Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30C-105-1999.pdf
PDF · 99.66 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/105/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozhodol sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci navrhovateľky P. Y., rodenej Z., bytom R. XXXX/XX, Z. Y. G., r.č. XXXXXX/XXXX zastúpená advokátom JUDr. Vojtechom Földesom, Jaskový rad 163, Bratislava proti odporcom v 1.) rade K.. N. Š., bytom A. X, E. v 2.) rade N. V., bytom Z. XX, Z., obe zastúpené advokátkou JUDr. Laurou Bírovou, Šustekova 37, Bratislava, v 3.) rade J. V., bytom M.. S.. C. XXX/X, C. zastúpená Z. G., G. W. XX, G. W. v 4.) rade K. G., bytom Z. XX, Z. zastúpený Z. G., G. W. XX, G. W. odporca v 5.) rade K. G., bytom G. N. XX, G. N., zastúpený N. Š.Č., bytom L. X, V. v 6.) rade Z. G., bytom G. W. Č.. XX, G. W. v 7.) rade: N. G., bytom G. W. XX, G. W., v 8.) rade A. J., bytom C. XX, E. o vydanie dedičstva takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. až 8. rade sú povinní vydať navrhovateľke 1-inu nehnuteľností, a to parcelu reg. „C“ č. 2873 vo výmere 43 m2, parcelu reg. „C“ č. 2874 vo výmere 422 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres Bratislava III, obec E. - N. Č. G., katastrálne územie G., 1-inu nehnuteľností záhradnej chatky evidenčné číslo 1276/2 postavenej na parcele č. 2873 katastrálne územie G., okres Bratislava II, obec E. - N. Č. G.. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručením na súd dňa 24.09.1999 domáhala v tom čase voči A. N., bytom Š. X, E. žalobou podľa § 485 Občianskeho zákona vydania dedičstva a to :
- 1/4 -iny hodnoty osobného motorového vozidla značky Ford Consul Cortina Standart, ŠPZ BAR 27-65, vo výške 2.500.- Sk,-
- 1-ice cenných papierov evidovaných v Stredisku cenných papierov Bratislava, a.s., pod číslom 70007415971,-
- 1-iny nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom nehnuteľnosti Bratislava - Nové Mesto zapísané na liste vlastníctva XXXX pod parcelou č. 12003/37 ako garáž súp.č.154/3,
- 1-inu nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území G. na LV XXX pod par. č. 2874 ako záhrada o výmere 422 m2
- 1-iny nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území G. na LV XXX pod parc. č. 2873 ako zastavaná plocha o výmere 43 m2,-
- 1-iny nehnuteľností vedenej na katastrálnom území G.A. na LV XXX ako záhradná chata súp. č. 1276 postavená na parcele č. 2873 všetko to do 15 dní do právoplatnosti rozsudku.
V návrhu poukazovala na to, že odporkyňa získala uvedené veci dedičstvom po W. N. v dedičskom konaní vedenom pred notárkou JUDr. Evou Imrišovou, pod spisovou značkou D-733/95, Dnot 161/95. Odporkyňa získala uvedený majetok ako manželka poručiteľa W. N., teda dedička v zákonnej druhej
dedičskej skupine. Navrhovateľka poukazovala na to, že v tomto dedičskom konaní bola opomenutá, pričom je dcérou poručiteľa W. N., a mala teda v dedičskom konaní vystupovať ako zákonná dedička spolu s manželkou - odporkyňou A. N.. Odporkyňa pri prejednávaní dedičstva po W. N. zamlčala existenciu dcéry poručiteľa W. N. z čoho vyplýva, že odporkyňa sa v rozsahu dedičstva, ktoré navrhovateľka žiada vydať stala neoprávnenou dedičkou, keď nadobudla i jej zákonný podiel z dedičstva.
