Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/50/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Co/45/2012, 5Co/45/2012
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: RW Slovakia, s.r.o., Laurinská 21, Bratislava, IČO: 35 680 032, proti žalovanému: WEST Export Import Company, a.s., Tomášikova 58, Prešov, právne zastúpenému Mgr. Ivanou Trgalovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/50/2011-87 zo dň a 23.11.2011 takto jednohlasne rozhodol: O d m i e t a odvolanie žalobcu. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,63 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia."
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: RW Slovakia, s.r.o., Laurinská 21, Bratislava, IČO: 35 680 032, proti žalovanému: WEST Export Import Company, a.s., Tomášikova 58, Prešov, právne zastúpenému Mgr. Ivanou Trgalovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/50/2011-87 zo dň a 23.11.2011 takto jednohlasne rozhodol: O d m i e t a odvolanie žalobcu. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,63 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: RW Slovakia, s.r.o., Laurinská 21, Bratislava, IČO: 35 680 032, proti žalovanému: WEST Export Import Company, a.s., Tomášikova 58, Prešov, právne zastúpenému Mgr. Ivanou Trgalovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a ,

žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 505,43 EUR na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou dňa 28.2.2011 navrhol žalobca určiť, že zmluva uzatvorená dňa 12.8.2006 podľa medzi spoločnosťami Novafarm Bratislava, s.r.o., IČO: 35 718 501, RW Slovakia, s.r.o. IČO: 35 680 032 a WEST Export Import Company, a.s., IČO: 36 477 966 je neplatná. Taktiež navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania.

V rámci žaloby poukázal na to, že dňa 12.8.2006 uzavreli obchodné spoločnosti Novafarm Bratislava, s.r.o. ako dlžník, žalobca ako preberajúci dlžník a žalovaný ako veriteľ zmluvu o prevzatí dlhu podľa , pričom predmetom tejto zmluvy bola trojstranná dohoda o prevzatí bližšie nešpecifikovanej časti dlhu v sume 365.133,10 EUR (11.000.000,20 Sk) spoločnosti Novafarm Bratislava, s.r.o. voči žalovanému preberajúcim dlžníkom. Žalobca ďalej poukázal, že dohoda o prevzatí dlhu je dvojstranným právnym úkonom medzi pôvodným dlžníkom a preberajúcim dlžníkom a má za to, že napadnutá trojstranná zmluva svojím obsahom odporuje zákonu a zákon obchádza, preto je podľa absolútne neplatná. Ako ďalší dôvod neplatnosti tejto zmluvy žalobca videl v jej neurčitosti, prinajmenšom v časti určenia predmetu zmluvy, pretože v článku II, bod 1 nie je uvedená výška preberanej časti dlhu a aj z tohto dôvodu je zmluva neplatná podľa . Napokon poukázal aj na to, že zmluva nebola podpísaná zo strany spoločnosti Novafarm Bratislava, s.r.o. konajúcou osobou a podpisujúca osoba nebola k uvedenému úkonu ani dodatočne splnomocnená, preto je aj z tohto dôvodu podľa táto zmluva neplatná. V rámci žaloby žalobca taktiež uviedol, že z dôvodu absencie právnej istoty postavenia žalobcu vo vzťahu so žalovaným má nepochybne naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah je alebo nie je.

Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že neuznáva nárok žalobcu, keďže zmluvu považuje v plnom rozsahu za platnú a účinnú. Ku skutočnosti, že dohoda o prevzatí dlhu je dvojstranným právnym úkonom, poukázal na to, že nevylučuje aby zmluvnou stranou zmluvy o prevzatí dlhu bol aj samotný veriteľ, pričom rovnako explicitne

