Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-129-2010.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18C/129/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci Ž.Š. Z., E..A..O.., M. X, L., B.: XXXXXXXX, D.roti žalovanému H. W., U.. X. XX. XXXX, F. R. F. X, L., za účasti vedľajšieho účastníka L. D., K..E.., H. B. I., Š. X, R., B.: XXXXXXXX, v konaní o zaplatenie XXX,XX eur s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 25. 8. 2010 v spojení s podaním zo dňa 21. 3. 2011 pôvodný žalobca v konaní W., E..A..O.. L., uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy XXX,XX eur s úrokom z omeškania 8,5% z dlžnej sumy ročne od 9. 9. 2008 až do zaplatenia. Pohľadávka mala vyplývať zo „zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla" uzatvorenej medzi spoločnosťou W., E..A..O.. L. a žalovaným, na základe ktorej si žalovaný prenajal motorové vozidlo Citroen Xsara Y. L. XXX W. na dobu 8 dní, za čo mal uhradiť cenu pohonných hmôt vo výške XX,XX eur a nájomné za užívanie motorového vozidla v celkovej výške XXX,XX Y.ur. Za poskytnutie vozidla W. E..A..O.. vyúčtoval s tým súvisiace náklady faktúrou č. XXXXXXXX v celkovej výške XXX,XX eur, ktorá bola splatná dňa 8. 9. 2008. Žalovaný uhradil iba cenu pohonných hmôt, cenu za nájom motorového vozidla neuhradil. Na základe návrhu pôvodného žalobcu a so súhlasom terajšieho žalobcu bolo rozhodnuté o zámene účastníkov konania, na základe čoho sa sporovou stranou na strane žalobcu stal subjekt ŠL. Z. E..A..O.. L.. Prechod práv a povinností týkajúci sa pohľadávky uplatnenej v konaní vyplýval zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 3. 2011, medzi postupcom FM. E..A..O.. a postupníkom ŠL. Z. E..A..O.. L.. Predmet postúpenia bol bližšie
-2- 18C 129/10-63
špecifikovaný v listinnom doklade „Saldokonto sumárne podľa partnerov a dokladov", tvoriaceho prílohu zmluvy, kde na strane devätnásť uvedenej prílohy, je uvedený aj nárok z faktúry č. XXXXXXXX týkajúcej sa H. W. H. sume neuhradeného zostatku vo výške XXX,XX eur.
Nárok žalobca preukazoval kópiou zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla, ktorá bola uzavretá s odkazom na ustanovenia § 269 ods. 2 Obch. zák. Podľa článku V. zmluvy, upravujúcej dobu nájmu, malo byť vozidlo požičané dňa 12. 8. 2008 a vrátené 25. 8. 2008. Podľa platobných podmienok bola stanovená sadzba za 1 km jazdy motorovým vozidlom X,XX E. a za deň nájmu motorového vozidla suma XXXX,- Sk.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič iného motorového vozidla. V súvislosti s riešením škodovej udalosti bolo jeho auto v oprave v spoločnosti W., E..A..O.. L., ktorá mu súčasne ponúkla náhradné vozidlo do užívania na čas, po ktorý bude jeho vozidlo v oprave. Aj keď si ho pôvodne neplánoval vziať, napokon ho presvedčili, že je to pre neho výhodné. Dohodli sa na úhrade ceny pohonných hmôt za najazdené kilometre, o tom, že by bol povinný uhrádzať aj cenu nájmu motorového vozidla nemal vedomosť, aj keď sa také ustanovenie v zmluve nachádzalo, pretože spoločnosť W. E..A..O.. L. ho usmernila tak, že všetky záležitosti týkajúce sa opravy, a náhradného motorového vozidla budú vyriešené s poisťovňou škodcu. On osobne ukončil spoluprácu so spoločnosťou W., E..A..O.. L., keďže vykonanú opravu nepovažoval za bezchybnú a vyúčtované náklady za správne. Po vrátení náhradného vozidla mu bolo riadne vydané jeho opravené vozidlo, uhradil platby týkajúce sa spotrebovaných pohonných hmôt, žiadne ďalšie finančné požiadavky spoločnosť W. E..A..O.. L. nemala. Zdôraznil, že ak by si pri ponuke na náhradné motorové vozidlo bol vedomý svojej povinnosti uhrádzať náklady spojené s nájmom, vozidlo by si neprenajal, keďže to bolo finančne nevýhodné. Spoločnosť W. E..A..O.. L. mu žiadnu faktúru nedoručila osobne ani poštou, o nároku sa dozvedel až zo súdneho konania.
