Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/209/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa Miroslava Palenika, obchodné meno FIRMA HANDLOWA "PALENIK", Jablonka, Sobieskiego 25, IČO: 735 145 57 64, právne zast: JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom, Podbiel 177, proti odporcovi W.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad G. XX, P., o zaplatenie 500,- EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 14.07.2010 navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu zaplatiť mu čiastku 500 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 30.03.2010 do zaplatenia čo odôvodnil tým, že s odporcom uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka parapetných dosiek a ďalšieho stavebného materiálu, ktorý mu vyúčtoval k úhrade faktúrou č. XXX/XX/U na sumu 1939,21 poľských zlotých, z ktorej odporca ani po viacerých telefonických a písomných výzvach neuhradil 500 EUR.

Súd vo veci vydal dňa 23.08.2010 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor. Spochybnil nárok navrhovateľa z titulu dodávky parapetných dosiek a ostatného stavebného materiálu pretože žiadnu zmluvu s navrhovateľom neuzavrel, žiadna faktúra mu nebola doručená pričom tovar uvedený vo faktúre priloženej k návrhu neprevzal. Predložená faktúra bola vystavená na 1939,21 Zl, z ktorej sumy podľa navrhovateľa nebolo uhradené 500 EUR čo znamená, že mal z faktúry uhradiť pravdepodobne bližšie nešpecifikovanú sumu no na základe kurzu zlotého k euru je zrejmé, že suma faktúry po prepočte na eurá čiastku 500 EUR nedosahuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov C. G. a O. B., oboznámením sa listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom a zistil nasledovné:

Navrhovateľ pred súdom tvrdil, že odporca si u neho objednal výmenu plastových okien na svojom dome. Prišiel za ním aj s manželkou s približnými rozmermi okien, ktoré sa nacenili a pritom spísal na papier poznámky. Písomnú zmluvu neuzatvorili.

Na poznámkach navrhovateľa je uvedená cena za okná 11.370 Zl resp. 2675 EUR a cena za prácu 2200 Zl resp. 517 EUR.

Uviedol, že sa dohodli na cene za okná bez DPH. Pritom povedal odporcovi, že osobitne bude vyúčtovaný materiál. Po zameraní okien sumu za materiál oznámil odporcovi zrejme jeho pracovník, nebolo to však písomne.

Po výmene okien si odporca objednal ďalšie práce a materiál navyše: parapety, sadrokartón, polystyrén.

Asi po 3 - 4 mesiacoch od montáže okien mu v júli 2009 odporca vyplatil 1500 EUR. V septembri 2009 kedy mu priniesol 1692 EUR, povedal odporcovi, že je dlžný ešte za materiál 460 EUR (resp. 500 EUR s DPH) s čím odporca súhlasil pričom išlo o materiál, ktorý mu následne vyfakturoval faktúrou č. XXX/ XX/U.

Z predloženej faktúry vyplynulo, že bola vystavená dňa 15.02.2010 so splatnosťou 29.03.2010 a navrhovateľ ňou fakturoval odporcovi k úhrade čiastku 1939,21 Zl (vrátane DPH 22 %) za sadrokartón, vonkajšie plechové parapety, PUR penu, vnútorné plastové parapety, polystyrén, omietku na špalety a hmoždinky.

Poprel tvrdenia odporcu, že mu mal vtedy povedať, že sú vyrovnaní. Naopak, ukázal mu poznámky s rozmermi parapetov. Ostatný materiál mu fakturoval podľa údajov od svojich pracovníkov, ktorí síce mali dodací list ale tento stratili. Nemá vedomosť o tom, že navrhovateľ v auguste 2009 vyplatil jeho pracovníkovi 100 EUR a tiež poprel, že prevzal okrem 1692 EUR aj čiastku 100 EUR.

V telefonických rozhovoroch potom žiadal odporcu doplatiť čiastku 460 EUR a možno aj 500 EUR vzhľadom na zmenu kurzu.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nespochybňuje použitie materiálu uvedeného na faktúre v súvislosti s montážou okien pričom sa nevedel vyjadriť k množstvu dodaného materiálu.

Firmu navrhovateľa navštívili s manželkou v roku 2009. Navrhovateľ im formou nákresu urobil cenovú ponuku, povedal cenu za okná a prácu. S navrhnutou cenou obe strany súhlasili, cena bola dohodnutá v eurách a vychádzala na cca 3000 EUR, pričom sa bavili o tom, že bude zahŕňať okná a prácu spojenú s montážou. Dohodli sa, že dodávka bude "bez dokladov" a potom už ďalšie práce u navrhovateľa neobjednával. Zálohu navrhovateľovi nedával. Poprel jeho tvrdenie, že osobitne budú účtované náklady za materiál.

