Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Cob-30-2010.pdf
PDF · 127.64 KB
No categories available
3Cob/30/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: PPA CONTROLL, a.s. Vajnorská 137, Bratislava, IČO: 17 055 164, zastúpený JUDr. Pavlom Jurekom, advokátom, Námestie SNP 22, Bratislava proti žalovanému: ZPA KŘIŽÍK, a.s., Masarykova 10, Prešov, IČO: 31 708 536, zastúpený JUDr. Danielou Ruskovou, advokátkou, Masarykova 10, Prešov, o zaplatenie 6.036.199,15 Sk s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/239/2007-503 zo dňa 18. 11. 2008 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cb/239/2007-529 zo dňa 5. 2. 2010 jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti tak, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy 117.204,27 eur z a m i e t a a tiež pokiaľ boli požadované 0,025 % úroky z omeškania zo sumy 625,72 eur, zo sumy 896,24 eur a zo sumy 84.494,56 eur.
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, t.j. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.910,22 eur a 0,025 % úrok z omeškania zo sumy 3.350,08 eur od 21. 5. 2003 do zaplatenia, zo sumy 1.517,36 eur od 21. 5. 2003 do zaplatenia, zo sumy 10.615,74 eur od 21. 5. 2003 do zaplatenia, zo sumy 92.926,98 eur od 20. 6. 2006 do 6. 6. 2008, zo sumy 31.355,38 eur od 7. 6. 2008 do zaplatenia a zo sumy 4.254,37 eur od 20. 6. 2003 do zaplatenia a tiež vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 1.905.487,95 Sk zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.181.293,20 Sk s 0,025 % dennými úrokmi z omeškania zo sumy 101.075,40 Sk od 21. 5. 2003 do zaplatenia, zo sumy 45.712,- Sk od 21. 5. 2003 do zaplatenia, zo sumy 319.809,90 Sk od 21. 5. 2003 do zaplatenia, zo sumy 2.799.518,15 Sk od 20. 6. 2006 do 6. 6. 2008, zo sumy 944.612,20 Sk od 7. 6. 2008 do zaplatenia, zo sumy 128.167,10 Sk od 20. 6. 2003 do zaplatenia, zo sumy 18.850,50 Sk od 12. 9. 2003 do zaplatenia, zo sumy 27.000,- Sk od 15. 10. 2003 do zaplatenia, zo sumy 2.545.483,20 Sk od 18. 11. 2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 573.349,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Opravným uznesením potom opravil výrok tohto rozsudku tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi nie sumu 4.181.293,25 Sk, ale sumu 4.130.711,20 Sk. V dôvodoch tohto opravného uznesenia uviedol, že pri opise rozsudku došlo k chybe v počítaní, v dôsledku čoho bola nesprávne uvedená suma 4.181.293,25 Sk. Keďže predmetom konania bol nárok na zaplatenie 6.036.199,15 Sk, po zastavení konania o sumu 1.905.487,95 Sk, mala byť správne uvedená suma na plnenie vo výške 4.130.711,05 Sk. Vzhľadom na to túto chybu v počítaní v zmysle ust. § 164 O.s.p. súd opravil.
V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenie sumy 6.036.199,15 Sk. Žalobca uviedol, že uzavrel so žalovaným ako hlavným dodávateľom na
stavbu Tunel Branisko zmluvu o dielo v znení dodatkov č. 1 až 6. V zmysle tejto zmluvy sa žalobca spolupodieľal na výstavbe tunela Branisko, pričom investorom stavby bola Slovenská správa ciest, Miletičova 9, Bratislava. Žalobca bol subdodávateľom pri realizácii technologického celku TC 432 - Centrálny riadiaci systém, konkrétne predmetom zmluvy boli činnosti v zmluve uvedené pod bodom 3.1.1. až 3.1.11. v znení dodatkov č. 1 až 6. Ďalej bolo v bode 4.5 zmluvy dohodnuté zádržné právo žalovaného vo výške 5 % z každej fakturovanej sumy týkajúcej sa bodov 3.1.1. a 3.1.2 zmluvy pre prípad výskytu kolaudačných závad alebo nedorobkov, uvedenú sumu bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi v zmysle zmluvných podmienok podľa čl. 60 bod 3, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Podľa čl. 60 zmluvných podmienok, bol žalovaný povinný vyplatiť jednu polovicu zadržaných platieb pri vydaní protokolu o prebraní prác a druhú polovicu zadržaných platieb mal vyplatiť po uplynutí záručnej doby. V prípade, že mali rôzne úseky a objekty iné záručné doby, uplynutím záručnej doby bolo myslené uplynutie poslednej. Zrealizované práce boli žalovanému riadne vyfakturované okrem iných, ktoré žalovaný uhradil aj faktúrami č. 2200000429, 2200000496, 2200000497, 2200000498, 2200000499, 2200000586, 2300000015, 2300000076, 2300000115, 2300000116, 2300000117, 2300000118, 2300000119, 2300000179, 2300000181, 2300000321, 2300000323, 2300000324, 2300000345, 2300000388, 2300000389, 2300000401, a to na základe zisťovacích preberacích protokolov a ich príloh - súpisov vykonaných prác. Uvedené faktúry žalovaný neuhradil napriek skutočnosti, že svoj dlh uznal na základe koncoročnej inventarizácie záväzkov a pohľadávok č. 2004/12 zo dňa 2. 2. 