Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-61-2011.pdf
PDF · 121.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22C/61/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci navrhovateľa mal. M. nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Košice, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice II, proti odporcom v 1. rade B. R. nar. X.X.XXXX, A., 040 01 Košice, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice a v 2. rade T. nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Košice, XXX XX Košice, právne zastúpený spoločnosťou KAIFER, advokátska kancelária s. r.o. so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, konajúca JUDr. Jaroslavom Kaiferom, konateľom a advokátom v konaní o návrhu dieťaťa na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva takto
rozhodol:
Konanie o zapretie otcovstva sa p r i p ú š ť a .
O trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v zastúpení kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice sa návrhom, podaným na Okresný súd Košice II, dňa 2.5.2011 domáhal, aby súd pripustil konanie o zapretie otcovstva k mal. dieťaťu M. R. ktorý sa narodil matke B. R.j počas trvania jej manželstva s otcom T. z dôvodu záujmu dieťaťa o zosúladenie biologického a matričného otcovstva.
Ani jeden z rodičov otcovstvo v stanovenej trojročnej lehote nezapreli, podľa ust. § 96 z. č. 36/2005 ZoR, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti konania o zapretie otcovstva.
Odporkyňa v 1. rade sa k podanému návrhu vyjadrila podaním zo dňa 21.11.2011, prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom uviedla, že návrh je nedôvodný a nepotrebný a nie je v záujme maloletého dieťaťa. Žiadala, aby súd žalobu zamietol.
Uviedla, že podnet na začatie konania a ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dal odporca v 2. rade tvrdiac, že má dôvodné podozrenie, že nie je biologickým otcom maloletého. Maloletý M. žije s odporkyňou v l. rade v spoločnej domácnosti, pretože jej bol zverený do osobnej starostlivosti po rozvode manželstva. V tomto rozsudku boli upravené práva a povinnosti k maloletému M. a otec bol povinný platiť na jeho výživu sumu 140 eur mesačne. Odporca v 2. rade maloletého pravidelne navštevoval a medzi maloletým a odporcom v 2. rade bol vytvorený dobrý vzťah, otca neodmietal, správal sa vždy k nemu spontánne. Dieťa oslovuje odporcu v 2. rade otec a považuje ho za biologického otca. Vzťah medzi odporcom v 2. rade je pozitívny, s odporcom sa cíti dobre, pohodovo a odporca má s maloletým M. dobrý vzťah, medzi nimi sa vytvára pozitívna citová väzba. Odporca v 2. rade sa k maloletému správal
rodičovsky, láskavo, citovo a vrelo, neboli medzi nimi zistené negatívne vplyvy a odporca sa podieľal na všestrannom rozvíjaní osobnosti dieťaťa. Citová väzba medzi odporcom v 2. rade a maloletým je pozitívna, aj do súčasného obdobia. Maloletý sa zaujíma o svojho otca, má snahu sa s ním kontaktovať, otec mu ako osoba chýba. Vzťah medzi maloletým a odporcom v 2. rade existoval až do marca 2011. Zo strany odporcu v 2. rade došlo k prerušeniu kontaktov práve z dôvodu, že pripravoval všetky podklady na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva. Toto konanie nie je v záujme maloletého jednak z toho dôvodu, že maloletý bol splodený odporcom v 2. rade, ona v rozhodnom období nemala s nikým intímny vzťah a preto otcom dieťa nemôže byť iná osoba, len odporca v 2. rade. V ust. 96 ods. 1 ZoR sa uvádza, že ak je potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota, ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd, na návrh dieťaťa, rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Ako prvý predpoklad súd musí zisťovať, či tento návrh je v záujme maloletého dieťaťa, najmä z hľadiska jeho osobného vzťahu. Žiadne iné okolnosti nie sú dôležité a vyjadrenie, ktoré podal odporca v 2. rade nepreukazujú potrebnosť vyhovieť návrhu. Ak by súd návrhu vyhovel, poškodil by záujmy maloletého dieťaťa bez ohľadu na to, aké by boli v ďalšom konaní vykonávané dôkazy a bez ohľadu na to, aký bude výsledok konania o zapretie otcovstva. V čase narodenia maloletého M. boli manželmi, neboli žiadne pochybnosti odporcu v 2. rade, že je biologickým otcom dieťaťa. Boli presvedčení, že sú biologickými rodičmi dieťaťa, čo je v súlade s objektívnou pravdou. Tvrdenia odporcu v 2. rade, že záujem na podaní návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva otec preukazuje potrebu zosúladenia biologického a matričného vzťahu, sa javil a javí ako záujem odporcu a nie záujem maloletého M. ktorý za svojho otca považuje odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade nikdy nemal pochybnosti, že je otcom maloletého dieťaťa a výsledky, ktoré súdu predložil sú nepravdivé a preto ich ani ona, ani maloletý M. nemôžu rešpektovať. Odporca v 2. rade si zabezpečil dôkazy, ktoré sú pochybné a neobjektívne. Medzi odporcom v 2. rade a maloletým M.e vytvorené silné citové puto a vyhovením návrhu by mohlo dôjsť k vážnym zásahom do života maloletého, čo by mohlo mať do budúcna viaceré nepriaznivé následky.