K zabudovaniu okien došlo 21. a 22.05.2009. Po montáži pracovník navrhovateľa O. B. žiadal zaplatenie dodávky a montáže s čím nesúhlasil pretože dve okná nemali správny dizajn. Dňa 07.07.2009 zaniesol navrhovateľovi 1500 EUR a následne prišli jeho pracovníci vymeniť 2 nesprávne okná. Potom hovoril s navrhovateľom, že je vo finančnej tiesni, či by mu navrhovateľ nemohol s úhradou počkať. Niekedy v lete 2009 sa pracovníci navrhovateľa nachádzali v P., kedy po telefonáte s navrhovateľom zaniesol O. B. 100 EUR.

Dňa 14.09.2009 išiel za navrhovateľom urobiť konečné zúčtovanie. Navrhovateľ mu povedal čiastku 1692 EUR. Vyplatil mu 1700 EUR plus 100 EUR ako províziu za to, že mu počkal s platbou. Ešte raz sa ho opýtal či to stačí a či sú vyrovnaní na čo navrhovateľ povedal, že je všetko v poriadku. Celkovo teda vyplatil navrhovateľovi 3400 EUR.

Ku koncu roka 2009 mu navrhovateľ telefonoval, že má ešte doplatiť nejakú prácu, nepovedal akú, že suma ešte nie je konečná, s čím nesúhlasil pretože sa dohodli.

Potvrdil, že práce spočívajúce v dodaní a osadení okien ako aj parapetov, vrátane úpravy špaliet polystyrénom a sadrokartónom boli vykonané. Iné práce firma navrhovateľa nevykonávala.

Manželka odporcu vypovedala, že v marci 2009 navštívili firmu navrhovateľa, ktorý im ohľadne dodávky okien vypracoval predbežný rozpočet čo bolo okolo 4000 EUR s DPH. Suma zahŕňala všetko čo sa týka montáže a zabudovania okien. Keď neskôr prišli urobiť objednávku, dohodli sa s navrhovateľom, že cena bude bez DPH "bez dokladov". Okrem okien nič iné neobjednávali. Písomnú zmluvu neuzatvorili no niečo sa u navrhovateľa kreslilo, nepamätala si či to boli navrhovateľom v konaní predložené poznámky.

Firma navrhovateľa im okná zamontovala v máji 2009, založili parapety a urobili aj špalety kde používali prinesený sadrokartón prípadne polystyrén. Následne zistili, že dve okná majú iný dizajn. Báli sa okná vyplatiť v obave či potom dôjde k výmene nesprávnych.

Uviedla, že si robí presnú evidenciu výdaja peňazí a preto vie, že 07.07.2009 ako im bolo oznámené, že nesprávne okná im môžu prísť vymeniť, manžel odniesol navrhovateľovi polovicu t.j. 1500 EUR.

Potvrdila výpoveď manžela, že v lete 2009 odniesol O. B. 100 EUR. Neskôr keď manžel išiel 14.09.2009 k navrhovateľovi, dala mu 2000 EUR čo malo ako doplatok postačovať. Navrhovateľ vtedy povedal, že treba doplatiť 1600 EUR. Chceli sa mu odvďačiť za strpenie s platbou, kedy navrhovateľ povedal, že 100 EUR mu stačí. Pri vyplácaní prítomná nebola no od manžela vie koľko peňazí navrhovateľovi dal, celkovo mu zaplatili 3400 EUR s vedomím, že všetko uhradili.

Potom sa im navrhovateľ ýval telefonicky s tým, že ešte nie je všetko uhradené na čo prestali reagovať, pretože mu nie sú nič dlžní.

Svedok O. B., pracovník navrhovateľa, ktorý sa zúčastnil prác pri výmene okien v dome odporcu uviedol, že bol pritom ako prvý raz prišiel odporca s manželkou za navrhovateľom, nevedel však aká cena bola dohodnutá.

Vypovedal, že presná cena sa na začiatku určiť nedá lebo závisí od spotreby materiálu, ktorý účtujú vždy na konci a jeho množstvo závisí od stavebného otvoru po vybratí pôvodného okna.

Okná vymieňal s ďalšími troma spolupracovníkmi, celkovo to mohlo byť 20 okien aj s dverami. Na niektorých oknách sa na špalety použil iba sadrokartón, v okolí dverí a pivničných okien sa robila iba omietka. Kde bola veľká medzera použili aj polystyrén. Materiál mali od navrhovateľa, iný nepoužívali. Po nahliadnutí do faktúry uviedol, že fakturovaný materiál pri prácach u odporcu použili, no nepamätal sa presne v akom množstve.

