Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-112-2011.pdf
PDF · 119.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/112/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 6/A, proti žalovanému B. K., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo O. N. (hlásený pobyt bezdomovca), naposledy trvale bytom vo O. N., N. Č.. XXX, ktorého pobyt nie je známy, o zaplatenie 1.183,32 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 187,50 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 187,50 € od 20.11.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 21.03.2011 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu zo dňa 11.01.2011, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.183,32 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.183,32 € od 20.11.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania ako neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že so žalovaným postupne uzavrel dve zmluvy o pripojení v znení dodatkov k nim, keď pri ich uzavretí odpredal žalovanému mobilný telefón a modem za zníženú kúpnu cenu. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od júla 2009 do septembra 2009 porušil zmluvné povinnosti a v zmysle uvedených dodatkov mu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnuté zmluvné pokuty spolu v sume 995,82 €. Dlh žalovaného tak pozostáva z neuhradených služieb v sume 187,50 € a zo zmluvnej pokuty v sume 995,82 €, t.j. celkom v sume 1.183,32 €. Pretože žalovaný na výzvu na zaplatenie nereagoval, uplatnil si žalobca svoju pohľadávku s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania voči nemu žalobou.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.
O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 21Ro/96/2011-36 zo dňa 07.04.2011, ktorý však musel v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) uznesením č.k. 21Ro/96/2011-69 zo dňa 28.09.2011 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Uznesením č.k. 5C/112/2011-71 zo dňa 24.10.2011 súd v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p. rozhodol, že písomnosti sa budú žalovanému doručovať v súdnom spise, pretože jeho pobyt sa nepodarilo zistiť, tento sa podľa zistenia súdu nezdržuje na adrese trvalého pobytu ani na inom známom mieste, mal by sa zdržiavať na nezistenom mieste v zahraničí, neplní si svoju povinnosť ohlásiť miesto pobytu registru obyvateľov, nepodarilo sa zistiť ani jeho zamestnávateľa alebo
rodinných príslušníkov, ktorí by súhlasili s ustanovením za opatrovníka, s ustanovením za opatrovníka žalovaného nesúhlasí ani Obec O. N., čo je súdu známe z jeho činnosti.
Žalobca ani žalovaný sa pojednávania nariadeného na deň 23.11.2011 nezúčastnili, hoci naň boli predvolaní riadne a včas (žalobca podľa č.l. 72 spisu, žalovaný podľa č.l. 78 spisu v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p.), žalobca svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 15.11.2011 (č.l. 80 spisu), ktorým súčasne nepožiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Zo zmlúv o pripojení č. A3156850 zo dňa 27.08.2007 v znení dodatku k nej (č.l. 5-8 spisu) a č. A2529996 zo dňa 28.08.2006 v znení dodatku k nej zo dňa 15.07.2008 (č.l. 13-16 spisu, ďalej len „zmluvy o pripojení“), súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému ako zákazníkovi postupne 2 ks tzv. SIM karty za účelom umožnenia prihlásenia sa do siete žalobcu a používanie elektronických komunikačných služieb v dohodnutých užívateľských programoch podľa jednotlivých zmlúv, žalobca poskytol žalovanému na kúpu 1 ks mobilného telefónu - zn. Sony Ericsson K530i a modemu zn. Huawei E220 USB zľavu zo spotrebiteľských cien. Žalovaný sa v každej zmluve o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu na výzvu žalobcu ak poruší svoje zmluvné povinnosti (najmä povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb) a to v zmluve o pripojení zo dňa 27.08.2007 zmluvnú pokutu v sume 20.000,- Sk a v zmluve o pripojení s dodatkom zo dňa 15.07.2008 zmluvnú pokutu v sume 10.000,- Sk, t.j. spolu zmluvná pokuta v sume 30.000,- Sk (995,82 €); obidve zmluvy o pripojení uzavrel žalovaný ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu (č.l. 31 spisu, ďalej len „všeobecné podmienky“), súd zistil, že sa v nich žalobca zaviazal predkladať žalovanému prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné (článok 5 bod 5.2 písm. a/) a po skončení zúčtovacieho obdobia vystaviť žalovanému doklad o vyúčtovaní alebo faktúru, ktorými vyúčtuje ceny poskytovaných služieb počas zúčtovacieho obdobia (článok 11 body 11.6, 11.8 a 11.10). Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby na základe dokladu o vyúčtovaní (článok 6 bod 6.2), pričom zodpovedá za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých služieb vo faktúre (článok 11 bod 11.9). Žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny poskytnutej alebo požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie inak v zákonom stanovenej výške (článok 11 bod 11.14). Zmluva a všeobecné podmienky ako aj právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré nie sú v zmluve alebo všeobecných podmienkach výslovne upravené sa riadia zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v tomto zákone tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov (článok 17 bod 17.5). Písomnosti sa považujú za doručené uplynutím troch pracovných dní od preukázateľného podania písomnosti na pošte adresované na poslednú známu adresu pre zasielanie faktúr a písomností (článok 16 bod 16.2 písm. a/).