Odporca v 2. rade sa písomne vyjadril k podanému návrhu v podaní zo dňa 9.6.2011, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že odporca v 2. rade začal mať pochybnosti o tom, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa v r. 2010. Odporkyňa v 1. rade od narodenia maloletého Šimona obmedzovala právo odporcu v 2. rade podieľať sa na jeho výchove, a to aj v čase, kým ešte boli manželia. Nerešpektovala úpravu styku s maloletým M. v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach a svojím konaním sa snažila zabrániť vytvoreniu citových väzieb maloletého M. k odporcovi v 2. rade. V zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach bol odporca v 2. rade oprávnený sa s maloletým M. stýkať každý párny víkend, vždy v sobotu od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. a v prevyšujúcej časti odvolací súd výrok prvostupňového súdu o úprave styku s maloletým potvrdil. Styk s maloletým nebol nikdy realizovaný tak, ako bol upravený rozsudkom odvolacieho súdu. Maloletý M. u odporcu nikdy neprespal, matka maloletého M. ho k styku s odporcom v 2. rade na celý víkend nikdy nepripravila. Okrem uvedených pochybností ho príbuzní viackrát upozornili, že s maloletým M. nemajú spoločné žiadne črty tváre. Neistota, týkajúca sa biologického otcovstva voči maloletému M. a zároveň záujem zistiť, či je odporca v 2. rade biologickým otcom maloletého M. spôsobili, že odporca v 2. rade požiadal neštátne zdravotnícke zariadenie DNA TEST, s.r.o. o určenie otcovstva pomocou testu DNA. Zo záveru predmetného posudku vyplýva, že otcovstvo označeného muža, odporcu v 2. rade voči dieťaťu, maloletému M. C. pokladať za jednoznačne vylúčené. Za účelom overenia uvedeného výsledku odporca v 2. rade vo februári 2011 opäť požiadal o vykonanie analýzy DNA vzoriek, a to spoločnosťou GENETON s.r.o. Z posudku anonymnej analýzy otcovstva, za využitia techník analýzy DNA zo dňa 14.2.2011 vyplýva záver, že vyšetrovaný muž, odporca v 2. rade nie je biologickým otcom dieťaťa maloletého M. a teda je možné pokladať otcovstvo vyšetrovaného muža voči dieťaťu za vylúčené. Na základe výsledkov vyššie uvedených posudkov je zrejmé, že odporca nie je biologickým otcom maloletého M. teda existujú okolnosti, jednoznačne vylučujúce jeho otcovstvo k maloletému M. S prihliadnutím na to, že maloletý M. sa narodil XX.X.XXXX, teda v čase, keď bola matka maloletého M. manželkou odporcu v 2. rade, získal odporca v 2. rade vedomosť o narodení maloletého M. v deň jeho narodenia. V zmysle ust. § 86 ods. 1 ZoR môže manžel zaprieť na súde, že je otcom dieťaťa, do 3 rokov odo dňa keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Uvedená 3-ročná zapieracia lehota odporcovi v 2. rade ako osobe, ktorej svedčí domnienka otcovstva v zmysle ust. § 85 ods. 1 ZoR, márne uplynula 29.6.2008 a tak sa už nemôže domáhať zapretia otcovstva k maloletému Šimonovi v zmysle ust. § 86 ods. 1 v spojení s ust. § 88 ods. 1 ZoR. Táto zapieracia lehota rovnako márne uplynula aj odporkyni v l. rade, takže ani jeden z rodičov maloletého M. nie je oprávnený podať návrh na zapretie otcovstva voči maloletému. K tomu, že odporca v 2. rade nie je biologickým otcom maloletého M., je v záujme maloletého M.