neustanovuje formu súhlasu veriteľa s prevzatím dlhu a nezakazuje ani aby predmetný súhlas udelil veriteľ priamo v zmluve o prevzatí dlhu. K námietke ohľadom neurčitosti zmluvy žalovaný poukázal, že z článku II, bod 1 jednoznačne vyplýva výška žalobcom prevzatého dlhu, čo je suma 11.000.000,20 Sk a pokiaľ sa v tejto veci spomína aj slovo „časť“, je to len zrejmá chyba v písaní a nemá to nijaký vplyv na samotnú konkrétnu výšku prevzatého dlhu, čo vyplýva aj z ďalšieho textu zmluvy, kde sa hovorí o prevzatom dlhu. V tejto súvislosti taktiež poukázal na to, že z článku III, bod 1 vyplýva spôsob splatenia dlhu, a to konkrétne v lehote 5 rokov t.j. 60 mesiacov formou mesačných splátok vo výške 183.333,33 Sk, pričom pokiaľ by bol celkový dlh vydelený počtom mesačných splátok, tak je nepochybné, že výška prevzatého dlhu je skutočne 11.000.000,20 Sk. V rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca svoj dlh riadne splácal od októbra roku 2006 do októbra roku 2009, odkedy bezdôvodne prestal splácať ďalšie splátky. Žalovaný taktiež poukázal, že je pochybné prečo žalobca začal riešiť neplatnosť zmluvy až v roku 2011, pokiaľ mal za to, že zmluva je neplatná a taktiež, že samotná zmluva ako jej príprava bola iniciovaná práve zo strany žalobcu, konkrétne zo strany S.. N.Ň. a jej manžela A.. N., pričom žalobca ešte aj v súčasnosti prevádzkuje lekáreň Pod Manderlom v Bratislave, ktorú predtým prevádzkovala práve spoločnosť Novafarm, ktorá už bola medzičasom zrušená bez likvidácie a ex offo vymazaná z obchodného registra, pričom S.. N. bola spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti Novafarm a to aj v čase podpisu zmluvy a so svojím manželom A.. N., o ktorom teraz tvrdí, že nebol oprávnený na podpis zmluvy iniciovali prípravu a uzavretie zmluvy medzi spoločnosťou Novafarm ako pôvodným dlžníkom, žalobcom ako preberajúcim dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Vzhľadom na tieto okolnosti preto žalovaný poukázal prinajmenšom na špekulatívne konanie žalobcu, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a ktoré zároveň evokuje dojem, že úmysly žalobcu neboli od samého začiatku korektné.

Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 23.11.2011 nedostavil. V rámci žaloby ako dôkaz označil výsluch svedka A.. N. N., však keďže neuviedol jeho adresu, súd mu uložil povinnosť, aby v prípade ak navrhuje vypočuť tohto svedka, zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23.11.2011 doručené dňa 31.10.2011, resp. dňa 8.11.2011 mu bola oznámená zmena začiatku pojednávania z 8.45 hod. na 9.15 hod., z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaného vzhľadom na prílet leteckej linky C.. Podaním súdu doručeným dňa 21.11.2011 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu, že v uvedený deň sa konateľka spoločnosti bude zdržiavať na dlhšie plánovanej ceste v zahraničí a taktiež z dôvodu, že sa predmetného konania nemôže zúčastniť A. z dôvodu kolízie tohto termínu pojednávania s pojednávaniami vedenými na Okresnom súde Bratislava I, resp. Bratislava II, preto požiadal žalobca o odročenie pojednávania na neskorší termín. Súd ospravedlnenie žalobcu neakceptoval a konal v jeho neprítomnosti, keďže ako vyplýva zo samotného ospravedlnenia, konateľka žalobcu sa v uvedenom čase mala zdržiavať na dlhšie plánovanej zahraničnej ceste, pričom podľa názoru súdu, pokiaľ mala túto vedomosť ako sama uviedla už dlhodobo, mala súdu bezodkladne po doručení predvolania túto skutočnosť oznámiť tak, aby súd mohol termín pojednávania odročiť a aby tým nevznikli druhému účastníkovi v rámci možností žiadne trovy konania. Súd taktiež poukazuje na to, že žalobca nepredložil žiadne doklady týkajúce sa avizovanej zahraničnej pracovnej cesty a taktiež ani doklady preukazujúce kolíziu tohto termínu pojednávania u svedka N. s inými pojednávaniami v Bratislave. Z týchto dôvodov preto súd ospravedlnenie žalobcu neakceptoval a v prejednávanej veci riadne konal aj bez prítomnosti žalobcu.

