Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-82-2011.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/82/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa O. premonštrátov - M. I. so sídlom T. premonštrátov, I. XXX, IČO: 00 587 125, právne zast. JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom v Košiciach, Hlavná 119, proti odporcovi V. D., nar. X.XX.XXXX, bytom v T., Tr. D. 15, o zaplatenie 6.638,78 € s prísl., takto
rozhodol:
1
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 6.638,78 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.12.2009 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Dezidera Jančíka, advokáta v Košiciach, trovy konania vo výške 1.483,75 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vzájomný návrh odporcu súd vylučuje na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal podaným návrhom zaplatenia istiny 6.638,78 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že v apríli 2008 požičal odporcovi sumu 200.000.- Sk (6.638,78 €), túto sa zaviazal odporca vrátiť navrhovateľovi do 90 dní od doručenia jeho výzvy na vrátenie, ale napriek výzve prevzatej 2.9.2009 odporca doposiaľ nevrátil navrhovateľovi požičanú sumu.
Proti platobnému rozkazu vydanému tunajším súdom 11.3.2011 č.k. 36 Ro/36/2011 - 13 podal v zákonnej lehote odporca odpor, v ktorom potvrdil skutočnosť, že od navrhovateľa si požičal v apríli 2008 sumu 6.638,78 €, aj to, že navrhovateľ ho vyzval na vrátenie uvedenej sumy výzvou z 28.8.2009. Uviedol, že asi 2 mesiace po poskytnutí pôžičky došlo
k vzájomnému (ústnemu) započítaniu pohľadávok medzi odporcom ako dlžníkom a Ing. P. E., vtedy konajúcim v mene navrhovateľa, medzi pohľadávkou navrhovateľa vo výške žalovanej sumy 6.638,38 € titulom pôžičky a pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré súviseli s postavením oplotenia , brány na nehnuteľnosti nájomcu, ako aj s nákupom rýb (kaprov, sumcov, a.t.ď.) a ich vypustením do nehnuteľnosti patriacej navrhovateľovi, keď jeho pohľadávky voči navrhovateľovi predstavovali sumu 5.000.- €, z toho dôvodu popieral v tejto výške nárok navrhovateľa a zároveň si bol vedomý dlhu voči navrhovateľovi ešte v sume 1.638,38 €. Návrh navrhol v rozsahu 5.000.- € zamietnuť a zároveň priznať odporcovi náhradu trov konania.
Vo vyjadrení k odporu navrhovateľ kategoricky poprel akékoľvek započítanie pohľadávok účastníkov s tým, že navrhovateľ neeviduje vo svojom účtovníctve a ani nemá žiadnu vedomosť o existencii akýchkoľvek záväzkov voči odporcovi, a tobôž nie vo výške 5.000.- €, keďže odporca navrhovateľovi nikdy nepredložil faktúru na túto sumu a ani si ju iným spôsobom neuplatnil. Navrhovateľ bol toho názoru, že údajná pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi nebola v zmysle § 358 (zrejme mal na mysli § 580 OZ) spôsobilá na započítanie, nakoľko nikdy neexistovala. Poprel akúkoľvek dohodu o započítaní medzi odporcom a P. E., o ktorej navrhovateľ nemá vedomosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinami, a to potvrdením o pôžičke, výzvou na vrátenie, zmluvou o prenájme jazera a okolia v I., a zistil tento skutkový stav:
Štatutárny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že v účtovníctve navrhovateľa existuje pohľadávka voči odporcovi v hodnote 200.000.- Sk, ktorú napriek výzve navrhovateľa odporca doposiaľ nevrátil. Na výzvu reagoval stretnutím, kde tvrdil, že finančné prostriedky nemá, že čím skôr bude jeho snahou finančné prostriedky vrátiť, čo bolo v októbri 2009, avšak ani počas celého roku 2010 svoj sľub nesplnil a nakoľko navrhovateľ je v ťažkej finančnej situácii, obrátil sa na právnu kanceláriu. Odporca vždy tvrdil, že áno, pohľadávka existuje, avšak začal tvrdiť, že opátstvo má voči nemu podlžnosti. Neuviedol však v akej výške, ani z akého dôvodu a zmienka o pohľadávke odporcu v účtovníctve navrhovateľa, ani žiaden listinný dôkaz neexistuje. Predložil súdu zmluvu o prenájme jazera a okolia v I., uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 30.6.2006 a poukázal na dohodnuté osobitné ustanovenia zmluvy v čl. VI, kde sa odporca ako nájomca má starať o stav jazera a okolia, ktoré bude vymedzené v plnej miere a zodpovedá za technický stav jazera a okolia a znáša všetky náklady s tým spojené, teda že zmluva hovorí jasne a nezakotvila žiadne pohľadávky, ani vzájomné započítanie. Poukázal na to, že on nemá žiadnu vedomosť o postavení oplotenia a brány odporcom pre navrhovateľa, taktiež ani o nákupe rýb.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na znenie predloženej zmluvy o prenájme jazera a okolia, z ktorej obsahu vyplýva, že odporca dostal jazero a okolie do prenájmu za nájomné vo výške 1.- Sk ročne, že v dohodnutých podmienkach nájmu je výslovne uvedené, že jazero bude ohradené a sprístupnené len cez S. I., čo bolo jednou z podmienok, aby odporca splnil podmienky užívania a aj z osobitných ustanovení zmluvy jasne vyplýva, že za akékoľvek oplotenie, ryby, a. t. ď. nemá odporca právny nárok na poskytnutie protiplnenia od navrhovateľa.
Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že prevzal od navrhovateľa pôžičku 200.000.- Sk
dňa 4.4.2008 a že túto čiastku sa zaviazal vrátiť do 90 dní od výzvy navrhovateľa. Poukázal na to, že sa osobne stretol s opátom zastupujúcim navrhovateľa a vysvetlil mu situáciu, že prišla kríza, že camping mu nešiel a nevie vrátiť požičanú sumu, iba tým spôsobom, že vyloví z jazera ryby, predá ich a tak vráti navrhovateľovi dlžnú čiastku, keďže v rybách v jazere, ktoré sú tam doposiaľ, on vlastní hodnotu, z ktorej by vedel vrátiť pôžičku 200.000.- Sk. Štatutárny zástupca navrhovateľa ho požiadal, aby nevylovil ryby z rybníka a poskytol mu rok na to, aby bol schopný pôžičku odporca vrátiť. Odporca sa pokúsil to riešiť cestou euro fondov, ale pre nesúhlas opátstva už k tomu nedošlo. Odporca netajil, že dlhuje navrhovateľovi žalovanú sumu, uviedol, že peniaze za bránu nechcel späť od navrhovateľa, lebo to bolo v zmluve, že na 20 rokov má prenájom jazera a okolia. Čo sa týka rýb a rybníka potvrdil, že mal sa o to starať a tie náklady, ktoré vynakladal na ryby, ani nežiadal späť peniaze, ale v rybníku neboli len plevelné ryby (ostrieže, plotice a jalce), ale aj iné ryby na športový rybolov, keďže na jazero chodili ľudia a on tie ryby musel nakúpiť, pričom ryba je nákup tovaru a nie starostlivosť o jazero. Tvrdil, že investoval do jazera peniaze a keď on má zaplatiť navrhovateľovi, tak nemá mu ako vrátil peniaze, len tak, že tie ryby vyloví a predá ich, hoci novému nájomcovi jazera, pretože vzťah účastníkov z predloženej zmluvy o prenájme jazera bol už ukončený výpoveďou k 1.8.2011 a je tam nový nájomca, ktorý disponuje s rybami odporcu a naďalej realizuje športové rybárstvo. Odporca poukázal na to, že predloží dôkazy o nákupe rýb a o zapožičaní rýb, ktoré on tam do jazera priniesol, resp. výsluchov svedkov, fotodokumentáciou to preukáže a vyplatí navrhovateľa len tak, že tie ryby vyloví a predá ich, pretože je to jeho majetok, ktorý si môže zobrať alebo potom urobí zápočet vyrovnania dlžoby, keď bude s tým navrhovateľ súhlasiť.
Právny zástupca navrhovateľa v konaní poukazoval na to, že po prevzatí rybníka novým nájomcom sa konalo meranie tzv. sonárovou metódou, aké druhy rýb a koľko rýb sa odhadom nachádza v predmetnom rybníku, avšak výsledky merania preukázali diametrálne odlišné množstva rýb a ich hodnotu, ako uvádzal odporca v sume 25.000.- €. Poukázal na rozpory v tvrdeniach odporcu, keď v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že k započítaniu došlo v krátkej dobe po poskytnutí pôžičky v r. 2008 a na pojednávaní pred súdom priznal, že pohľadávka stále trvá a on čaká na nejaké započítanie za ryby.
Odporca počas konania uviedol, že nikdy netvrdil, že došlo k vzájomnému započítaniu, ale uviedol to nesprávne jeho právnik v písomnom odpore. Trval však na tom, že on ústne vykonal započítanie, keď ponúkol novému opátovi navrhovateľa túto formu zaplatenia vymáhanej pôžičky, keď sa stretli v októbri 2009, t.j. že predá ryby a takto vyrovná pôžičku.
Právny zástupca navrhovateľa namietal, že v podstate neexistuje žiadna pohľadávka voči navrhovateľovi zo strany odporcu spôsobilá na započítanie. Odporca trval na tom, že investoval čas a peniaze do zarybnenia rybníka - vyše 10.000.- € a chcel od navrhovateľa za ryby 8.000.- €, ale nevedel to zdokladovať pred hospodárskou radou navrhovateľa, preto navrhovateľ neuznal jeho nárok bez dokladov. Doklady predložené odporcom, a to notársku zápisnicu o vyhlásení nejakej osoby v C., že prevzal ryby, nepovažoval navrhovateľ za dôkaz preukazujúci, že tie ryby boli aj vysadené odporcom v rybníku v I.. Odporca pred súdom navrhol započítať sumu 6.638,70 € a navyše k tomu požaduje od navrhovateľa sumu 8.000.- €.