zosúladenie skutočného (biologického) stavu so stavom právnym (matričným), a to s prihliadnutím na čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého má každé dieťa právo, pokiaľ je to možné, poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa jeho názoru matka maloletého M. si bola už od počiatku tehotenstva vedomá, že odporca v 2. rade nie je biologickým otcom maloletého. Uvedené je možno usudzovať z celkového správania odporkyne v 1. rade, v konaní o rozvod manželstva sa matka maloletého vyjadrila, že manželstvo uzatvárali z dôvodu jej tehotenstva. Maloletý sa narodil 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Po uzavretí manželstva, ani po narodení maloletého M., odporkyňa v l. rade nemala záujem na vytvorení spoločnej domácnosti s odporcom v 2. rade a s maloletým M. Ostala bývať u svojich rodičov, a tak odporca v 2. rade nikdy nebýval v spoločnej domácnosti s odporkyňou v l. rade a maloletým M.. Odporkyňa v l. rade trvala na tom, aby mal maloletý M. priezvisko R. a nie K. ako jeho domnelý otec. Snažila sa zabrániť rozvíjať odporcovi v 2. rade otcovský vzťah k maloletému M., cieleným konaním zamedzovala plnohodnotnému rozvoju citových väzieb medzi odporcom v 2. rade a maloletým M., čo sa jej v konečnom dôsledku aj podarilo. Spočiatku sa odporca domnieval, že mu právo na plnohodnotnú starostlivosť z jeho strany odporkyňa v l. rade odopiera neoprávnene, avšak po zistení, že nie je biologickým otcom maloletého M. je zrejmý dôvod správania matky maloletého M. Matka vedome obmedzovala rodičovské práva odporcu v 2. rade k maloletému M. bránila v styku maloletého M. s odporcom v 2. rade, dovolila odporcovi v 2. rade sa stretávať s maloletým iba na ihrisku v jej prítomnosti, nedovolila, aby maloletý M. u odporcu v 2. rade prespával, lebo vedela, že odporca v 2. rade nie je jeho biologickým otcom. Z uvedeného dôvodu vytvorenie prirodzených citových väzieb maloletého M. k odporcovi v 2. rade bolo už v čase konania o rozvode do značnej miery narušené, ani v súčasnosti nemá odporca v 2. rade s maloletým M. vytvorený plnohodnotný rodičovský vzťah a to z dôvodu, že maloletý M. si k odporcovi v 2. rade nevybudoval citovú väzbu. Ďalším trvaním súčasného právneho stavu, ktorý je v rozpore s biologickým stavom je, že maloletý M. je ukrátený o starostlivosť svojho biologického otca. Je v záujme maloletého, aby nevyrastal v klamstve o tom, kto je jeho skutočným biologickým otcom. Je v záujme maloletého spoznať nielen biologického otca, ale aj svojich skutočných súrodencov.