Vedľajší účastník konania namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu Š. Z. E..A..O.. v konaní, keď zmluvu o postúpení považoval za neurčitú, uvádzal, že o poistnej udalosti nemá vedomosť, rovnako nebolo preukázané, že žalovaný náhradné vozidlo potreboval a jeho použitie súviselo s poistnou udalosťou, a nie je preto zrejmá ani oprávnenosť žiadanej odplaty.
Pokiaľ ide o charakter zmluvného vzťahu súd vychádzajúc z predloženého písomného listinného dôkazu „ Zmluva o poskytnutí náhradného vozidla" ustálil, že sa jednalo o zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí upravenej ustanovením § 721 a nasledujúce Obč. zák., na ktoré sa tiež vzťahujú všeobecné ustanovenia zmluvy o nájme upravenej ustanovením § 663 Obč.zák.. Odkaz na ustanovenie § 269 ods. 2 Obch. zák v písomnom vyhotovení „ Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla". je neurčité a nezrozumiteľnej povahy, keďže uvedené ustanovenie § 269 ods. 2 Obch. zák. ( zák. č. 513/91 Zb.) upravuje, nepomenované zmluvy, teda, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. V prípade, ak zámerom zmluvy ako to vyplýva z jej obsahu bolo
-3- 18C 129/10-64
prenajatie motorového vozidla, účastníci mohli dohodnúť tomu zodpovedajúci zmluvný typ, a to zmluvu o nájme dopraveného prostriedku, ako to umožňovalo ustanovenie § 630 Obch. zák., za súhlasného a výslovného prejavu žalovaného ako nepodnikateľského subjektu, byť viazaný ustanoveniami Obch. zákonníka, ako to predpokladá § 262 ods. 2 Obch. zák.
Podľa § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.
So zreteľom na skutočnosť, že spoločnosť Flashauto s.r.o. Košice poskytovala náhradné vozidlo v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti vystupovala ako podnikateľský subjekt, žalovaný vystupoval ako fyzická osoba. Uvedená zmluva bola posúdená podľa vyššie zmienených ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom súčasne mala charakter zmluvy spotrebiteľskej. Nakoľko za takú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pričom dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 Obč. zák.).
Podľa § 54 Obč. zák., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť W., E..A..O.. L., opakovane vystupuje v súdnych konaniach ako žalobca, ktorý si uplatňuje peňažné plnenia voči poškodeným alebo škodcom z poistnej udalosti - dopravnej nehody a poisťovni príslušnej zo zákonného alebo havarijného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý nárok má zodpovedať rozdielu medzi poistným plnením zo strany poisťovne poukázaný na účet spoločnosti a skutočnými nákladmi na opravu ako si ich vyúčtuje spoločnosť žalobcu alebo sa jedná o náklady spojené s užívaním náhradného motorového vozidla. Z vyjadrení žalovaných a listinných dokladov v súdnych konaniach vyplýva, že spoločnosť W. E..A..O.. Ú.čtuje klientom náklady s uistením, že tieto nebudú uhrádzať oni, ale poisťovňa škodcu, čo možno považovať za uvádzanie do omylu, pokiaľ ide o rozsah nákladov, ktoré sú jej povinní uhradiť, ako aj subjekt, ktorý je povinný na plnenie. Po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla a jeho prevzatí oprávnenou osobou, či už poškodeným alebo škodcom uvedená spoločnosť deklaruje uspokojenie všetkých finančných záväzkov a následne vyčísľuje ďalšie finančné nároky, ktoré si voči týmto subjektom uplatní v súdnych konaniach. Uvedené skutočnosti súd zohľadnil aj pri posudzovaní dôveryhodnosti vyjadrení žalovaného, ktorý uvádzal, že si nebol vedomý svojej povinnosti na úhradu nájomného za užívanie motorového vozidla, takáto finančná požiadavka zo strany spoločnosti nikdy vznesená voči jeho subjektu nebola, a aj keď podpísal listinný doklad „Zmluva o poskytnutí náhradného motorového vozidla" bolo to na základe presviedčania spoločnosti W. E..A..O.. L., ktorá uvádzala, že je to
-4- 18C 129/10-65
pre neho výhodné a všetky finančné záväzky, pokiaľ by aj vznikli v tejto súvislosti, budú vyriešené s poisťovňou zodpovedného subjektu.