2005, keď odsúhlasil zostatok neuhradených faktúr. V zmysle čl. 60 bod 3 všeobecných podmienok bol objednávateľ oprávnený uplatniť si zádržné právo k faktúram č. 2200000429, 2200000496, 2200000497, 2200000498, 2200000499, 2300000015, 2300000076, 2300000115, 2300000116, 2300000181, 2300000321, 2300000324, 2300000345, 2300000388 v celkovej výške 2.799.518,15 Sk, nakoľko tieto spadali pod predmet zmluvy vymedzený v bodoch 3.1.1 a 3.1.2 zmluvy. Predmetnú sumu žalovaný ku dňu podania žaloby neoprávnene zadržiaval napriek tomu, že všetky podmienky pre jej vyplatenie boli splnené. Žalovaný dielo riadne prevzal na slávnostnom odovzdaní, a to dňa 19. 6. 2003. Preto aplikujúc čl. 60 bod 3 všeobecných podmienok, posledná záručná doba uplynula 19. 6. 2006 a od tohto dátumu žalovaný uvedenú sumu zadržiaval neoprávnene. Predmet vykonaného diela fakturovaný vo faktúrach č. 2300000117, 2300000118, 2300000119, 2300000179, 2300000323, 2300000389, 2300000401 v celkovej výške 3.217.830,50 Sk nespadal pod predmet zmluvy vymedzený v bodoch 3.1.1 a 3.1.2 zmluvy a teda žalovaný nemal z tohto titulu nárok na zadržiavanie peňažných prostriedkov. Uvedené faktúry žalovaný sčasti uhradil. Ďalej súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, v ktorom spochybnil nárok žalobcu z dôvodu, že mu právo na zaplatenie žalovanej sumy nevzniklo, a to z dôvodu, že sumy vo výške 401.060,- Sk z faktúry č. 2200000429, 209.562,50 Sk z faktúry č. 2200000496, 34.413,75 Sk z faktúry č. 2200000497, 30.788,70 Sk z faktúry č. 2200000498, 30.801,50 Sk z faktúry č. 2200000499, 386.959,- Sk z faktúry č. 2200000586, 204.000,- Sk z faktúry č. 2300000015, 109.012,50 Sk z faktúry č. 2300000076, 71.205,- Sk z faktúry č. 2300000115, 103.470,- Sk z faktúry č. 2300000116, 21.600,- Sk z faktúry č. 2300000181, 3.656,25 Sk z faktúry č. 2300000321, 81.018,75 Sk z faktúry č. 2300000324 a 173.970,20 Sk z faktúry č. 2300000345 predstavovali druhú polovicu platieb zadržaných žalovaným z dôvodu uplatneného zádržného práva podľa čl. 4 bod 4.5 zmluvy o dielo zo dňa 1. 8. 2002. Povinnosť uvoľniť tieto zadržané platby v zmysle čl. 60 bod 3 písm. b) zmluvných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o dielo, žalovanému nevznikla, pretože doteraz neuplynula záručná doba všetkých objektov, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo. Taktiež uviedol, že suma 938.000,- Sk z faktúry č. 2300000388 nebola zaplatená z dôvodu, že nebol spracovaný celkový prevádzkový predpis, za ktorý žalobca vyúčtoval celkovú cenu 1.938.000,- Sk a keďže uvedenú časť diela nesplnil, právo na jeho zaplatenie mu nevzniklo. Taktiež žalobcovi nevzniklo právo na úhradu faktúry č. 2300000401 vo výške 11.322.981,60 Sk, nakoľko túto faktúru žalovaný uhradil len v rozsahu preukázateľne vykonaného diela, t.j. v sume 8.777.498,10 Sk, vo zvyšnej časti 2.545.483,50 Sk žalobcovi právo na zaplatenie nevzniklo pre nevykonanie prác v tomto rozsahu. Preto žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Súd ďalej na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že účastníci uzavreli 1. 8. 2002 zmluvu o dielo, ktorej predmetom podľa čl. 3 zmluvy bola kompletizácia realizácie projektovej dokumentácie pre jednotlivé časti diela špecifikované v tomto článku. Cena predmetu plnenia bola v čl. 4 dohodnutá vo výške 157.956.324,- Sk spolu s DPH. Dielo malo byť realizované podľa harmonogramu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda strán o zádržnom práve, tak ako to bolo vyššie špecifikované, a tiež pre prípad omeškania si účastníci v bode 13.1 zmluvy dohodli úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne z dlžnej sumy. Jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy boli v priebehu realizácie diela menené formou dodatkov 1 až 6. Zrealizované práce boli žalobcom vyfakturované tak ako to bolo uvedené v žalobe, a to na základe zisťovacích
preberacích protokolov a ich príloh - súpis o vykonaných prácach. Ku dňu podania žaloby neboli zo strany žalovaného uhradené faktúry vo výške 6.036.199,15 Sk. Na preukázanie oprávnenosti svojho nároku pritom žalobca poukázal na inventarizáciu záväzkov a pohľadávok č. 2004/12, v ktorom žalovaný odsúhlasil zostatok neuhradených faktúr, a to aj faktúr tvoriacich žalovaný nárok. Žalovaný poukazoval najmä na uplatnenie zádržného práva, ako ho špecifikoval v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj uplatnenie započítacej námietky z dôvodu, že pre nesplnenie diela v dohodnutom rozsahu musel požadovať dopracovanie diela od iných subdodávateľov a preto vzniknuté náklady následne započítal na nárok žalobcu započítacím prejavom zo dňa 25. 6. 2007. V priebehu konania uhradil žalovaný na účet žalobcu sumu v celkovej výške 1.854.905,95 Sk dňa 6. 