Faktúrami (č.l. 23-29 spisu) fakturoval žalobca žalovanému spolu cenu poskytnutých služieb v sume 187,50 €; z faktúr ako aj z predloženej špecifikácie pohľadávky (č.l. 4 spisu) vyplýva, že nezaplatené boli faktúry za obdobie od júla 2009 do septembra 2009.
Pokusom o pokonávku zo dňa 05.11.2009 (č.l. 21 spisu) vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnej pokuty najneskôr do 19.11.2009. Pokus o pokonávku doručil žalobca žalovanému dňa 09.11.2009 prostredníctvom pošty (č.l. 22 spisu).
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Žalobca uzavrel so žalovaným dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (zákon č. 351/2011 Z. z.), táto zmena však nemala dopad na prejednávanú vec, pretože k využívaniu služieb žalobcu žalovaným došlo v celom rozsahu len za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 610/2003 Z. z.). Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvami o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah, aplikáciu Obchodného zákonníka účastníci konania nedojednali a žalovaný uzavrel zmluvy ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Cenu poskytnutých služieb v období od júla 2009 do septembra 2009 fakturoval žalobca žalovanému spolu v sume 187,50 €, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 187,50 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd žalobcovi i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 187,50 € od 20.11.2009 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 20.11.2009 predstavovala 1 % (1 % + 8 % = 9 %). Úroky z omeškania prisúdil súd žalobcovi od 20.11.2009, pretože žalobca poskytol žalovanému v pokuse o pokonávku lehotu na plnenie najneskôr do 19.11.2009, do omeškania sa tak žalovaný dostal nasledujúceho dňa 20.11.2009; čas plnenia záväzkov nebol medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o pripojení dohodnutý (§ 563 Občianskeho zákonníka).
V prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 995,82 € spolu s uplatneným príslušenstvom z nej súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali žalobca a žalovaný v každej zmluve o pripojení zmluvnú pokutu spolu v sume 30.000,- Sk (995,82 €). Z dokazovania vyplýva, že žalovaný neuhradil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Je zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu
uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok v obidvoch zmluvách o pripojení, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty.
Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v sporných zmluvách o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania
aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení č. A3156850 v znení dodatku k nej predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program 27,61 € (831,80 Sk). Pri dobe viazanosti 36 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť žalovaného zaplatiť za tieto služby najmenej sumu 993,96 € (36 x 27,61 €). Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 663,88 € (20.000,- Sk), čo predstavuje viac ako 100 % z hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu; pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zmluvná pokuta v sume 663,88 € zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 27,61 € (teda viac ako 24-násobok jeho hodnoty). V zmluve o pripojení č. A2529996 v znení dodatku k nej predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program 15,76 € (474,80 Sk). Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť žalovaného zaplatiť za tieto služby najmenej sumu 378,24 € (24 x 15,76 €). Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 331,94 € (10.000,- Sk), čo predstavuje viac ako 100 % z hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu; pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zmluvná pokuta v sume 331,94 € zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 15,76 € (teda viac ako 21-násobok jeho hodnoty). Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch zmluvy (dodatku k zmluve), ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Nakoniec žalobca si ako dodávateľ vyhradil v zmluve právo na náhradu škody v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia (článok 3 Záverečné ustanovenia bod 3.7.) Prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo povinnosťou žalovaného zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike žalobcu, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že hodnota týchto zariadení bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Žalobca netvrdil a ani to nevyplýva z dokazovania, že by mu porušením povinnosti žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas vznikla nejaká škoda, pričom podľa dojednania v zmluve o pripojení je oprávnený požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu (preto na prípadnú výšku škody spôsobenej porušením povinnosti nie je súd povinný pri rozhodovaní prihliadať). Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na rozhodnutie súdu bol vo veci pomerne úspešnejší žalovaný (žalobca bol úspešný len čo do sumy 187,50 € s príslušenstvom, čo do sumy 995,82 € s príslušenstvom bol zamietnutím žaloby úspešný žalovaný), ktorému vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Keďže však žalovaný žiadne trovy konania nežiadal nahradiť a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Vyhlásený rozsudok bol v prejednávanej veci písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 158 ods. 4 O.s.p. (č.l. 82 spisu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).