Navrhovateľka zároveň podala i eventuálny petit, keď pre prípad, že by odporkyňa scudzila veci, ktoré v dedičskom konaní neoprávnene nadobudla tak žiadala aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 1- iny všeobecnej hodnoty vecí ku dňu prevodu na tretiu osobu najmenej vo výške 1l0.000.- Sk s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne počnúc odo dňa prevodu.
Odporkyňa v priebehu konania dňa 28.04.2004 zomrela a následne súd po zistení okruhu dedičov po odporkyni pokračoval s jej dedičmi odporcami v l. až 8. rade.
Navrhovateľka podaním doručeným na súd dňa 04.05.2011 žiadala o pokračovanie v konaní vo vzťahu k odporcom v 1. až 8. rade a zároveň žiadala, aby súd zaviazal uvedených odporcov na vydanie veci v rovnakom rozsahu ako voči navrhovateľke, zároveň žiadala pre prípad, že by uvedené veci boli pôvodnou odporkyňou A. N. v priebehu jej života scudzené, peňažnú náhradu v rovnakej výške, ako vo vzťahu k pôvodnej odporkyni A. N..
Zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 23. novembra 2011 žiadala návrh zamietnuť z toho titulu, že tento je nevykonateľný, keď podľa jej názoru by navrhovateľka sa mala domáhať svojich nárokov určovacou žalobou. Vecne sa k návrhu vyjadrila tak, že motorové vozidlo bolo za života A. N. odpredané, rovnako ako garáž zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, cenné papiere neboli predmetom dedičského konania a preto nie je možné domáhať sa žalobou o ich vydanie. K ostatným nehnuteľnostiam sa vyjadrila tak, že tieto sú toho času vedené na odporkyňu a sú predmetom dedičského konania po odporkyni. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie finančných nárokov, tak poukázala na to, že odporca v l.) rade ako i odporca v 2.) rade nemajú žiadny dlh voči navrhovateľovi.
Odporca v 6.) rade uviedol, že súhlasí so žalobným návrhom, nakoľko on mal vedomosť, že p. W. N. mal dcéru, prítomnú navrhovateľku. Vo vzťahu k motorovému vozidlu uviedol, že toto počas života odporkyne odkúpil od A. N. za 15.000.- Sk niekedy v roku 1995. Auto stále existuje, pričom t. č. je vyradené z evidencie motorových vozidiel. V tomto smere sa vyjadril i ako zástupca odporcov v 3 a v 4. rade.
Zástupkyňa odporkyni v 5.) rade sa na pojednávaní vyjadrila v tom smere, že vždy vedela, že navrhovateľka je dcérou W. N. a s návrhom vyjadrila súhlas.
Súd podľa § 101 ods. 2 prejednal vec v neprítomnosti odporcov v 7.) a 8.) rade ktorí mali predvolanie na termín pojednávania riadne vykázané a nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 1.) rade a v 6.) rade, ďalej sa súd oboznámil s dedičským spisom Okresného súdu Bratislava III ktorým bolo prejednané dedičstvo po W. N. 31D733/95, prípismi z listov vlastníctva č. XXX a č. XXXX, rodným listom navrhovateľky, so zápisnicou spisová značka 31D 1138/04 o predbežnom šetrení v dedičskom konaní po poručiteľke A. N. - pôvodnej odporkyne v tomto konaní.
Podľa § 485 od. 1 Občianskeho zákona ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
S výkonom dokazovania mal súd za preukázané že navrhovateľka bola zákonnou dedičkou po poručiteľovi W. N. z toho titulu že bola jeho dcérou. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z jej rodného listu. Ďalej z výkonu dokazovania mal súd za preukázané že v dedičskom konaní po W. N. bola opomenutá ako dedička pričom dedičstvo nadobudla iba odporkyňa z toho titulu, že v čase smrti poručiteľa W. N. bola jeho manželkou.