6. 2008, a to časť faktúry č. 2200000029 vo výške 396.010,- Sk, faktúru č. 2200000496 vo výške 209.562,50 Sk, faktúru č. 2200000497 vo výške 34.413,75 Sk, faktúru č. 2200000498 vo výške 30.788,70 Sk, faktúru č. 2200000499 vo výške 30.801,50 Sk, faktúru č. 2200000586 vo výške 386.959,- Sk, faktúru č. 2300000015 vo výške 204.000,- Sk, faktúru č. 2300000076 vo výške 109.012,- Sk, faktúru č. 2300000116 vo výške 103.470,- Sk, faktúru č. 2300000181 vo výške 21.600,- Sk, faktúru č . 2300000115 vo výške 71.205,- Sk, časť faktúry č. 2300000321 vo výške 2.094,05 Sk, faktúru č. 2300000324 vo výške 81.018,75 Sk, faktúru č. 2300000345 vo výške 173.970,20 Sk. Žalobca tak navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie zvyšku istiny. K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaný podaním zo dňa 20. 10. 2008 uviedol, že predmetná suma predstavovala druhú polovicu platieb zadržaných žalovaným z dôvodu uplatneného zádržného práva, pričom k úhrade pristúpil napriek skutočnosti, že mu nevznikla povinnosť na ich vrátenie, nakoľko doteraz neuplynula posledná záručná doba na predmet plnenia, ktoré podmienil vznik tejto povinnosti, nakoľko dňa 21. 5. 2008 uplynula záručná lehota len na úsek diela plnenej podľa čl. 3 bodu 3.1.6, keďže žalobca doteraz v zmysle čl. 10 bodu 10.2 zmluvy o dielo a bodu 62 bod 1 všeobecných zmluvných podmienok nedokončil a neodovzdal prevádzkový predpis technológie tunela Branisko. Žalovaný však zvážil okolnosť, že napriek uvedeným skutočnostiam ide o platby za plnenie diela, na ktoré žalobcovi inak právo vzniklo a ustanovenie bodu 62 bod 1 všeobecných zmluvných podmienok mu umožňuje úhradu zadržaných platieb aj pred vydaním protokolu o uplynutí záručnej doby. Ďalej súd poukázal na výpovede svedkov Ing. Hovančáka, Ing. W., predsedov predstavenstiev zmluvných spoločností, ďalej poukázal na výpoveď svedka Ing. X. P., zástupcu žalovanej spoločnosti pre veci technické, a na základe takto vykonaného dokazovania súd mal za to, že vec je treba hodnotiť v zmysle § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 323 ods. 1 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy žalovaný namietal z dôvodu uplatnenia zádržného práva, ako aj z dôvodu nesplnenia predmetu zmluvy riadne. V priebehu konania však žalovaný pristúpil k úhrade časti ceny diela, na ktorú si uplatnil zádržné právo, aj keď poukázal, že záručná doba na túto časť diela ešte nezačala plynúť, teda by žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny diela v tejto časti až neskôr. Toto tvrdenie žalovaného však súd posúdil ako nedôvodné, naopak sa stotožnil so skutkovým záverom, že žalovaný dielo riadne prevzal na slávnostnom odovzdaní celého diela, na ktorom sa zúčastnili všetky subdodávateľské firmy, a to dňa 19. 6. 2003, teda posledná záručná doba aplikujúc čl. 60 bod 3 všeobecných podmienok uplynula po 3 rokoch, teda 19. 6. 2006. Po zaplatení ceny diela v tejto časti tak predmetom dokazovania bolo posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti žalovanej sumy v celkovej výške 4.130.711,20 Sk (4.181.293,20 Sk - 50.582,- Sk). V tejto súvislosti v rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca akceptoval nárok žalovaného uplatnený vo faktúre č. 2005051 vo výške 50.582,- Sk v spojení s vynaložením nákladov na odstránenie vád diela, ktorú sumu žalovaný započítal na vzájomnú pohľadávku v tejto výške vo faktúre č. 2300000118 splatnej 20. 5. 2003, a to dňom, keď sa tieto vzájomné krycie pohľadávky stretli dňa 26. 1. 2006 a aj v tejto časti zobral žalobu so súhlasom žalovaného späť. Po vyhodnotení dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je potom v tejto časti 4.130.711,20 Sk dôvodný. Poukázal na inventarizáciu záväzkov a pohľadávok č. 2004/12 zo dňa 31. 1. 2005, v ktorej žalobca požiadal žalovaného o odsúhlasenie zostatkov podľa účtovného stavu k 31. 12. 2004, ako aj o vrátenie potvrdenej kópie späť s tým, že v prípade, ak predmetné vyjadrenie doručené nebude, bude žalobca vykazovaný zostatok považovať za správny a vzájomne odsúhlasený. Na inventarizácii, ktorej súčasťou boli aj faktúry tvoriace zvyšnú časť žalovaného nároku, sa nachádzajú pečiatky a podpisy zástupcov oboch zmluvných strán. Túto inventarizáciu preto súd posúdil ako uznanie záväzku zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, teda bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že uznané pohľadávky žalobcu sú neoprávnené. Žalovaný však toto nepreukázal. Súd sa stotožnil s výkladom čl. 3 bod 3.4 zmluvy a dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, takže inventarizáciu pohľadávok a záväzkov, vrátane čiastočnej úhrady faktúr, posúdil ako uznanie záväzku. Súčasne žalobca priznal žalovanému aj dohodnutý úrok z omeškania v zmysle bodu 13.1 zmluvy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti tej časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumy tam uvedené. Dôvodom odvolania bolo neúplné zistenie skutkového stavu, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na námietky, ktoré už vyslovil v odpore proti platobnému rozkazu a súčasne uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď zaujal stanovisko, že žalovaný dielo riadne prevzal na slávnostnom odovzdaní dňa 19. 