Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-26-2011.pdf
PDF · 72.58 KB
No categories available
3Tos/26/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého v trestnej veci obžalovaného F. I., stíhaného pre zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 23. novembra 2011 o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 31.10.2011, sp. zn. 8T/88/2011 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením samosudca prvostupňového súdu podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prijal písomný sľub obžalovaného F. I. ako náhradu väzby, podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nariadil obžalovanému F. I. dohľad probačného a mediačného úradníka a podľa § 79 ods. 3 Tr. por. prepustil obžalovaného F. I. z väzby na slobodu. Zároveň súd obžalovanému podľa § 82 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť oznámiť súdu každú zmenu miesta pobytu, zakázal vycestovať do zahraničia a povinnosť pravidelne sa hlásiť pred probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Veľký Krtíš najmenej raz za dva týždne.
Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej poukázal na skutočnosť, že okresný súd svoje rozhodnutie o prepustení obžalovaného na slobodu odôvodnil bez bližšej konkretizácie skutočností a právnych úvah, ktoré ho viedli k tomuto záveru. Konštatoval len, že o obžalovaného sú dané podmienky pre nahradenie väzby písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Argumentoval, že obžalovaný F. I. je po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní naďalej dôvodne podozrivý z trestnej činnosti závažného charakteru. Sťažovateľ ďalej uviedol, že napriek tomu, že sa sám prihlásil orgánom činným v trestnom konaní, učinil tak až dňa 22.03.2011, teda približne po šiestich týždňoch od spáchania prejednávaného skutku. Neobstojí argumentácia obžalovaného, že pokiaľ odcestoval do zahraničia, stalo sa tak z obavy o jeho život, pretože obžalovaný sa bezprostredné dni po skutku mohol informovať, že išlo o policajný zásah. Prokurátor poukázal aj na tresnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch išlo o majetkovú trestnú činnosť. V súčasnosti je trestne stíhaný aj OR PZ Levice za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, ktorého sa mal dopustiť dňa 10.11.2010 v spolupáchateľstve s ďalšími osobami. Existuje preto obava, že obžalovaný v prípade prepustenia z väzby na slobodu by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a zamietnuť žiadosť obžalovaného F. I. o prepustenie z väzby na slobodu.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia a predchádzajúceho konania na základe podanej sťažnosti krajský súd zistil, že obž. F. I. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 23.03.2011, sp. zn. 0 Tp/3/2011 podľa § 72 ods. 1 , 2 Tr. por. z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. Väzba začala plynúť dňa 22.03.2011 od 10.20 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.
V rámci výsluchu obžalovaného na okresnom súde dňa 31.10.2011 obžalovaný uviedol, že žiada o prepustenie z väzby, nakoľko sa preukázalo, že vyšetrovateľ postupoval nezákonným spôsobom. Obhajca obžalovaného poukázal na skutočnosť, že princípom zákonnosti je aj rovnoprávnosť posudzovania kritérií väzobných dôvodov u páchateľov. Kým ostatní obžalovaní boli chytení orgánom PZ, jediný obž. F. I. sa sám prihlásil a chcel objasniť celú situáciu. Obž. F. I. nebol nikdy odsúdený za násilnú trestnú činnosť na rozdiel od obžalovaného N. a A., ktorí sú recidivisti a sú stíhaní za trestnú činnosť závažného charakteru.
Vychádzajúc zo zákonnej úpravy inštitútu väzby a súvislosti s účelom väzby, ktorým je nevyhnutné dočasné pozbavenie osobnej slobody obvineného a jeho zaistenie pre účely trestného konania dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade nie je nevyhnutné ďalšie obmedzovanie osobnej slobody obžalovaného v podobe jeho ponechania vo väzbe, hoci zákonné predpoklady trvania väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. existujú aj v súčasnosti (skutkové okolnosti, ktoré nasvedčujú dôvodnosti trestného stíhania a súčasne existencia niektorého zo zákonných dôvodov väzby
- § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.). S prihliadnutím však na fakultatívny charakter väzby, charakter spáchanej trestnej činnosti, ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného krajský súd dospel k záveru, že u obžalovaného je v súčasnom štádiu trestného konania väzbu možné nahradiť inštitútom písomného sľubu a dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. por. za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 1 Tr. por. Z uvedených dôvodov preto krajský súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za zákonné a správne, keď obžalovaného z väzby prepustil a nahradil jeho väzbu uvádzanými procesnými inštitútmi.
Napriek existencii väzobných dôvodov preventívnej i útekovej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. v prípade obžalovaného F. I., s poukazom jednak na jeho trestnú minulosť, keďže bol viackrát súdne trestaný, a jednak na skutočnosť, že sa po spáchaní skutku zdržiaval asi 6 týždňov v zahraničí, krajský súd vzal pri posudzovaní možnosti nahradenia jeho väzby uvedenými procesnými inštitútmi do úvahy, že tento obžalovaný sa dobrovoľne prihlásil sudcovi Okresného súdu Veľký Krtíš s tým, že mal zrejme snahu prispieť k objasneniu okolností smrti S. F. a všetkých okolností súdených skutkov. Ďalej prihliadol na fakt, že obžalovaný má dlhodobo trvalý pobyt vo Veľkom Krtíši, kde sa podľa vlastného tvrdenia zdržiava, má tam svoju rodinu a zázemie. V neposlednom rade krajský súd pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že v posudzovanej trestnej veci uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.10.2011 boli prepustení z väzby na slobodu obžalovaní N. A. a X. Y., kedy bola nahradená ich väzba dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a v prípade obž. X. Y. aj prijatím jeho písomného sľubu podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom obdobné okolnosti, umožňujúce nahradiť väzbu uvádzanými procesnými inštitútmi vzhliadol krajský súd v súčasnom štádiu trestného konania po podaní obžaloby prokurátorom na súd, keď na hlavnom pojednávaní 03.10.2011 bolo už súdom vykonané dokazovanie výsluchom všetkých obžalovaných v posudzovanej trestnej veci, aj v prípade obžalovaného F. I..
V nadväznosti na uvedené sa senát Krajského súdu v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktorým podľa § 79 ods. 3 Tr. por. prepustil obžalovaného F. I. z väzby na slobodu a nahradil väzbu obžalovaného prijatím jeho písomného sľubu a nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade s prihliadnutím na osobu obžalovaného F. I. boli splnené podmienky pre nahradenie jeho väzby týmito inštitútmi.
Záverom však krajský súd zdôrazňuje, že ak obžalovaný nevyužije dobrodenie zákona dané mu súdom viesť riadny život, prípadne poruší uložené obmedzenia a opätovne sa dopustí trestnej činnosti, môže byť opätovne vzatý do výkonu väzby.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici po zistení, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je zákonné a vecne správne rozhodol tak, že sťažnosť okresného prokurátora v súlade s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.