Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-295-2011.pdf
PDF · 77.51 KB
No categories available
43CoE/295/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922 proti povinnému F. XX.XXX, nar. V., naposledy bytom Behynce,XX.XX.XXXX,om dňaL.X,vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, so sídlom Exekútorského úradu Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava pod sp. zn. EX 488/08 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 376,47 Eur, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Revúcej zo dňa 22. augusta 2011 č. k. 3Er/3863/2008-36 jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora proti prvej a druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Revúcej zo dňa 22. augusta 2011 č. k. 3Er/3863/2008-36 o d m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Revúcej zo dňa 22. augusta 2011 č. k. 3Er/3863/2008-36 v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Revúca napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ustanovenia § 57 odseku 1, písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa 21.03.2011, tj. po začatí exekúcie zomrel ako nemajetný, čo vyplýva uznesenia Okresného súdu Revúca sp. zn. 4D/167/2011, Dnot 86/2011 zo dňa 25.05.2011, podľa ktorého bola dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť povinného.
O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie nepriznal.
Na odôvodnenie rozhodnutia o trovách exekúcie uviedol, že trovy exekúcie hradí povinný, okrem zákonom určených prípadov. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu neprípustnosti jej vykonania, nakoľko povinný zomrel, a preto mu nebolo možné uložiť povinnosť hradiť trovy exekúcie. Okresný súd konštatoval, že nie sú dané ani podmienky pre uloženie povinnosti hradiť trovy exekúcie ani oprávnenému, nakoľko exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 psím. h) Exekučného poriadku a oprávnený ani nezavinil zastavenie exekúcie, keďže smrť povinného nemohol predpokladať.
Proti uvedenému uzneseniu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že súd pri rozhodovaní o základnom práve súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie by mal byť dôslednejší a nestrannejší. Namietal, že súd nesprávne posúdil okolnosť, ktorá bola dôvodom pre zastavenie exekúcie. Smrťou povinného exekučné konanie nekonči, aj keď smrť povinného znamená stratu právnej subjektivity a spôsobilosti byť účastníkom konania, avšak povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práva povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedičia tak vstúpili do konania napriek tomu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil zo záverom súdu, že niet dediča povinného, s ktorým by bolo možné pokračovať v konaní. Dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie považoval súdny exekútor za nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora proti výroku napadnutého rozhodnutia o trovách exekúcie je dôvodné. Proti prvej a druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia je potrebné odvolanie odmietnuť podľa § 218 ods. 1 psím. b) O.s.p., pretože je podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 37 odseku 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Súdny exekútor podal odvolanie celému rozhodnutiu okresného súdu, proti ktorému síce zákon (Exekučný poriadok) pripúšťa odvolanie, avšak súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sa stáva účastníkom exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekučného konania, z čoho vyplýva, že účastníkom exekučného konania nie je v prípade, keď exekučný súd rozhoduje o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekučného. Keďže v takýchto prípadoch súdny exekútor nie je účastníkom konania, nemôže byť ani osobou oprávnenou napadnúť uvedené rozhodnutia odvolaním. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 psím. b) O.s.p. nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.
Odvolací súd preskúmal v rozsahu odvolania aj napadnutý výrok rozhodnutia o trovách exekúcie, proti ktorému je prípustné odvolanie a v časti ktorého je súdny exekútor účastníkom konania, pričom zistil, že dňa 22.09.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 376,47 Eur (11.341,56 Sk). Súdny exekútor na základe uvedeného návrhu oprávneného podaním zo dňa 23.09.2008 požiadal Okresný súd v Revúcej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne okresný súd vydal dňa 06.11.2008 pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie č. 5608 012281*. Dňa 17.03.2011 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel, pričom nezanechal žiadny majetok. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 163,36 Eur.
Z rozhodnutia Okresného súdu Revúcej sp. zn. 4D/167/2011, Dnot/86/2011 zo dňa 25.05.2011, ktorým súd prejednal dedičstvo po povinnom odvolací súd zistil, že povinný zomrel dňa 21.03.2011, pričom nezanechal žiadny majetok a preto dedičské konanie súd podľa 175h ods. 1 O.s.p. zastavil.
.
Podľa § 57 ods. 1 psím. g) zákona č. 233/1995 Z.z. platnému a účinnému ku dňu 22.09.2008 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 psím. h) zákona Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa písmena g) § 57 ods. 1) Exekučného poriadku prichádza do úvahy, ak pokračovanie v nej by sa priečilo zásadám exekučného konania. Zákon takéto dôvody nešpecifikuje, avšak za takýto dôvod treba považovať aj existenciu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania, ktorou je aj spôsobilosť byť účastníkom konania. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie, a to okrem iného aj pre to, že dôvody pre ktoré exekúcia bola zastavená môžu mať význam pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi priznáva právo na náhradu trov exekúcie, ktoré v zásade uhrádza povinný. Výnimkou z tejto zásady je ustanovuje § 203 Exekučného poriadku, ktoré dáva súd možnosť v prípade zastavenia exekúcie uložiť povinnosť na náhradu nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, a to v prípade, že zastavenie exekúcie zavinil, a ktoré zároveň v odseku 2 upravuje povinnosť znášať trovy exekúcie oprávneným, ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda exekúcia bola zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd rozhodol správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň rozhodol o jej zastavení podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie bola existencia dôvodu, pre ktorú exekúciu nie je možné vykonať a to, že povinný smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a prípadní dedičia nevstúpili do jeho povinností, keďže dedičské konanie po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok, a preto nemohla na prípadných dedičov prejsť ani zodpovednosť za poručiteľove-povinného dlhy v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že povinný po smrti nezanechal žiadny majetok napĺňa ďalší predpoklad pre zastavenie exekúcie a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, na čo okresný súd neprihliadol. Exekučný súd mal preto zastaviť exekúciu nielen podľa ust. § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, ale aj podľa písmena h) uvedeného ustanovenia a následne pri rozhodovaní o trovách exekúcie prihliadnuť na obidva dôvody, pre mala byť exekúcia zastavená.
Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 psím. h) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd rozhodne o trovách exekúcie, pričom zohľadní všetky dôvody, podľa ktorých boli splnené podmienky pre zastavenie exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.