6. 2003, a teda že záručná doba uplynula 19. 6. 2006. Potom, čo žalovaný sčasti cenu diela zaplatil, súd už posudzoval dôvodnosť nároku vo zvyšnej sume 4.130.711,20 Sk, pričom dospel k záveru, že tento nárok žalobcu je dôvodný. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd oprel o inventarizáciu pohľadávok č. 2004/12 zo dňa 31. 1. 2005, ktorou žalovaný odsúhlasil zostatky podľa účtovného stavu k 31.12. 2004, a to preto, že jej súčasťou boli aj faktúry tvoriace zvyšnú časť žalovaného nároku a je opatrená pečiatkami a podpismi zástupcov zmluvných strán. Túto inventarizáciu prvostupňový súd posúdil ako uznanie záväzku zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi a podľa záverov súdu bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že uznané pohľadávky žalobcu boli neoprávnené, čo podľa názoru súdu sa žalovanému nepodarilo. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a preto vyhotovenú inventarizáciu pohľadávok a záväzkov vrátane čiastočnej úhrady faktúr posúdil ako uznanie záväzku. S týmto názorom však žalovaný nesúhlasil, a to predovšetkým z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1. 8. 2002 uzatvorená písomná zmluva o dielo v znení dodatkov č. 1 až 6, ktorej súčasťou boli zmluvné podmienky všeobecné a v tejto boli dohodnuté nielen predmet a cena diela, ale aj ďalšie podmienky pre plnenie diela. Podľa čl. 3 bodu 3.1 predmetom zmluvy o dielo bola kompletizácia realizačnej projektovej dokumentácie pre technologické celky tam uvedené, spolu so zapracovaním nadväznosti medzi jednotlivými technologickými celkami do realizačnej projektovej dokumentácie s vyhotovením realizačnej projektovej dokumentácie zodpovedajúcej požiadavkám slovenskej legislatívy, ďalej montáž a dodanie technologického zariadenia pre TC 432 - Centrálny riadiaci systém, ako aj koordinácia dodávok a výkonov pri jednotlivých technologických celkoch, vývoj a spracovanie riadiacich algoritmov pre celú technológiu tunela, vykonanie funkčných skúšok TC 432 - Centrálny riadiaci systém a v spolupráci s dodávateľmi technologických celkov tunela vykonanie komplexných skúšok celého technologického vybavenia tunela Branisko, vrátane jeho uvedenia do trvalej prevádzky, a to všetko v rozsahu prílohy č. 2 zmluvy o dielo „Technická a cenová špecifikácia“, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo. Podľa čl. 3 bod 3.2 súčasťou predmetu plnenia bolo aj spracovanie dokumentácie skutočného zhotovenia diela, jej dodanie v počte 6 vyhotovení v tlačenej forme a 1 vyhotovenie v elektronickej forme vo forme DGN na CD nosičoch. V zmluve o dielo zmluvné strany okrem iného dohodli presný spôsob splnenia diela, dĺžku a plynutie záručných dôb, zádržné právo a vznik povinnosti na uvoľnenie zádržného, ako aj menovite dohodli zástupcov zmluvných strán, ktorí sú oprávnení konať za zmluvné strany v jednotlivých veciach týkajúcich sa zmluvy. Žalovaný tvrdil, že pri posúdení splnenia povinností žalobcu ako aj žalovaného zo zmluvy o dielo, mal prvostupňový súd vychádzať len z príslušných ustanovení zmluvy o dielo a nie z tvrdení žalobcu o splnení diela spôsobom uvedeným v žalobe. Prvostupňový súd síce uviedol, že svoje rozhodnutie oprel aj o zmluvu o dielo a listinné dôkazy, toto jeho konštatovanie je však všeobecné a veľmi strohé, bez konkrétneho uvedenia, ktoré navrhnuté dôkazy vykonal, ktoré z vykonaných dôkazov a konkrétne, ktoré listinné dôkazy podporili tvrdenia žalobcu, resp. vyvrátili obranu žalovaného. Za takéhoto stavu považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné. Žalovaný tvrdil, že prvostupňový súd pochybil, keď sa nevysporiadal s jeho obranou, ktorou poukazoval na skutočnosť, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie uplatneného nároku, lebo nesplnil dielo tak, ako sa k tomu v zmluve o dielo zaviazal. Podľa čl. 11 bod 11.2 zmluvy o dielo zhotoviteľ poskytuje objednávateľovi záruku na predmet plnenia v zmysle čl. 3 zmluvy o dielo v trvaní 3 rokov a na predmet zmluvy podľa bodu 3 dodatku č. 1 zmluvy o dielo v trvaní 5 rokov. Záručná doba podľa č. 10 bodu 10.2 zmluvy o dielo začne plynúť od dátumu odovzdania a prevzatia dohodnutého kompletného diela uvedeného v preberacom protokole, ktorý je potvrdený žalobcom ako zhotoviteľom, investorom a žalovaným ako objednávateľom. Povinnosť vypracovať o odovzdaní a prevzatí diela protokol o odovzdaní a prevzatí diela a jeho obsahové náležitosti vyplývajú zmluvným stranám z ustanovenia čl. 10 bodu 10.4 a nasl. zmluvy o dielo, ako aj bodu 48.1 všeobecných zmluvných podmienok. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo nevyplýva, že k splneniu diela dôjde, resp. môže dôjsť na slávnostnom odovzdaní celého diela. Zmluva o dielo, tak ako uvedené vyššie, jednoznačne upravuje, že dokladom o splnení diela je len preberací protokol potvrdený investorom a žalovaným. Je pravdou, že dňa 19. 6. 2003 sa začala skúšobná prevádzka tunela Branisko, avšak nešlo o dielo, ktoré je predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania a žalobca nebol jeho zhotoviteľom. Žalobca sa na plnení diela podieľal ako subdodávateľ žalovaného a bol zhotoviteľom iba
časti podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a žalovaným. Žalobca však v tomto termíne nepreukázal splnenie diela podľa zmluvy o dielo riadne, t.j. predložením preberacieho protokolu na celý predmet plnenia podľa zmluvy o dielo. Žalovaný preto tvrdil, že prvostupňový súd pochybil, ak na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, len na základe tvrdenia žalobcu v žalobe a výpovede jeho štatutárneho orgánu na pojednávaní, dospel k záveru, že žalobca splnil dielo podľa zmluvy o dielo riadne dňa 19. 6. 2003 a teda týmto dňom začala plynúť 3-ročná záručná doba. Prvostupňový súd nevyhodnotil uplynutie 5-ročnej záručnej doby, ktorá sa vzťahovala na dielo, ktoré bolo podľa preberacieho protokolu č. 28/2003 splnené dňa 21. 5. 2003, a teda záručná doba na túto časť diela uplynula až dňom 21. 5. 2008. Pochybenie prvostupňového súdu o určení uplynutia 3-ročnej záručnej doby dňom 19. 6. 2006 a ignorovanie 5-ročnej záručnej doby, ktorá uplynula až dňa 21. 5. 2008, spôsobilo aj nesprávne určenie vzniku povinnosti žalovaného na vydanie zadržaných platieb v celkovej sume 1.905.487,95 Sk v zmysle bodu 60.3 všeobecných zmluvných podmienok. Žalovaný zdôraznil, že žalobca doteraz dielo v rozsahu, v akom sa k jeho plneniu v zmluve o dielo zaviazal, riadne nesplnil, a preto záručná lehota nezačala plynúť. Žalovaný poukázal na ust. čl. 11 bodu 11.2 zmluvy o dielo, podľa ktorého záručná doba začne plynúť od dátumu odovzdania a prevzatia dohodnutého kompletného predmetu diela uvedeného v preberacom protokole. Podľa bodu 61.1 všeobecných zmluvných podmienok iba vydanie protokolu o ukončení záručnej doby podľa čl. 62.1 je považované za konečné odsúhlasenie prác. Podľa bodu 62.1 všeobecných zmluvných podmienok zmluva o dielo je považovaná za splnenú po vydaní a podpísaní protokolu o ukončení záručnej doby obstarávateľom, ktorý ho odovzdá zhotoviteľovi. Tam je uvedený dátum, v ktorom zhotoviteľ splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu k vykonaniu a odovzdaniu prác a odstráneniu vád k spokojnosti obstarávateľa. Protokol o uplynutí záručnej doby je vydaný obstarávateľom do 56 dní po jej uplynutí. V prípade, že úseky a objekty majú rozdielne doby trvania záručnej doby, považuje sa plynutie záručnej doby za ukončené uplynutím záručnej doby posledného z nich. V prípade, že boli zhotoviteľom uložené práce podľa čl. 49, je ukončením záručnej doby dátum ukončenia týchto prác. Vydanie protokolu o ukončení záručnej doby nie je podmienkou pre platbu druhej časti zadržaných platieb podľa podmienok stanovených v čl. 60.3 všeobecných zmluvných podmienok. Žalobca takýto dôkaz, teda preberací protokol o splnení kompletného diela potvrdený investorom a žalovaným nepredložil a tak nepreukázal, či mu vzniklo a kedy mu vzniklo v zmysle bodu 60.3 všeobecných zmluvných podmienok právo na vydanie platieb zadržaných žalovaným podľa čl. 4 bod 4.5 zmluvy o dielo a či žalovaný sa s ich vydaním dostal do omeškania a je teda povinný znášať sankcie s tým spojené, ako ho k ich plateniu prvostupňový súd zaviazal. Súčasťou zmluvy o dielo podľa čl. 3 bodu 3.2 bolo aj spracovanie dokumentácie skutočného zhotovenia diela v rozsahu dohodnutom v zmluve o dielo. Na pojednávaní dňa 28. 10. 