Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/265/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast. JUDr. J. J., advokátom so sídlom X. R.. H. X, P., proti povinnej H. D., bytom M. M. XXXX/X, J., o vymoženie 716,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -17 zo dňa 27. septembra 2010, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. H. P. o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ako aj smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 18.06.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. A 3360/2009 vydaný rozhodcom JUDr. K. F. dňa 25.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2009 a vykonateľnosť dňa 20.12.2009. Predmetným rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 716,82 eur spolu s úrokom 114,33 eur a úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne z čiastky 831,15 eur odo dňa 22.05.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 271,53 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 47,01 eur. Súd prvého stupňa skúmal samotnú Úverovú zmluvu zo dňa 23.11.2007, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Preskúmaním Úverových podmienok oprávneného ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne Hlava 10, § 18 Úverových podmienok, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V zmluvných dojednaniach - Hlave 10 § 18 Úverových podmienok bol upravený jediný spôsob riešenia sporov zo zmluvy o úvere len v rozhodcovskom konaní, pričom výber rozhodcu spočíval predovšetkým na oprávnenom, ktorý si meno rozhodcu uviedol priamo v úverových podmienkach. Možnosť výberu rozhodcu povinným je absolútne vylúčená. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojedania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má podľa súdu prvého stupňa aj samotné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. K. F. a tento je oprávnený určiť seba za rozhodcu. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. V predmetnej veci vydal rozsudok JUDr. K. F., ktorého vopred stanovil oprávnený. Rozhodca, ktorého

si vyberá oprávnený, je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu možnosť ovplyvniť tak výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vo všeobecnosti uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, prihliada súd ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dal súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C. V. R. proti M. K. X. zo dňa 06.10.2009 (C-40/08), v ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípadoch M. (C-473/00) a J. D. B.. (C-243/08). Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od možnosti výberu riešenia sporu cez jej vopred pripravené znenie jednostranný výber rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu, rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmava, až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považoval súd prvého stupňa takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu , platného ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s , a o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu, a tým i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že tvrdenia súdu prvého stupňa, že povinná nemohla ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú uzatvorila s dodávateľom, nemá oporu v prevedenom dokazovaní. Súd dospel k tomuto záveru bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, č.k. z 26.10.2010 konštatoval, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a rovnako i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Povinná s oprávneným uzavrela úverovú zmluvu dobrovoľne, pričom nemala k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky. Na povinnú pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Zastával názor, že predmetná zmluva o úvere, rovnako ako rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je v súlade s , o rozhodcovskom konaní. Rozhodca po podaní žaloby oprávneným vyzval povinnú k súčinnosti, a to tak, že jej dňa 15.07.2009 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom bola povinná riadne poučená o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do siedmich kalendárnych dní. Povinná túto výzvu rozhodcu neprevzala a tak

dňa 08.08.2009 márne uplynula lehota na vyzdvihnutie si zásielky a táto bola rozhodcovi vrátená. Doručované bolo teda fikciou a platí, že povinná aj napriek stanovenej lehote na výzvu rozhodcu nijako nereagovala. Je teda zrejmé, že i keby predmetný spor bol rozhodovaný v rámci súdneho konania, povinná by zostala nečinná. Uviedol, že povinná bola oprávnená v súlade s § 21 ods. 2 zákona o rozhodcoch namietať pri prvom úkone, ktorý jej patrí, nedostatok právomoci rozhodcu. Nakoľko toto povinná nenamietala, je nutné konštatovať, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní právomoc rozhodcu bola založená i vtedy, keby bola rozhodcovská doložka neplatná, alebo keby vôbec neexistovala. Vzhľadom na vyššie uvedené mal oprávnený za to, že práva povinnej neboli nijak ukrátené. Čo sa týka pripomienky súdu o zamedzení práva na spravodlivé prejednanie sporu z pohľadu povinného ako spotrebiteľa, zákon povinnému umožňuje podať v súlade s § 9 námietky predpojatosti rozhodcu z dôvodov, o ktorých sa dozvedel po ustanovení rozhodcu do funkcie. Rovnako tak podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní môže povinný v lehote 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom (rozhodcami). Povinná mala k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohla dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužila. Čo sa týka tvrdenia súdu prvého stupňa o majetkovej naviazanosti rozhodcu a oprávneného, tento záver súdu nemá oporu v prevedenom dokazovaní. Poukázal na skutočnosť, že slovenská verzia prílohy 1 písm. q) Smernice č. 93/13/EHS je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a mätúca. Význam a zmysel uvedenej smernice v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Dal do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Upozornil tiež na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. zo dňa 31.07.2008, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy, budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcom vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom. Ďalej uviedol, že smernice nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú úlohu interpretačného pravidla. Zastával názor, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, je teda platná a uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poverenie exekútora, je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, a že závery súdu nemajú oporu v prevedenom dokazovaní. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie súdom prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora JUDr. H. P. vykonaním predmetnej exekúcie.

Odvolací súd vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica

musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia , a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 23.11.2007 za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a následne sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdiť.

Záverom odvolací senát s poukazom na o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.