Z obsahu osvedčenia o dedičstve D 733/95 zo dňa 06.09.1996 mal súd za preukázané, že predmetom dedičského konania po W. N. bolo osobné motorové vozidlo zn. Ford Consul Cortina Standart, ŠPZ BAR 27-65, 1-ica nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX parcela č. 2873 a parcela č. 2874, 1-ica záhradnej chaty evidovanej pod ev. č. 1276/2 postavenej na parcele č. 2873, ďalej 1-ica garáže evidovanej pod súp. č. 154/3 postavenej na parcele č. 12003/37, uvedené veci nadobudla v dedičskom konaní v rozsahu v akom boli predmetom dedičského konania odporkyňa. Z výkonaného dokazovania mal súd za preukázané, a to z dedičského spisu, že navrhovateľka nebola účastníčkou uvedeného dedičského konania, a bola teda z toho dedičského konania opomenutá. Pokiaľ teda odporkyňa nadobudla v dedičskom konaní vyššie uvedené veci, tak túto možno charakterizovať ako neoprávnenú dedičku v časti zákonného podielu, ktorý mala nadobudnúť opomenutá dedička, t.j. navrhovateľka. Navrhovateľku možno označiť ako oprávnenú dedičku v rozsahu žalobného návrhu, v ktorom sa domáhala vydania 1/4-iny hodnoty osobného motorového vozidla zn. Ford Consul Cortina, 1/4-iny nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území Bratislava na LV č. XXXX ako garáž súp. č. 154/3, 1-iny nehnuteľností vedenej v katastrálnom území G. ako parc. č. 2874, parc. č. 2873 a záhradná chatka súp. č. 1276, postavená na prac. č. 2873,všetko na liste vlastníctva XXX, nakoľko mala dediť v súlade s ustanovením § 473 ods. 1 Občianskeho zákona v 1. skupine spolu s manželkou - odporkyňou, a to každý rovnakým dielom.
Odporkyňu nebolo možné kvalifikovať ako neoprávnenú dedičku vo vzťahu k uplatnenej veci a to 1-ice cenných papierov evidovaných v Stredisku cenných papierov Bratislava, a. s., pod číslom 70007415971, nakoľko tieto cenné papiere neboli predmetom dedičského konania po W. N. a odporkyňa teda tieto nezdedila odporkyňa nie je pasívne legetimovaná na žalobu ohľadne vydania časti dedičstva keď takúto vec o ktorej navrhovateľka vydanie žiada, odporkyňa nezdedila. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie právnej predchodkyne odporcov. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobu podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákona možno podať iba voči osobe, ktorá dedičstvo nadobudla, a to v premlčacej trojročnej lehote. Odporkyňa A. N. dedičstvo nadobudla na základe dedičského rozhodnutia D733/95 zo dňa 06.09.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 24.09.1996. Žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava III v trojročnej premlčacej lehote dňa 24.09.1999.
Špecifikom tohto konania bola tá skutočnosť, že v priebehu konania, teda do času kedy súd o žalobe rozhodol, odporkyňa A. N. zomrela. Vzhľadom na to, že žaloba o vydanie dedičstva bola uplatnená počas života odporkyne, teda osoby, ktorá dedičstvo nadobudla ako i na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o majetkovú vec i s prihladnutím na ustanovenie § 460 Občianskeho zákona, keď dedičia sú univerzálnymi nástupcami všetkých práv a povinností týkajúcich sa majetkovej povahy po poručiteľovi, tak súd v konaní o vydaní dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákona pokračoval s dedičmi odporkyne A. N., a to s odporcami v 1. až 8. rade. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v konaní o vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákona, ktoré je uplatnené voči osobe, ktorá dedičstvo nadobudla sa pre prípad jej smrti v priebehu tohto konania zároveň rieši otázka vecí ktoré budú patriť do dedičstva po odporkyni A. N. a ktoré vlastne budú predmetom dedičského konania účastníkmi ktorého sú odporcovia v 1. až 8. rade.