2008 štatutárny orgán žalobcu tvrdil, že dielo v tejto časti splnil tým, že dokumentáciu zaslal poštou a ako dôkaz predložil poštovú sprievodku, ktorá však nepreukazovala obsah zásielky a jej odosielateľom nebol žalobca ale iná spoločnosť, ktorá nemala so žalovaným uzavretú zmluvu o dielo na predmet plnenia v tomto spore. Aj v prípade, že by táto sprievodka preukazovala zaslanie dokumentácie žalovanému v rozsahu potrebnom na splnenie, nemôže slúžiť ako dôkaz o splnení diela. Ak by aj súd dospel k záveru, že týmto odoslaním došlo k splneniu diela, záručná doba na predmet celého plnenia diela podľa zmluvy o dielo by začala plynúť až od tohto dátumu, t.j. od júna 2005. Dokladom o splnení diela, tak ako to už žalovaný uviedol, môže byť len preberací protokol potvrdený investorom a žalovaným. Žalobca takýto dôkaz súdu nepredložil a teda nepreukázal, že dielo v tejto časti riadne splnil. Prvostupňový súd pochybil, keď rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi aj sumu 938.000,- Sk z faktúry č. 2300000388 a 2.545.483,50 Sk z faktúry č. 2300000401 oprel len o inventarizáciu záväzkov a pohľadávok č. 2004/12 zo dňa 31. 1. 2005. Žalovaný tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne posúdil uvedenú inventarizáciu, keď ju vyhodnotil ako uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca, ktorý vykonal inventarizáciu svojich pohľadávok podľa § 29 a § 30 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, zaslal žalovanému odsúhlasenie zostatkov podľa účtovného stavu k 31. 12. 2004. Súpis pohľadávok alebo záväzkov je len účtovným dokladom podľa účtovných predpisov a tieto, ani žiadne iné, s ním nespájajú žiadne právne účinky. Jeho potvrdenie alebo nepotvrdenie nemá za následok uznanie záväzku. Okrem toho, záväzne je možné uzavrieť len právo, ktoré v čase uznania existuje, čo podľa žalovaného sa v priebehu prvostupňového konania nepreukázalo. Žalovaný ďalej tvrdil, že ani čiastočné zaplatenie uvedených faktúr nemalo účinky uznania zvyšku dlhu v žalovanom rozsahu, pretože žalovaný opakovane, aj pred inventarizáciou aj po nej, oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré mu uvedené sumy nezaplatí. Prvostupňový súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 938.000,- Sk týkajúcej sa časti odplaty za spracovanie celkového prevádzkového predpisu aj napriek tvrdeniu žalovaného, že žalobca dielo riadne nesplnil a nepredložil súdu dôkaz o splnení tejto časti diela. Skutočnosť, že Ing. I. podpísal prevzatie prevádzkového predpisu neznamená, že dielo bolo splnené, lebo žalobca nepredložil preberací protokol podpísaný investorom
a žalovaným. Je síce pravda, že z celkovej dohodnutej sumy za túto časť diela vo výške 1.938.000,- Sk žalovaný časť odplaty vo výške 1.000.000,- Sk zaplatil, ale z korešpondencie, ako aj z rokovaní, ktoré prebiehali medzi zmluvnými stranami vyplynulo, že prevádzkový predpis nebol spracovaný v súlade s požiadavkami, ktoré mal tento prevádzkový predpis spĺňať. Prvostupňový súd priznal žalobcovi právo aj na zaplatenie sumy 2.545.483,50 Sk napriek tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi na zaplatenie tejto sumy nevzniklo právo, lebo inžiniersku činnosť pri koordinácii dodávok a výkonov v uvedenej hodnote žalobca nevykonal a aj napriek skutočnosti, že žalobca na preukázanie splnenia diela aj v tomto rozsahu nepredložil žiadny dôkaz. Faktúrou č. 2300000401 vo výške 11.322.981,60 Sk vyúčtoval žalobca žalovanému odplatu za inžiniersku činnosť pri koordinácii dodávok a výkonov napriek tomu, že investor a žalovaný súpis koordinačných prác v hodnote 2.545.483,50 Sk nepotvrdil. Z tohto dôvodu žalovaný zaplatil žalobcovi len za tie práce a výkony, ktoré žalobca preukázateľne splnil, t.j. vo výške 8.777.498,10 Sk. Tieto činnosti za žalobcu vykonal žalovaný vlastnými pracovníkmi a na vlastné náklady. Ak investor zaplatil žalovanému odplatu za tieto činnosti, ako sa na to odvolával žalobca, tak len preto, že žalovaný splnil dielo podľa zmluvy, ktorú mal s investorom uzavretú. Zaplatenie týchto prác investorom žalovanému preukazuje, že žalovaný splnil svoju povinnosť zo zmluvného vzťahu s investorom, ale nie je dôkazom o tom, že uvedené činnosti splnil žalobca. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s obranou žalovaného týkajúcou sa zániku pohľadávky žalobcu v sume 578.294,- Sk a 5.050,- Sk na základe jednostranných zápočtov žalovaného. Žalovaný uvedenými jednostrannými zápočtami započítal voči žalobcovi v súlade s bodom 49.4 všeobecných zmluvných podmienok pohľadávky, ktoré mu vznikli za činnosti, ktoré bol povinný vykonať žalobca v rámci zodpovednosti za vady plynúcej zo zmluvy o dielo počas záručnej doby, a ktoré namiesto neho vykonal žalovaný, pretože žalobca tieto odmietol vykonať. Prvostupňový súd nerozhodol o neplatnosti jednostranných zápočtov žalovaného, a preto účinky týchto zápočtov trvajú. Žalovaný ďalej namietal aj nesprávnosť priznania úroku z omeškania a trov konania.
Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.
Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav pokiaľ ide o existenciu zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 1. 8. 2002 vrátane 6 dodatkov. V priebehu konania bolo preukázané, že žalobca zaplatil na žalovanú sumu 1.854.905,95 Sk, a to na faktúry uvedené na č.l. 401 spisu. Ďalej bolo preukázané aj to, že dňa 25. 6. 2007 žalovaný jednostranne započítal sumu 578.294,- Sk podľa faktúr č. 2006015 splatnej 17. 7. 2006 v sume 403.014,- Sk a faktúry č. 2006033 splatnej 29. 1. 2007 v sume 175.280,- Sk, ktorá pohľadávka mu vznikla z dôvodu odstránenia vád diela, za ktoré žalobca zodpovedal, a to vynaložením nákladov na dopracovanie dokumentácie skutočného vyhotovenia tunela Branisko, pričom započítanie sa týkalo faktúr č. 2300000117, faktúry č. 2300000119, fa č. 2300000179 (tam išlo o čiastočný zápočet), fa č. 2300000118 zo dňa 20. 5. 2003 tak isto čiastočný zápočet, fa č. 2300000323 zo dňa 11. 9. 2003, fa č. 2300000389 splatnej 14. 10. 2003 a fa č. 2300000321 splatnej 11. 9. 2003, ďalej žalovaný započítal pohľadávku 63.884,- Sk podľa fa č. 2006023 splatnej dňa 29. 9. 2006, ktorá mu vznikla v súlade s bodom 64.1 všeobecných zmluvných podmienok vynaložením nákladov na odstránenie vád diela, za ktoré žalobca zodpovedá a túto sumu započítal na pohľadávku žalobcu v uvedenej výške podľa fa č. 2300000179 splatnej 19. 6. 2003 (čiastočný zápočet), a to dňom, keď sa tieto vzájomne kryjúce pohľadávky stretli dňa 29. 9. 2006. Ďalej započítal pohľadávku 50.582,- Sk podľa fa č. 2005051 splatnej dňa 26. 1. 2006, ktorá mu vznikla v súlade s bodom 64.1 všeobecných zmluvných podmienok, vynaložením nákladov na odstránenie vád diela, za ktoré žalobca zodpovedá (oprava zariadenia optického modemu) a túto sumu započítal na pohľadávku žalobcu vo výške 50.582,- Sk podľa fa č. 2300000118 splatnej dňa 20. 5. 2003 (čiastočný zápočet), a to dňom, keď sa tieto vzájomne kryjúce pohľadávky stretli 26. 1. 2006. Na č.l. 241 spisu sa potom nachádza zápočet sumy 5.050,- Sk podľa fa č. 20070015 s dátumom splatnosti 10. 7. 2007, ktorá žalovanému vznikla pri odstránení vád diela, za ktoré žalobca zodpovedal, vynaložením nákladov na dopracovanie dokumentácie skutočného vyhotovenia tunela Branisko a túto sumu započítal na fa č. 2200000429 s dátumom splatnosti 31. 12. 2002. V priebehu dokazovania na súde prvého stupňa potom žalobca uznal započítanie sumy 50.582,- Sk (viď č.l. 237).
Možno teda konštatovať, že z faktúr s koncovým číslom 429 bola uhradená suma 396.010,- Sk, s koncovým číslom 496 bola uhradená celá suma, s koncovým číslom 497 celá suma, s koncovým číslom 498 celá suma, s koncovým číslom 499 celá suma, s koncovým číslom 586 celá suma, s koncovým
číslom 15 celá suma, s koncovým číslom 076 celá suma, s koncovým číslom 115 celá suma, s koncovým číslom 116 celá suma a s koncovým číslom 181 celá suma. Z čiastočného späťvzatia žaloby vyplýva, že celkom bola zaplatená suma aj z faktúry s koncovým číslom 324 a 345 a časť faktúry s koncovým číslom 321 vo výške 2.094,05 Sk. Teda na tieto faktúry bola zaplatená celkove suma 257.083,- Sk.
Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že nedošlo k odovzdaniu diela 19. 6. 2003, a to v zmysle zmluvy o dielo a všeobecných zmluvných podmienok. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie investora (viď č.l. 888), podľa ktorého Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti, t.j. k 10. 6. 2011, nemá žiadne podlžnosti vo vzťahu k žalovanému vyplývajúce z predmetnej zmluvy a v zmysle tojto mu uhradila celú cenu diela. Národná diaľničná spoločnosť potvrdila však, že doteraz nebol odovzdaný zo strany žalovaného Prevádzkový predpis, resp. jeho konečná verzia. Z ďalšieho vyjadrenia investora (viď č.l. 827) vyplýva, že k odovzdaniu predmetného diela došlo v mesiacoch máj až jún 2003 a z tohto vyjadrenia vyplýva postupnosť vypracovávania preberacieho protokolu v období od 5. 5. 2003 do 19. 6. 2003 (viď č.l. 829). Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že investor prevzal dielo, ktorého dodávateľom bol žalovaný a žalobca subdodávateľom dňa 19. 6. 2003.
Ďalšia námietka žalovaného spočívala v tom, že dielo bolo odovzdané s vadami a teda, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela v zmysle § 554 ods.1 Obchodného zákonníka.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zodpovednosť za vady diela patria medzi dispozitívne ustanovenia v zmysle § 263 Obchodného zákonníka, a teda tieto platia, pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú niečo iné. Zmluvné strany však súčasťou zmluvy urobili aj zmluvné podmienky, ktoré v bode 64.1 upravovali situáciu, podľa ktorej, ak sa podľa názoru stavebného dozoru v dôsledku nehody, zanedbania alebo inej udalosti vyskytne počas vykonávania prác alebo záručnej doby potreba nutne opraviť vady alebo vykonať iné práce v záujme bezpečnosti diela a zhotoviteľ nie je schopný alebo ochotný takéto práce ihneď vykonať, je obstarávateľ oprávnený zamestnať a zaplatiť iné osoby na vykonanie týchto prác. Pokiaľ je tieto práce podľa názoru obstarávateľa povinný vykonať podľa zmluvy zhotoviteľ na svoje náklady, tak všetky preukázateľné náklady vzniknuté týmto obstarávateľovi sú započítané proti pohľadávke zhotoviteľa jednostranným úkonom obstarávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný prevzal dňa 19. 6. 2003 dielo, pričom podľa § 560 ods. 2 Obch. zák. zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554 Obch. zák.). To znamená, že v konkrétnom prípade musí ísť o vady, ktoré existovali v čase 19.6.2003. Po tomto dátume by mohlo ísť o zodpovednosť len podľa § 560 ods. 3 Obch. zák., čo však v konaní preukázané nebolo alebo o zodpovednosť za vady podľa § 563 ods. 1, 2 Obch. zák., t.j. zodpovednosť za vady, ktoré vznikli počas záručnej doby. Vady, ktoré vznikli počas záručnej doby, však nemajú vplyv na zaplatenie ceny diela. Vady diela, ktoré vznikli do 19. 6. 2003 žalovaný odstránil v zmysle zmluvných podmienok a náklady na ich odstránenie započítal. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že žalovaný má zaplatenú cenu diela zhotoveného pre investora a tento žiadnu zodpovednosť za vady diela vo vzťahu k žalovanému neuplatňuje (viď č. l. 889). Tiež je dôležité zdôrazniť, že k odovzdaniu diela došlo 19. 6. 2003, čo vyplýva zo správy investora a k inému dátumu sa už dielo odovzdávať nebude.