Vychádzajúc zo zisteného stavu veci bolo v konaní nesporné, že navrhovateľ, poľský štátny občan s miestom podnikania v I. na území Poľskej republiky, uzavrel s odporcom slovenským štátnym občanom niekedy začiatkom roka 2009 v Poľskej republike ústnu zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal za odplatu dodať a zamontovať odporcovi okná na jeho rodinnom dome v Z. nad G..

Pretože navrhovateľ je poľským štátnym občanom podnikajúcim na území Poľskej republiky, kde aj došlo k uzavretiu zmluvy, bolo najprv potrebné vyriešiť si otázku, ktorým právnym poriadkom sa uzavretá zmluva spravuje vzhľadom na existenciu medzinárodného prvku v právnom vzťahu účastníkov konania.

V tomto smere súd vychádzal z ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je účelom zákona ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom. Pritom ust. určuje, že jeho ustanovenia sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Zároveň podľa SR platí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Nariadenie však v článku 28 určuje, že sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009 a preto vzhľadom na čas uzavretia zmluvy účastníkmi konania niekedy na začiatku roka 2009 jeho aplikácia neprichádza do úvahy. Je tak podľa potrebné vychádzať z ustanovení Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980 (oznámenie č. ), ktorého zmluvnými stranami sú Slovenská republika (s účinnosťou od 01.08.2006) aj Poľská republika a z dvojstrannej medzinárodnej zmluvy o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach ( Zb.). Dvojstranná zmluva platná medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou v čl. 37 ods. 1 určuje, že zmluvné záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej bola uzavretá dohoda, ak sa jej účastníci nedohodli na použití iného právneho poriadku, ktorý sa týka záväzkov. Rímsky dohovor v čl. 3 ods. 2 určuje, že účastníci zmluvy si môžu kedykoľvek dohodnúť, že zmluva sa spravuje iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby alebo iných ustanovení dohovoru spravovala dovtedy. Vo vzťahu k dvojstrannej zmluve Rímsky dohovor v čl. 21 určuje, že sa nedotýka uplatňovania medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je alebo sa stane zmluvný štát teda vzájomný vzťah Rímskeho dohovoru a dvojstrannej zmluvy zostal neupravený. Zo vzájomného vzťahu oboch právnych nástrojov a následne z ich citovaných ustanovení potom treba vyvodiť, že účastníci zmluvy si môžu aj po vzniku zmluvy dohodnúť, ktorým právnym poriadkom sa ich záväzkový vzťah bude spravovať, keď na jednej strane to čl. 37 ods. 1 medzištátnej dvojstrannej zmluvy nevylučuje a na druhej strane to Rímsky dohovor v čl. 3 ods. 2 vyslovene pripúšťa použitím slova "kedykoľvek".

V súdenej veci účastníci v priebehu konania uzavreli takúto dohodu o použití slovenského právneho poriadku na ich záväzkovo-právny vzťah a to tým, že právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 07.03.2011 navrhol použitie slovenského právneho poriadku na sporný vzťah s čím odporca súhlasil v písomnom podaní zo dňa 02.09.2011. Na tom základe bolo potrebné v prejednávanej veci aplikovať na uzavretú zmluvu slovenský právny poriadok.

Ako už bolo uvedené vyššie, nebolo sporné, že účastníci konania uzavreli začiatkom roka 2009 zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal za odplatu dodať a zamontovať odporcovi okná na jeho rodinnom dome.

Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že k dodaniu a zabudovaniu okien zo strany navrhovateľa došlo a že v súvislosti s montážou okien boli pracovníkmi navrhovateľa vykonané aj práce spočívajúce v dodávke a osadení vonkajších a vnútorných parapetov a úprave špaliet sadrokartónom, omietkou prípadne polystyrénom, čo napokon potvrdila aj manželka odporcu a vypočutý pracovník navrhovateľa.

Preto pokiaľ sa účastníci dohodli na tom, že za určitú cenu navrhovateľ na vlastné nebezpečenstvo zhotoví pre odporcu určitý hmotný výsledok, vznikla medzi nimi zmluva o dielo v zmysle ust. , podľa ktorého sa zmluvou o dielo zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Pojmovými znakmi zmluvy o dielo sú teda vykonanie diela zhotoviteľom na vlastné nebezpečenstvo a odplatnosť.

Odplata za vykonanie diela je pojmovou náležitosťou zmluvy o dielo. Na druhej strane výška ceny môže byť určená dohodou zmluvných strán alebo osobitnými cenovými predpismi. Zmluva o dielo vznikne aj v prípade ak cena nebola dojednaná ale išlo o zmluvu odplatnú pretože ust. určuje, že ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

V tomto smere nebolo sporné, že účastníci sa dohodli na odplate, spornou bola skutočnosťou akým spôsobom bola cena za dielo dohodnutá a čo zahŕňala.

