Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/389/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. X., U. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 3688/04, o odvolaní oprávneného zo dňa 28. 7. 2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -18 zo dňa 15. 6. 2011, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 3688/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok) a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 13,06 EUR. Súd konštatoval, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému, nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že táto odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu a . Zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiadny dlh neexistoval a nebola známa jeho výška. Exekučný súd poukázal na rozpor záujmov zastúpeného - dlžníka a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal povinný možnosť slobodnej voľby zástupcu, nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno splnomocnenca, čím je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Navyše sa jednalo o splnomocnenca, ktorý už pri spisovaní zmluvy o úvere bol v kontakte s oprávneným a ktorý mal hájiť záujmy oprávneného v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov do budúcnosti. Rovnako nemožno považovať za platné uznanie dlhu, ktorý vznikne až v budúcnosti a záleží od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Dlžník uznal svoj dlh v čase uzavretia zmluvy o úvere, kedy ešte neexistoval dlh a nebola známa jeho výška a povinný tak nemohol už v tom čase realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol ani splnomocniť advokáta na výkon takéhoto práva. Exekučný súd uzavrel, že splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere je absolútne neplatné, a pokiaľ je udelené splnomocnenie dlžníka absolútne neplatné, na čo prihliada súd ex offo, je aj notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou, ktorú za povinného urobil substitút Mgr. Tomáša Kušníra, takisto neplatná, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči každému.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, žiadal toto uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým, že súd

posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súladnosť exekučného titulu (notárskej zápisnice) so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Namietal takisto tvrdenia exekučného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, pretože sa domnieva, že v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie a povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak neurobil. Pri konštatovaní, že išlo o neplatné plnomocenstvo, súd podľa mienky oprávneného posudzoval samotný hmotnoprávny vzťah a konal tak nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Tiež poukázal na skutočnosť, že podľa platí, že zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom, pripadne koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Pokiaľ exekučný súd vyslovil neplatnosť notárskej zápisnice z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní, podľa mienky oprávneného žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal aj na plynutie premlčacej doby a predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlási za neprípustnú a zastaví, sa oprávnený dostane do situácie, kedy si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Nakoľko exekúcia nemala byť podľa názoru oprávneného zastavená, nestotožnil sa ani s výrokom o trovách exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica sa s uznesením exekučného súdu stotožňuje. Z notárskej zápisnice jednoznačne nevyplýva, akú vôľu mienil dlžník podpísaním zmluvy prejaviť, keď prehlásil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a súčasne prehlásil, že túto zmluvu preberá. Taktiež súdny exekútor poukázal na existenciu rozporu záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného. Povinný pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby zástupcu, pretože je zrejmé, že v zmluve bola použitá už predtlač. Pokiaľ teda exekučný súd napriek tomu, že sa exekúcia začala, zistil, že daný exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý, správne rozhodol o jej vyhlásení za neprípustnú v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a jej následnom zastavení ex offo. Súdny exekútor poukázal na viaceré súdne judikáty v obdobných exekučných veciach.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie a odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením (ďalej len „“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením , uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia ods. l a ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia , nakoľko odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného ( ).

Podľa ustanovenia , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. Z .z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie , sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Práve s ohľadom na to, že exekučnému titulu vo forme notárskej zápisnice nepredchádza základné konanie súdu, treba pri udelení splnomocnenia na takýto úkon obzvlášť starostlivo a prísne posudzovať rozsah splnomocnenia tak, aby tento bol určitý, jednoznačný a nesporný. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok (dlh), ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti, pričom v zmysle platí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a ani určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť, pričom na základe uplynutia tejto lehoty sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. Exekučný súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie , s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Navyše, tak ako na to už poukázal exekučný súd, jednalo sa o splnomocnenca, ktorý už pri spisovaní zmluvy o úvere bol v kontakte s oprávneným a ktorý mal hájiť záujmy oprávneného v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov do budúcnosti. Všetky tieto skutočnosti, konštatované v napadnutom uznesení, každá sama osebe by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Ani námietka oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, neobstojí. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadnú námietku povinného proti exekúcii a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie. Súd môže a zároveň je povinný v tomto

rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu), aby bola garantovaná zákonnosť exekúcie. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne či materiálne nedostatky exekučného titulu, majúce za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Následne je potom exekučný súd povinný vysloviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod brániaci vykonaniu exekúcie, majúci za následok jej zastavenie.

Pokiaľ ide o námietky oprávneného, ktorý tvrdil, že exekučný súd vyslovil neplatnosť notárskej zápisnice z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní, a tiež, preto, že pri spisovaní notárskej zápisnice konal za povinného T.. X. Z., ktorý na to nebol oprávnený, pričom podľa námietok oprávneného sú závery exekučného súdu mylné, odvolací súd sa týmito námietkami nezaoberal. Preskúmaním napadnutého uznesenia totiž dospel k záveru, že exekučný súd v tomto rozhodnutí nekonštatoval neplatnosť notárskej zápisnice ani z dôvodu, že pri jej spisovaní chýbala účasť oprávneného a povinného, ani z dôvodu, že pri jej spisovaní vystupoval T.. X. Z., ale z dôvodov, ktorými sa odvolací súd zaoberal v prechádzajúcich odsekoch. Na základe vyššieuvedeného považoval odvolací súd tieto námietky oprávneného za absolútne neopodstatnené.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie, odvolací súd poukazuje na dôvody tohto uznesenia s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Navyše odvolací konštatuje, že oprávnený výšku trov exekúcie a ani osobu povinnú na ich nahradenie súdnemu exekútorovi nijako nespochybnil. Výrok o trovách exekúcie napadol výlučne z dôvodu, že exekúcia podľa jeho názoru nemala byť vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia ods. l a 2 ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na podľa prvá veta , podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže však povinnému, ako účastníkovi úspešnému v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, súd mu ich náhradu voči oprávnenému nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.