Predseda predstavenstva žalovaného S. G. v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že je veľmi prekvapený z toho, že takáto žaloba bola podaná a teda že žalobca spochybnil uzavretú dohodu, keďže práve manželia N.Ň. ich prosili o pomoc v súvislosti s vysporiadaním dlhu s tým, že dlh spoločnosti Novafarm by preberal vlastne žalobca, pričom žalovaný s tým súhlasil, keďže sa s nimi dlhodobo a veľmi dobre poznali a spoločnosť Novafarm od nich odoberala lieky vo veľkom množstve. Ďalej uviedol, že v čase, keď ukončili svoju činnosť týkajúcu sa dodávok liekov, vyzvali svojich odberateľov na úhradu za dodaný tovar a manželia Vadňalovci ich poprosili, aby im vyšli v ústrety tým, že dlh preberie žalobca. Zároveň poukázal na to, že žalobca svoj dlh riadne splácal asi dva, resp. tri roky, preto ostal veľmi prekvapený, keď im bola doručená táto žaloba. Taktiež uviedol, že žalobca ich nikdy neupovedomil o skutočnosti, že dohodu považuje za neplatnú, pričom keď prestal splácať splátky a oni ho upovedomili, aby pokračoval v splácaní, správal sa síce vyhýbavo, avšak nikdy sa nezmienil o tom, že dohodu považuje za neplatnú a o tejto skutočnosti sa dozvedeli vlastne až na základe podanej žaloby. Predseda predstavenstva žalovaného taktiež uviedol, že manželia N.B. vždy vystupovali ako zástupcovia spoločnosti Novafarm, resp. RW Slovakia, sedeli spolu v kancelárii, stretávali sa s nimi

osobne, resp. komunikovali telefonicky a on vychádzal vždy z toho, že sú zástupcami oboch spoločností, pričom keď sa vyjadrili, že je im potrebné pomôcť, oni s tým nemali problém a vyšli im v ústrety.

Svedok P.. P. Z. vypovedal, že od septembra roku 2006 pracoval u žalovaného ako obchodný manažér, pričom spoločnosť Novafarm, resp. následne spoločnosť RW Slovakia patrili k ich najväčším obchodným partnerom, konkrétne patrili do top 5. Svedok uviedol, že na trhu bolo v tom čase dosť turbulentné obdobie a odberateľom sa poskytovala splatnosť faktúr až 120 - 150 dní, pričom lekáreň Pod Manderlom odoberala mesačne objemy asi za 2 milióny korún, teda je možné, že dlh za 5 mesiacov mohol byť aj 10 mil. Sk a aj vtedy by bol ešte odberateľ v lehote splatnosti. Zároveň poukázal na to, že v lete roku 2006 prebiehali medzi manželmi N.P. a žalovaným jednania týkajúce sa prevzatia dlhu od spoločnosti Novafarm spoločnosťou RW Slovakia, v súvislosti s tým, že v spoločnosti Novafarm boli nejakí iní spoločníci, pričom medzi nimi došlo k určitým nezrovnalostiam, teda asi takto žalobca zdôvodnil potrebu prevzatia dlhu. Svedok ďalej uviedol, že pri jednaniach za spoločnosť Novafarm a spoločnosť RW Slovakia vystupovali iba manželia N. a za tieto spoločnosti nevyjednával nikto iný. Vyjadril sa, že manželov N. poznal osobne, resp. všeobecne ich poznal žalovaný, a to aj z iných stretnutí, ktoré napr. organizovali pre lekárne, pričom mali maximálne korektný vzťah a preto im vlastne aj vyšli v ústrety. Svedok rovnako ako žalovaný potvrdil, že iniciatíva ohľadom uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu vyšla určite zo strany spoločnosti Novafarm, konkrétne od p. N., pričom žalobca bol veľkým dodávateľom a pani N. chcela naďalej pokračovať v spolupráci ohľadom dodávky liekov, teda aby tam bola určitá kontinuita, preto sa uvažovalo o tom, že sa vysporiadajú staré dlhy a následne budú prebiehať ďalšie dodávky. Svedok zároveň uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak prvý návrh zmluvy bol predložený zo strany manželov N.. Vyjadril sa aj k otázke konania, resp. vystupovania manželov N., pričom uviedol, že on nikdy nemal dôvod pochybovať o tom, že by sa malo jednať o osoby, ktoré nie sú oprávnené konať za spoločnosť Novafarm, resp. za žalobcu, pričom pani N. bola konateľkou spoločnosti a jej manžel bol právnym zástupcom tejto spoločnosti.

Zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 12.8.2006 uzavretej medzi spoločnosťou Novafarm Bratislava, s.r.o. ako pôvodným dlžníkom, žalobcom ako preberajúcim dlžníkom a žalovaným ako veriteľom vyplýva, že pôvodný dlžník má voči veriteľovi peňažný záväzok v celkovej výške 11.000.000,20 Sk s DPH bez príslušenstva z titulu neuhradených faktúr za dodávky tovaru (článok I). Z článku II označeného ako Predmet zmluvy vyplýva, že preberajúci dlžník touto zmluvou preberá časť dlhu pôvodného dlžníka vo výške 11.000.000,20 Sk a zaväzuje sa, že dlh splní za pôvodného dlžníka. Z článku II bod 3 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že súčasťou dohody o prevzatí dlhu nie je príslušenstvo dlhu pôvodného dlžníka a preberajúci dlžník nemá povinnosť uhradiť veriteľovi žiadne príslušenstvo súvisiace s pohľadávkou uvedenou v článku I tejto zmluvy špecifikovanej v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Príslušenstvo súvisiace s postúpenou pohľadávkou počnúc dňom nasledujúcim po dni postúpenia pohľadávky bude veriteľovi prináležať, len ak sa preberajúci dlžník dostane do omeškania so splátkami špecifikovanými v článku III zmluvy a uplatnené môže byť veriteľom len u splátky s ktorou bude preberajúci dlžník v omeškaní. V prípade, že sa preberajúci dlžník dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhu, je veriteľ oprávnený od preberajúceho dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z článku III označeného ako Osobitné ustanovenia vyplýva, že preberajúci dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi dlh špecifikovaný v článku I zmluvy v lehote 5 rokov (60 mesiacov) odo dňa podpisu tejto zmluvy formou rovnomerných mesačných splátok vo výške 183.333,33 Sk na účet veriteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa (ďalej len ), kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa , kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Podľa , zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Podľa , námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Podľa , obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.

Podľa , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa a , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa a , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa a , pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

Podľa až 3 , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci ako aj spoločnosť Novafarm Bratislava, s r.o. uzavreli dňa 12.8.2006 zmluvu o prevzatí dlhu. Z vyššie citovaných zákonných

ustanovení vyplýva, že k prevzatiu dlhu dôjde vtedy, ak sa niekto (tretia osoba) dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, teda nastúpi ako dlžník na jeho miesto, pričom sa zároveň vyžaduje súhlas veriteľa, ktorý môže dať veriteľ buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Príslušná právna úprava nerieši formu udelenia súhlasu zo strany veriteľa, pričom aj keď zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomne, na súhlas veriteľa zákon nevyžaduje písomnú formu, pričom súhlas môže byť vyjadrený ústne, konkludentne alebo iným spôsobom, a to aj vopred resp. aj dodatočne. Pokiaľ žalobca v rámci žaloby namietal, že prevzatie dlhu je dvojstranným právnym úkonom, pričom predmetná zmluva je trojstranná a preto podľa neho odporuje zákonu a zákon obchádza a z toho dôvodu je neplatná, tak s týmto tvrdením nemožno jednoznačne súhlasiť, keďže pokiaľ veriteľ udelil súhlas písomne, v rámci zmluvy o prevzatí dlhu, tak takáto okolnosť určite neodporuje zákonu, ale je výslovne v súlade so zákonom, navyše pokiaľ zákon takýto súhlas veriteľa vyžaduje, tak takáto písomná forma súhlasu tiež zákon určite neobchádza a z tohto dôvodu je zmluva jednoznačne platnou. Súd zároveň poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu o dvojstrannosti právneho úkonu je paradoxné v tom, že keďže sa jedná skutočne o dvojstranný právny úkon, žalobca sa môže domáhať neplatnosti iba voči pôvodnému dlžníkovi, teda spoločnosti Novafarm Bratislava, s.r.o. a z tohto dôvodu teda žalovaný nie je ani pasívne legitimovaným v tomto spore. Z priložených listinných dôkazov, výpisu z obchodného registra, je zároveň nepochybné, že spoločnosť Novafarm Bratislava, s.r.o. bola ex offo vymazaná dňa 14.9.2010 bez likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.8.2010. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že konanie žalobcu možno charakterizovať ako konanie odporujúce dobrým mravom, resp. obchodným zvyklostiam a poctivým praktikám, pretože podľa názoru súdu chcel žalobca podanou žalobou dosiahnuť ten stav, že v prípade určenia neplatnosti dohody o prevzatí dlhu by došlo ku situácii, že jediným dlžníkom by bol pôvodný dlžník, teda spoločnosť, ktorá už ale bola ex offo vymazaná z obchodného registra, teda jedná sa o subjekt, ktorý neexistuje a vo vzťahu ku ktorému by si už žalovaný ako veriteľ nemohol uplatniť svoju pohľadávku.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda nie je daná pasívna legitimácia žalovaného a okrem ďalej uvedeného súd, aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.