Ustanovenia a ohľadne spôsobu dojednania ceny diela určujú, že ju možno stanoviť buď pevnou sumou alebo odhadom. Prípadom určenia pevnej sumy je aj cena určená rozpočtom kedy ust. stanovuje, že ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť a práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že čiastka 3192 EUR, ktorú mu odporca v dvoch splátkach uhradil, zahŕňala cenu za dodanie okien 2675 EUR a cenu za prácu spojenú s ich montážou 517 EUR, čo má oporu aj v ním predložených poznámkach.

Podľa neho táto cena nezahŕňala PUR penu a hmoždinky potrebné na zabudovanie okien, ktorý materiál mal byť účtovaný dodatočne čo aj odporcovi pri uzavretí zmluvy oznámil a nezahŕňala ani dodatočne objednané parapety a úpravu špaliet, s ktorou bolo spojené použitie fakturovaného materiálu

- sadrokartónu, polystyrénu a omietky.

Na druhej strane odporca v konaní tvrdil, že bola dohodnutá celková čiastka okolo 3000 EUR, ktorá zahŕňala okná a prácu spojenú s ich montážou pričom jeho manželka uviedla, že predbežný rozpočet bol okolo 4000 EUR s DPH zahŕňajúci všetko čo sa týka montáže a zabudovania okien ale následne sa dohodli na cene bez DPH čo potvrdil aj sám navrhovateľ.

V tomto smere nebolo pre posúdenie veci rozhodné aká bola presná výška účastníkmi dohodnutej ceny, rozhodujúcim bol spôsob stanovenia ceny.

Tvrdenia účastníkov konania, podporené svedeckou výpoveďou manželky odporcu boli zhodné v tom, že dojednaná cena zahŕňala položku okná a položku práca na zabudovaní okien čo zodpovedá aj navrhovateľom predloženým poznámkam. Okrem toho mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa osobitne účtovaná položka materiál čo odporca popieral.

Z uvedeného preto možno usúdiť, že účastníci si stanovili cenu diela rozpočtom zahŕňajúcim nesporne dve položky: okná v cene 2675 EUR + prácu v cene 517 EUR. Ďalšia položka: materiál na montáž okien do rozpočtu zahrnutý nebol keďže v prípade zahrnutia do rozpočtu by musela byť stanovená jeho presná cena, čo ako sa vyjadril sám navrhovateľ aj jeho pracovník, sa vopred stanoviť nedalo.

Do rozpočtu neboli zahrnuté ani položky vonkajšie plechové parapety, vnútorné plastové parapety, sadrokartón, polystyrén a omietka na špalety, ktoré podľa navrhovateľa odporca objednal navyše. Ohľadne týchto položiek ale nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu ďalšej zmluvy o dielo pretože potom by navrhovateľ fakturoval a žiadal uhradiť aj vynaloženú prácu spojenú s použitím tohto materiálu, ktorú však nefakturoval ani nepožadoval. Z tohto pohľadu sa javí byť logickým vysvetlenie odporcu a jeho manželky, že čiastka 3400 EUR, ktorú zaplatili zahŕňala "všetko" teda aj dodatočne fakturované položky.

Preto ak nešlo o materiál zahrnutý do rozpočtu, na to, aby ho navrhovateľ bol oprávnený odporcovi účtovať bolo potrebné, aby ho odporca písomne schválil, prípadne aby ho dodatočne písomne objednal, k čomu však nedošlo. Práve na takéto účely slúži dodací list (ktorý sa podľa navrhovateľa stratil), kedy odberateľ jeho podpisom potvrdí (schváli) vykonanie prác a dodanie materiálu, ktoré do rozpočtu pôvodne zahrnuté neboli.

Písomnú objednávku prípadne písomné schválenie vo forme dodacieho listu podpísané odporcom ohľadne dodatočne vynaloženého materiálu nezahrnutého do rozpočtu navrhovateľ súdu nepredložil, preto v zmysle ust. nemá právo na zaplatenie jeho ceny. Dodací list by súčasne preukazoval aké množstvo a ktorej položky materiálu bolo použité. Treba len dodať, že písomná forma je v tomto prípade zákonom predpísaná práve preto, aby nevznikali pochybnosti, ktoré práce a materiál boli dodatočne objednané či schválené a ktoré nie a z toho dôvodu je písomná forma vyžadovaná aj v prípade ak samotná zmluva o dielo nebola uzavretá v písomnej forme.

Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. podľa zásady úspechu, kedy odporca vzhľadom na zamietnutie návrhu bol v konaní v celom rozsahu neúspešný ale náhradu trov konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.