názoru dieťaťa dôvodom na zmenu rozhodnutia o zverenie maloletého E.Á. do starostlivosti otca.

Súd určil výživné na maloletého E. zo strany matky a to na výšku 80,- Eur mesačne. Súd chce poukázať na to, že od rozhodnutia, kde bolo určené výživné vo výške 66,- Eur, uplynula doba troch rokov. Maloletý je na vyššom stupni školy a s poukazom na jeho odôvodnené potreby práve školskej dochádzky na strednom odbornom učilišti, s tým spojenou praxou a adolescentným vekom maloletého má súd za to, že je dôvod pristúpiť k vyššiemu výživnému ako doposiaľ na maloletého bolo určené. Príjem rodičov matky ako aj otca je zhruba na rovnakej úrovni, a preto odzrkadľujúc tú zmenu pomerov a tri roky od posledného rozhodnutia mal súd za to, že výživné vo výške 80,- Eur je adekvátne a primerané.

Súd v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol a to týkajúci sa návrhu úpravy styku matky s maloletým E., pretože obaja rodičia na pojednávaní deklarovali, že sa o stretávaní vedia dohodnúť a toto v ich vzťahu nikdy nebol problém. Samotný maloletý vyjadril vôľu stretávať sa s matkou každé dva týždne a

to v takých cykloch a tak, aby víkendy trávil spoločne so svojou biologickou sestrou. Keďže rodičia sa vedia na styku dohodnúť a súd rozhoduje o úprave styku s poukazom na citované zákonné ustanovenia len v prípade, kedy k dohode medzi rodičmi nedochádza, súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p, keďže sa jedná o konanie, ktoré mohol začať súd aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.