Žalobca považoval dohodu o prevzatí dlhu za neplatnú aj z titulu neurčitosti zmluvy ohľadom určenia výšky preberanej časti dlhu, pričom poukazoval na článok II bod 1, v rámci ktorého je uvedené, že „preberajúci dlžník touto zmluvou preberá časť dlhu pôvodného dlžníka vo výške 11.000.000,20 Sk“, a teda že podľa jeho názoru sa prebrala časť dlhu, ktorá nie je určitá. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v článku I dohody o prevzatí dlhu je úplne nepochybne a jednoznačne uvedené, že peňažný záväzok predstavuje sumu 11.000.000,20 Sk s DPH bez príslušenstva z titulu neuhradených faktúr za dodávky tovaru. Pokiaľ je v článku II bod 1 dohody uvedené, že sa preberá časť dlhu, tak podľa názoru súdu je možné takúto formuláciu „časť dlhu“ vysvetľovať aj tým, že v rámci článku II bod 3 je uvedené, že súčasťou dohody o prevzatí dlhu nie je príslušenstvo dlhu, pričom v rámci tohto článku sa ďalej rozoberá kedy by bol veriteľ oprávnený od preberajúceho dlžníka požadovať aj sankcie za omeškanie (zmluvnú pokutu). Ohľadom namietaného dôvodu neplatnosti, súd zároveň poukazuje na článok III dohody, z ktorého rovnako jednoznačne vyplýva, že preberajúci dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi dlh špecifikovaný v článku I (ktorý je určitý a zrozumiteľný) v lehote 5 rokov (60 mesiacov), pričom z výšky mesačných splátok a obdobia splácania jednoznačne vyplýva výška prevzatého dlhu. Vzhľadom na uvedené preto nemožno ani túto námietku považovať za dôvodnú a určiť, že dohoda by bola z dôvodu svojej neurčitosti neplatná, pričom túto námietku súd skutočne považoval iba za špekulatívnu a účelovú.

V rámci žaloby žalobca taktiež poukázal na to, že má za to, že žalobou napadnutá zmluva nebola podpísaná zo strany spoločnosti Novafarm Bratislava, s.r.o. konajúcou osobou a podpisujúca osoba nebola k uvedenému úkonu ani dodatočne splnená, preto je zmluva z tohto dôvodu neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje na vykonané dokazovanie a to výsluch predsedu predstavenstva žalovaného, ako aj svedka P.. Z., pričom z ich výsluchov vyplynulo, že z vystupovania, správania, ako aj jednotlivých rokovaní jednoznačne vyplynulo, že manželia N. konajú vlastne v mene oboch spoločností, t.j. žalobcu aj spoločnosti Novafarm Bratislava, s.r.o. . Z dohody o prevzatí dlhu vyplýva, že táto bola za spoločnosť Novafarm Bratislava, s.r.o. podpísaná v zastúpení, s najväčšou pravdepodobnosťou S.. N., teda manželom konateľky oboch spoločností p. N.. Z vykonaného dokazovania taktiež jednoznačne vyplynulo, že práve manželia N. iniciovali uzavretie dohody o prevzatí dlhu a keďže pre žalovaného boli dlhodobo top odberateľmi a mali s nimi veľmi korektné vzťahy, žalovaný im vyšiel v ústrety a súhlasil