Jednou zo základných princípov platných pre občianskoprávne vzťahy je princíp ochrany dobrých mravov, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 3 Obč. zák., v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonom alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je považovaný za neplatný ( § 39 Obč. zák.).
Vychádzajúc z vyjadrení žalovaného o konaní prenajímateľa motorového vozidla W., E..A..O.. L., ktoré sú podporované aj postupom uvedenej spoločnosti v iných súdnych konaniach, súd vyhodnotil počínanie tohto subjektu ako konanie odporujúce dobrým mravom. Žalovaný nežiadal náhradné vozidlo, toto prevzal na naliehanie spoločnosti W. E..A..O.. L.e s uistením, že je to pre neho výhodné, pričom bude uhrádzať len cenu pohonných hmôt. Prenajímateľ pri vrátení motorového vozidla nežiadal okrem úhrady ceny pohonných hmôt, žiadne ďalšie platby. Faktúra, ktorou žalobca dokladoval vyúčtovanie služieb žalovanému predložená nebola. Spoločnosť W. E..A..O.. L. ani nepreukázala, aby takýto doklad žalovanému skutočne doručila. Žalovaný nemal záujem o prenajatie vozidla pri cene nájmu cca 60 eur/ deň. Zo správania spoločnosti W. E..A..O.., je teda možné vyvodiť nepochybný zámer, získať takýmto konaním finančný prospech z poistného vzťahu alebo na ťarchu iného subjektu, povinného na plnenie zo záväzkov súvisiacich so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Spotrebiteľa pritom uvádza do omylu, čo sa týka rozsahu plnenia i povinnej osoby. Takéto počínanie spoločnosti W. E..A..O.. L. napĺňa aj podstatu klamlivého konania ako ho vymedzuje ustanovenie § 8 zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, za ktoré sa považuje obchodná praktika, ktorá môže zapríčiniť alebo zapríčiňuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože táto praktika obsahuje nesprávne informácie, je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Právny úkon, na podklade ktorého bolo žalovanému prenajaté motorové vozidlo súd považoval za neplatný právny úkon, keďže je v rozpore s dobrými mravmi. Spoločnosť W. Z.platnila pri vzniku tohto záväzku klamlivú obchodnú praktiku. Z takéhoto právneho úkonu nevznikajú platné práva a povinnosti a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neho dostal (§ 457 Obč. zák.). Rozsah bezdôvodného obohatenia, ktoré by bol žalovaný povinný vydať žalobcovi, ako právnemu nástupcovi prenajímateľa motorového vozidla, zodpovedalo cene za spotrebované pohonné hmoty, ktoré plnenie už bolo uhradené. Ďalšie finančné
nároky žalobcu proti žalovanému, ktorý motorové vozidlo užíval na základe neplatného právneho úkonu nevznikli, preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § § 142 ods. 1 Obč. súd. por., v zmysle ktorého procesne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V prejednávanom prípade procesne neúspešný žalobca
-5- 18C 129/10-66
nemá právo na náhradu trov konania, žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.
2, 3 OSP/.