V súdnom konaní vedenom na základe žaloby podľa § 485 Občianskeho zákona dochádza k revízii pôvodného dedičského konania, keď v tomto konaní súd pri splnení podmienok uvedených v § 485 prakticky nanovo vyporiadava dedičské konanie a priznáva práva vrátane práva vlastníckeho, a to i v časti (podieloch), pokiaľ v tejto časti bol opomenutý dedič v pôvodnom dedičskom konaní. Právnym prostriedkom k ochrane oprávneného dediča proti neoprávnenému dedičovi je žaloba podaná v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákona. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia ak sa zistí po prejednaní dedičstva, že oprávnením dedičom je niekto iný, je ten, kto dedičstvo nadobudol, povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Žaloba oprávneného dediča podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákona je ako inštitút Občianskeho zákonníka jediným právnym prostriedkom, podľa ktorého sa oprávnený dedič môže domáhať ochrany svojho dedičstva ; závisí iba na vôli oprávneného dediča, či bude požadovať vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi alebo nie. Žaloba na ochranu oprávneného dediča (§ 485 Občianskeho zákona - hereditis petitio) sa odlišuje od žaloby a má i úplne iný charakter ako žaloba o vydanie veci na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákona - vindikačná žaloba. Ako ustanovenie § 126, tak i ustanovenie § 485 ukladá navrhovateľovi povinnosť domáhať sa okrem iného vydania veci, avšak obsah tohto pojmu treba odlišovať, či sa jedná o vydanie veci v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákona z titulu ochrany oprávneného dediča, resp. o vydanie veci v zmysle ustanovenia § 126 z titulu ochrany vlastníckeho práva k veci.
Žaloba oprávneného dediča podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákona nie je žalobou na určenie existencie či neexistencie právneho vzťahu ; opiera sa o výslovné ustanovenie hmotného práva, nie o navrhovateľov naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Účelom žaloby podľa § 485 Občianskeho zákona nie je autoritatívne vyjasnenie neistých právnych pomerov, ale založenie pomerov nových. Ide o zvláštnu žalobu, ktorá má oporu v ustanovení hmotného práva a nie je určovacou žalobou v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. Podľa názoru prvostupňového súdu žalobu podľa § 485 o vydanie veci, ak táto v čase podania návrhu bola podaná voči tomu kto dedičstvo neoprávnene nadobudol čo i len v časti, možno i po jeho smrti v tomto dedičskom konaní viesť proti jeho dedičom, nakoľko tento nárok sa týka i ich právneho postavenia, a to z toho dôvodu, že pokiaľ by v konaní boli úspešní a preukázalo by sa že navrhovateľka nebola oprávnenou dedičkou, tak potom majetok získaný žalovanou bude predmetom dedičstva popôvodne (A. N.) žalovanej, kde účastníkmi konania sú jej právni nástupcovia a v prípade, ak navrhovateľka v konaní podľa § 485 bude úspešná, tak majetok, ktorý jej budú povinní vydať, nebude predmetom dedičského konania a nestanú sa následne vlastníkmi týchto vecí, ktoré by im boli potvrdené v dedičskom konaní. Pričom ako bolo vyššie uvedené pojem vydania veci treba vykladať v zmysle obsahu ustanovenia § 485 odst. 1 Občianskeho zákona a nie v zmysle ustanovenia § 126 Občianskeho zákona a to i vo vzťahu k eventuálnemu výkonu rozhodnutia. Obsahom vydania vecí podľa ustanovenia § 485 odst. 1 ako bolo vyššie uvedené je prakticky nanovo vyriešiť majetkové vzťahy v dedičskom konaní kde navrhovateľ bol v tomto opomenutí a pod vydaním treba rozumieť i tú právnu skutočnosť, že navrhovateľovi je deklarované vlastníctvo v obsahu pojmu povinností vydania tých vecí, v ktorých bol úspešný v žalobe podľa § 485 Občianskeho zákona. Toto prichádza do úvahy najmä v tých prípadoch, keď je uložená povinnosť vydať odporcovi 1-icu nehnuteľností, resp. 1-icu hnuteľnej veci, ktorú odporca neoprávnene nadobudol v dedičskom konaní, pričom je zrejmé, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe, resp. že v zmysle obsahu ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákona by nebolo možné domáhať sa vydania 1-ice spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného teda vyplýva, že obsahom pojmu vydať v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákona je nové rozloženie vlastníckych vzťahov k predmetu dedičstva vo vzťahu k oprávnenému dedičovi, pokiaľ si svoju žalobou uplatnil v zákonnej lehote.
Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť z názorom právnej zástupkyne odporcov v 1. a v 2. rade, že vzhľadom na smrť A. N. nie je možné domáhať sa vydania veci ale je možné domáhať sa iba určovacou žalobou. Ako bolo vyššie uvedené žaloba podľa ust. § 485 nie je určovacou žalobou v zmysle ustanovenia § 80 písm. c. Podobne je to i v reštitučných nárokoch keď predmetom žalobného návrhu na základe konkrétnych hmotno právnych zákonov upravujúcich reštitúciu napríklad zákon č. 87/91 Zb., rovnako oprávnení navrhovatelia sa domáhali voči povinným osobám povinnosti vydať vec pričom obsahom tohto pojmu nebolo vydanie v zmysle ustanovenia § 126 z titulu ochrany vlastníckeho práva a jednalo sa o vydanie veci osobitne upravené hmotným právom následkom čoho bola zmena vlastníckych práv momentom právoplatnosti týchto rozhodnutí. Pri formulovaní petitu návrhu je potrebné vychádzať predovšetkým z hmotného práva a v danom prípade ustanovenie § 485 neukladá podať určovaciu žalobu ale ukladá podať žalobu, obsahom ktorej sa navrhovateľ má domáhať vydania veci voči neoprávnenému dedičovi. Z uvedeného dôvodu súd uložil práve nástupkyniam odporkyni povinnosť vydať navrhovateľke nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, a to parcelu č. 2873, 2874 a záhradnú chatu evidovanú pod číslom 1276/2, ktorá je postavená na parcele č. 2873, a to v rozsahu 1-ini, teda v rozsahu, v akom nadobudla právna predchodkyňa vlastnícke právo neoprávnene na
úkor oprávnenej dedičky navrhovateľky. Z obsahu tohto výroku možno dôvodiť záver, že navrhovateľka je vlastníčkou uvedených nehnuteľností, ktoré získala po poručiteľovi W. N., pričom toho dedičské konanie bolo revidované práve v konaní tunajšieho súdu pod spisovou značkou 30C 105/1999 podľa ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákona.
Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala , aby súd uložil povinnosť vydať odporkyni resp. jej právnym nástupcom 1-inu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a to garáž súpisné číslo
154/3, tak súd v tejto časti jej návrh zamietol, nakoľko odporkyňa potom ako nehnuteľnosť nadobudla v dedičskom konaní túto previedla na B.. N. N., a to kúpnou zmluvou registrovanou v kat. nehnuteľností pod V3131/97 pričom vlastníctvo bolo prevedené, dňom 17.06.1998. Vzhľadom na citovanú nehnuteľnosť sa vzťahovalo ustanovenie § 486 Občianskeho zákona podľa ktorého ak niekto dobromyselne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené je chránení tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. V prípade, že nie je možné domáhať sa vydania veci, ktorej vydanie by deklarovalo zmenu vlastníckych pomerov, pretože toto nie je možné, napríklad z toho dôvodu, že neoprávný dedič previedol vec, ktorú získal dedičstvom na tretiu osobu, tak je možné domáhať sa náhrady podľa zásad o bezdôvodnom obohatení t. j. domáhať sa finančnej náhrady. Rovnako súd zamietol návrh navrhovateľky pokiaľ by sa domáhala vydať 1-inu motorového vozidla Ford Consul Cortina, nakoľko mal sud za preukázané, že počas života odporkyne A. N. toto motorové vozidlo previedla na Z. G. niekedy v roku 1995, ktorý sa stal vlastníkom uvedeného motorového vozidla. Pokiaľ sa navrhovateľka eventuálnym petitom aby súd zaviazal odporcov v 1. až 8. rade na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 1-iny všeobecnej hodnoty vecí, ktoré nemožno vydať in natúra s úrokom z omeškania, tak súd v tejto časti jej návrh zamietol, nakoľko v konaní podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákona nemožno zaviazať na zaplatenie finančnej náhrady za veci ktoré nemožno vydať právnych nástupcov neoprávneného dediča. Podľa ustanovenia § 485 možno zaviazať na poskytnutie finančnej náhrady podľa zásad o bezdôvodnom obohatení iba tú osobu, ktorá neoprávnene dedičstvo nadobudla a v priebehu svojho života uvedené veci resp. iné majetkové práva previedla na tretie osoby. Zodpovedným podľa ust. § 485 na vydanie bezdôvodného obohatenia môže byť iba osoba, ktorá mala z tohto prevodu prospech, čo v danom prípade bola A. N.P. - pôvodná odporkyňa, ktorá je legitimovaná pasívne z titulu ustanovenia § 485 Občianskeho zákona. Pokiaľ navrhovateľka z tohto titulu žiadala, aby súd zaviazal odporcov v 1. až 7. rade spoločne a nerozdielne podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákona, tak súd v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko odporcovia nie sú pasívne legitimovaní. V tomto prípade by sa jednalo o záväzkový vzťah.
Treba tiež konštatovať, že pokiaľ si však navrhovateľka tento svoj návrh uplatnila za života pôvodnej dedičky A. N., tak v konaní podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákona by sa mohla domáhať určenia, že v čase smrti mala A. N. dlh voči navrhovateľke vo výške jej bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v tom, že previedla
- 7 - 30C 105/1999
veci resp. ich časti ktoré neoprávnene zdedila po poručiteľovi W. N.. V žalobe podľa ust. § 485 Občianskeho zákona však nemožno priamo zaviazať jej dedičov na platenie tohto dlhu tak, ako to navrhovateľka žiadala v zmysle zmeny žalobného návrhu zo dňa 03.05.2011, o ktorom súd rozhodol na pojednávaní dňa 23.11.2011. Pokiaľ by bolo preukázané, že A. N. v čase smrti mala takýto dlh, tak potom navrhovateľka by sa mohla domáhať náhrady však už nie z titulu ustanovenia 485 Občianskeho zákona ale z titulu ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákona. V danom prípade by však išlo o iný druh žalobného návrhu, kde by súd v konaní iba čo do základu skúmal, či uvedený dlh existoval a následne v konaní by bolo potrebné skúmať, kto z dedičov, v akom rozsahu nadobudol dedičstvo a skúmať teda i pomer zodpovednosti dedičov za takto vzniknutí dlh. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 Občianskeho zákona v danom prípade by sa však jednalo o iné konanie ako o konanie z titulu uplatnenia zodpovednosti podľa ust. § 485 Občianskeho zákona. Navrhovateľka však v tomto smere nežiadala o zmenu návrhu. Pokiaľ teda navrhovateľka priamo v konaní podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákona žiadala, aby súd priamo zaviazal odporcov na zaplatenie majetkového prospechu, ktoré pôvodná odporkyňa získala titulom neoprávneného dedičstva, tak súd tento návrh zamietol, nakoľko odporcovia priamo z tohto titulu nezodpovedajú nakoľko odporcovia sa bezdôvodne neobohatili. V zmysle ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákona ako bolo vyššie uvedené ich eventuálna zodpovednosť by mohla byť daná v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákona. V tomto smere však navrhovateľka návrh nezmenila a nežiadala takto rozhodnúť. Predpokladom takejto zmeny návrhu by bolo potrebné konanie prerušiť do právoplatného skončenia dedičskej veci po A. N. a až následne by bolo možné rozhodnúť o eventuálnej zodpovednosti odporcov, ale na základe iných skutkových ale i právnych okolností.
Súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 O.s.p.