s prevzatím dlhu, pričom žalobca tento dlh aj tri roky splácal a až následne prestal tento dlh splácať, pričom dovtedy nikdy nenapadol neplatnosť dohody o prevzatí dlhu a aj samotnú žalobu podal až po cca jeden a pol roku, odkedy prestal splácať svoj dlh. Na druhej strane je zrejmé, že veriteľ si napr. mohol vyžiadať od zástupcu spoločnosti Novafarm Bratislava, s.r.o. (s veľkou pravdepodobnosťou A.. N.) doklad preukazujúci oprávnenosť konať za spoločnosť, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o veľmi dobré vzťahy osôb, ktoré sa dlhodobo poznali, pravdepodobne tejto otázke nepripisoval až takú dôležitosť. Na druhej strane žalovaného ako veriteľa ani nemuselo zaujímať a určite nemôže byť na jeho úkor to, že dohodu za pôvodného dlžníka mala podľa žalobcu podpísať neoprávnená osoba, keďže žalovaný ako veriteľ bol povinný iba vyjadriť súhlas s prevzatím dlhu, napr. aj vopred ústne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že Z.. P. N.Á. bola v čase uzavretia dohody jedinou konateľkou pôvodného dlžníka, teda spoločnosti Novafarm Bratislava, s.r.o., ako aj preberajúceho dlžníka t.j. žalobcu. Za týchto okolností sa preto súdu javí byť absurdné, že žalobca namieta neplatnosť dohody aj z titulu, že dohodu nepodpísala oprávnená osoba, keď je viac ako zrejmé, že to bol práve jej manžel S.. N., pričom jeho manželka bola jedinou konateľkou oboch týchto spoločností.

V súvislosti s týmto dôvodom neplatnosti však súd aj pre prípad potencionálnej neplatnosti zmluvy, ktorú však súd považuje za platnú, poukazuje taktiež na to, že pokiaľ by žalobca prevzal dlh bez dohody s pôvodným dlžníkom na základe zmluvy s veriteľom, pričom zmluvu zo dňa 12.8.2006 za takýto právny úkon považovať určite možno, tak v tom prípade sa stal žalobca dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a preto je povinný naďalej splácať svoj dlh voči žalovanému ( ). Takéto konanie možno, podľa názoru súdu, zároveň právne kvalifikovať aj ako pristúpenie k záväzku v súlade s na základe ktorého sa žalobca stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi s ktorým je zaviazaný spoločne a nerozdielne, pričom keďže pôvodný dlžník už neexistuje, jediným dlžníkom je práve žalobca.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to aj z dôvodu, že žalovaný nie je zároveň pasívne legitimovaným v tomto spore.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu súd postupom podľa priznal náhradu trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli v celkovej výške 505, Eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie na súd dňa 31.8.2011, účasť na pojednávaní dňa 23.11.2011) po 57,- Eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, z režijného paušálu 3 x 7,41 Eur podľa vyhlášky.

Zároveň súd postupom podľa § 19 ods. 4 citovanej vyhlášky priznal náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v preukázaných cestovných výdavkoch na cestu na pojednávanie konané dňa 23.11.2011 T. Bratislavy S. a späť vo výške 164,- Eur za letenku T. Bratislavy S. a späť. Súčasne súd postupom podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal náhradu za stratu času stráveného cestou T. Bratislavy S. a späť na pojednávanie konané dňa 23.11.2011 za 6 začatých polhodin v celkovej výške 148,20 Eur (6 x 12,35 Eur).

Súd nepriznal náhradu odmeny za úkon právnej služby označený vo vyčíslení trov ako „ďalšia porada s klientom pred prvým pojednávaní v trvaní 1 hod.“, keďže tento úkon súd nepovažoval za úkon potrebný na účelné uplatňovanie práv žalovaného, pričom tento úkon ani nebol žiadnym spôsobom zdokladovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Prešove, dňa 23.11.2011