V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo v zmysle ust. § 657 OZ k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi čiastku 200.000.- Sk, t.j. 6.638,78 € s tým, že odporca sa zaviazal túto čiastku vrátiť do 90 dní od výzvy navrhovateľa. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné a vyplynuli z výsluchu samotných účastníkov konania. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že odporca nesplnil svoju povinnosť vrátiť pôžičku riadne a včas, aj keď výzvu od navrhovateľa na vrátenie pôžičky prevzal osobne 2.9.2009, čím sa dostal v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2, OZ do omeškania dňom 2.12.2009, t.j. v deň nasledujúci po dni splatnosti peňažného dlhu.
Súd na základe týchto nesporných skutočností a cit. ust. zákonov zaviazal odporcu( keď fakticky uznal uplatnený nárok navrhovateľa čo do základu, aj výšky) na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže považoval nárok navrhovateľa za hodnoverne preukázaný, a to v lehote dlhšej ako 3 dni, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p s prihliadnutím na celkovú výšku dlhu.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu v odpore, že došlo k vzájomnému ústnemu započítaniu pohľadávok medzi účastníkmi, a to medzi pohľadávkou navrhovateľa vo výške 6.638,38 € titulom predmetnej pôžičky a pohľadávkou odporcu voči navrhovateľovi, ktorá súvisela s postavením oplotenia a brány na
nehnuteľnosti navrhovateľa, ako aj s nákupom rýb, pričom pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi mali predstavovať sumu 5.000.- €, toto tvrdenie v priebehu konania odporca zmenil, keď síce uznal nárok navrhovateľa v celom rozsahu titulom pôžičky v sume 6.638,78 €, poskytnutú pôžičku mieni vrátiť len tým spôsobom, že predá ryby, ktoré zakúpil a vysadil v rybníku v Jasove, a navrhol započítať sumu 6.638,78 € a navyše k tomu požadoval od navrhovateľa zaplatiť za ryby 8.000.- €.
Všeobecnú úpravu započítania upravuje Občiansky zákonník v ust. § 580 a 581, z ktorých vyplýva, že vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka musia byť rovnakého druhu, že k započítaniu postačí jednostranný prejav jednej zo strán bez toho, žeby sa vyžadoval súhlas druhej strany. Právne účinky započítania nastávajú od okamihu, keď sa pohľadávky stretli, čo nastáva spravidla vtedy, keď došlo k splatnosti neskôr splatnej pohľadávky. Pohľadávku na započítanie uplatňuje odporca vzájomným návrhom, v ktorom však musí uplatniť pohľadávku vyššiu než uplatňuje voči nemu navrhovateľ, pretože ak neprevyšuje pohľadávku navrhovateľa, posudzuje sa započítanie len ako obrana odporcu proti návrhu navrhovateľa.
Vychádzajúc z tohto právneho posúdenia súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal v tomto štádiu konania hodnoverným spôsobom vznik jeho pohľadávky voči navrhovateľovi,
ako aj to, či došlo k jej splatnosti a kedy, čím nenastali právne účinky započítania jeho prejavu. Keďže v priebehu konania odporca uplatnil proti navrhovateľovi svoju započítaciu pohľadávku v sume prevyšujúcej pohľadávku navrhovateľa, takýto prejav odporcu bolo potrebné v zmysle ust. § 97 O.s.p. posúdiť ako vzájomný návrh odporcu.
Z doterajších prednesov odporcu nie je možné jednoznačne ustáliť, či vzájomný návrh odporcu podľa § 97 ods. 1 O.s.p. je dôvodný alebo nie a bude potrebné jednak jeho upresnenie a špecifikovanie, aby bolo možné urobiť záver o tom, o aký typ vzájomného návrhu ide, jednak doplniť dokazovanie, preto súd vylúčil vzájomný návrh odporcu na samostatné konanie v zmysle § 97 ods. 2 O.s.p, lebo neboli splnené podmienky na spojenie vecí.
Navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku súdnou cestou a vznikli mu v súvislosti s tým trovy konania. Prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby v celkovej výške 1.088,56 €.
Súd v súlade s ust. §§ 142 ods. 1, 151 ods. 2 O.s.p. priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 398.- €. Nakoľko navrhovateľa v konaní zastupoval advokát, súd priznal navrhovateľovi aj trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia - PM z r. 2010, návrh na vydanie platobného rozkazu, účasť na pojednávaniach 19.10.2011 a 23.11.2011), z toho každý úkon po 220,74 €, k týmto úkonom 1 x režijný paušál 7,21 € a 3 x po 7,41 € v zmysle ust. §§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ a 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. K tomu patrí advokátovi, lebo je platiteľom DPH, uplatnená 19 % DPH v zmysle § 18 ods. 4 cit. vyhl. v sume 173,35 €, t.j. trovy právneho zastúpenia spolu s DPH vo výške 1.085,75 €. Trovy konania navrhovateľa v celkovej výške 1.483,75 € ( vrátane súdneho poplatku) je neúspešný odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi, ktorý navrhovateľa v konaní zastupoval, na účet v Slov. sporiteľni, a.s. pobočka Košice- mesto, č.ú.0109263736/0900.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.