Žalovaný mohol uplatniť zodpovednosť za vady diela, ktoré malo v čase jeho odovzdania, tú však žalovaný podľa jeho tvrdenia odstránil a náklady na ich odstránenie započítal v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Ďalšie vady, ktoré sa (prípadne) vyskytli v čase záručnej doby, nemôžu mať vplyv na zaplatenie ceny diela.
Odvolací súd teda vychádzal z toho, že dielo bolo odovzdané 19. 6. 2003, pričom podľa čl. 6 bodu 6.2 zmluvy o dielo po odovzdaní a prevzatí celého diela mal zhotoviteľ vystaviť konečnú faktúru, z ktorej budú odpočítané platby za čiastkové faktúry s tým, že podľa čl. 6 bodu 6.4 lehota splatnosti faktúr je 50 dní odo dňa ich doručenia objednávateľovi. Z vykonaného dokazovania na odvolacom súde bolo preukázané, že žalobca takúto konečnú faktúru nevystavil, a teda faktúry vystavené po 19. 6. 2003, to znamená s koncovým číslom 321, 323, 324, 345, 388, 389 a 401, ako čiastkové faktúry, už nemohli byť vystavené, pretože v zmysle čl. 6 bodu 6.2 po odovzdaní a prevzatí diela mal zhotoviteľ vystaviť konečnú faktúru, z ktorej mal odpočítať platby za čiastkové faktúry, mal túto faktúru objednávateľovi doručiť a po uplynutí 50 dní by bola táto konečná faktúra splatná. Odvolací súd mal za to, že teda čiastkové faktúry vystavené po 19. 6. 2003 už nemohli byť vystavené, pretože dohoda bola o vystavení konečnej faktúry, táto vystavená nebola a preto nenastala splatnosť celkovej ceny diela, keďže po 19. 6. 2003, t.j. po odovzdaní a prevzatí diela, nebola vystavená konečná faktúra. Žalobca nemôže mať nárok na zaplatenie súm, ktoré vyúčtoval
čiastkovými faktúrami po 19. 6 2003. Keďže ide o sumy v celkovej výške 3.787.987,95 Sk, z ktorej sa ale odpočítava suma 257.083,- Sk už žalobcom zaplatená (viď č.l. 401 spisu), potom odvolací súd musel ohľadne tejto sumy žalobu zamietnuť. Ide o sumu 117.204,27 eur. Tak isto potom musel zamietnuť aj požadovaný úrok z týchto faktúr, pokiaľ bol požadovaný zo sumy 18.850,50 Sk, zo sumy 27.000,- Sk a 2.545.483,11 Sk, ktoré sa týkali faktúr s koncovým číslom 323, 389 a 401. Po prepočte na platnú menu ide o sumy 625,72 eur, 896,24 eur a 84.494,56 eur. Z tohto dôvodu podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti.
V ostatnej časti odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), lebo ide o potrebu skúmať, či žalovaný dôvodne započítal svoje pohľadávky z titulu nároku zo zodpovednosti za vady diela na jednotlivé čiastkové faktúry vystavené žalobcom, pretože touto otázkou sa súd prvého stupňa nezaoberal (viď č.l. 241 spisu a č.l. 188 spisu zo dňa 25. 6. 2007). Ďalej je potrebné skúmať aj to, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr, a to so zreteľom na čl. 6 bod 6.4 zmluvy o dielo, keďže lehota splatnosti faktúr bola 50 dní od ich doručenia objednávateľovi. Touto otázkou sa tak isto súd prvého stupňa pri dokazovaní nezaoberal.
Otázka výskytu vád diela v čase do 19. 6. 2003, t. j. do momentu jeho odovzdania, ich odstránenia žalovaným, výšky nákladov na ich odstránenie a dôvodnosti zápočtu bude otázkou ďalšieho dokazovania. Žalovaný z hľadiska zodpovednosti za vady diela postupoval tak, že sám tieto odstránil a náklady započítal na ďalšie faktúry. Z tohto pohľadu žalovaný v konaní neuplatňoval nároky podľa § 564 a § 436 Obch. zák. a preto mu tieto nemohli byť prisúdené.
Pokiaľ žalobca namietal, že konkludentným konaním došlo medzi zmluvnými stranami k zmene zmluvy o dielo, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 18.2 zmluvy čl. 18, podľa ktorého zmluvu je možné meniť a dopĺňať výlučne písomnými dodatkami podpísanými zástupcami zmluvných strán oprávnenými k uzatváraniu obchodných vzťahov. K takejto písomnej zmene a doplneniu zmluvy o dielo, okrem dodatkov pod bodom 1 až 6, nedošlo.
Inventarizácia záväzkov a pohľadávok (viď č.l. 46 spisu) č. 2004/12 zo dňa 2. 2. 2005 nie je uznaním dlhu zo strany žalovaného, keďže takáto listina nenapĺňa hmotno-právne podmienky uznania záväzku.
Ak teda odvolací súd zamietol žalobu do výšky 117.204,27 eur (3.530.895,90 Sk), potom zostáva predmetom konania suma 599.815,28 Sk, t.j. 19.910,22 eur, čo spolu dáva sumu 4.130.711,20 Sk, o ktorej súd napadnutým rozsudkom rozhodol.
V konečnom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.