V prípade určenia otcovstva sa jedná o otázku zásadného významu osobného statusu dieťaťa, s rozsiahlymi osobnými aj majetkovými následkami. Jedná sa predovšetkým o otázku zdravotného stavu maloletého M., a to o možný výskyt dedične prenosných chorôb u maloletého M., ktoré mohol zdediť po svojom biologickom otcovi a ktorých prepuknutie môže u neho nastať a ktorých včasná diagnostika môže mať zásadný význam pre jeho ďalší fyzický a psychický vývoj. Rovnako potreba spoznať svojho biologického otca je spojená aj v súvislosti s dedením. Je v záujme maloletého M. uviesť právny stav do súladu s biologickým, teda maloletý má záujem spoznať svojho biologického otca a zároveň je potrebné poprieť otcovský vzťah odporcu v 2. rade k maloletému M. ktorý je zo strany maloletého M. bez citovej väzby k odporcovi v 2. rade, keďže jeho matka nepripustila vytvorenie akéhokoľvek vzťahu medzi odporcom v 2. rade a maloletým M.Na základe uvedeného žiadal, aby súd určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa maloletého M. nar. 29.6.2005, zast. kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR a pripúšťa konanie o zapretie otcovstva maloletým M., zast. kolíznym opatrovníkom proti matke, B. a otcovi, Ing. T.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, doručeného súdu 30.5.2011 vyplynulo, že hlavným motívom podaného návrhu je záujem otca o to, aby syn spoznal pravdu, aby bolo zosúladené matričné a biologické otcovstvo a v prípade potvrdenia domnienky odporcu 2. rade, zrušené výživné na maloletého M. Otec maloletého syna je t.č. ženatý s P. majú maloletého syna T. K.. Spolu bývajú v 2-izbovom byte W. Košice, ktorý je vo vlastníctve matky, manželky navrhovateľa. Otec t.č. má vyživovaciu povinnosť voči M.i vo výške 140 eur a rovnako má vyživovaciu povinnosť voči T.. Otec sa s matkou maloletého M. nekontaktuje, nakoľko je vzájomná komunikácia problematická. Odporca v 2. rade uviedol, že počas manželstva s odporkyňou v 1. rade jej dôveroval a nepripustil si alternatívu, že by nebol biologickým otcom maloletého M.. Z tohto dôvodu sa touto záležitosťou pri rozvode manželstva nezaoberal.
Styk otca s maloletým dieťaťom je sporadický a podľa vyhlásenia odporcu v 2. rade sa v súdom určenom rozsahu nedodržiava. Syn u otca nikdy neprespal, nakoľko maloletý syn túto možnosť odmietal a otec sa domnieval, že bol zo strany matky manipulovaný. Matka maloletého nebola ochotná dieťa pripraviť a viesť k tomu, aby sa s otcom stretával. Zo strany otca bol záujem o stretávanie sa so synom, no vzhľadom k postoju matky sa vzájomný vzťah medzi otcom a synom nestihol vybudovať a prehĺbiť do takej miery, ako si to otec želal. Posledný kontakt otca so synom bol vo februári 2011.
Uviedol, že odporkyňa v 1. rade s podaným návrhom na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva voči maloletému M. nesúhlasí, nakoľko podľa jej tvrdenia otec nekoná v prospech a v záujme maloletého dieťaťa. S maloletým synom býva vo 4-izbovom byte na Q. Košice. Jedná sa o dvojgeneračný byt, kde bývajú spolu s rodičmi. Podľa vyjadrenia odporkyne, otec na výchovu a výživu maloletého syna pravidelne prispieva platením výživného, no iným spôsobom sa na jeho výžive nepodieľa. Uviedla, že vzťah otca k maloletému dieťaťu je sporadický, naposledy sa stretli 30.1.2011. Od rozvodu sa intervaly stretávania otca so synom predlžovali a otec dieťaťa javil menší záujem. M. nechce byť s otcom sám a pri stretnutiach s ním vyžaduje matkinu prítomnosť. Odporkyňa uviedla, že otec syna nekontaktuje a ich vzájomný vzťah nie je vytvorený. O dieťa nejaví žiaden záujem, nezaujíma sa o to, ako sa mu darí, či je zdravý.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi rodným listom maloletého Šimona, výsledkami určenia otcovstva pomocou testu DNA, posudkom k anonymnej analýze otcovstva za využitia techník analýzy DNA a spisovým materiálom 45C/16/2007 a zistil skutkový stav veci.
Odporkyňa v 1. rade a odporca v 2 rade uzatvorili manželstvo 27.12.2004 po predchádzajúcej 8 ročnej známosti. Počas trvania manželstva sa narodil syn M. XX.X.XXXX.. Podľa rodného listu maloletého M.e ako otec zapísaný odporca v 2. rade a ako matka odporkyňa v 1. rade. Odporcovi v 2. rade svedčí domnienka otcovstva v zmysle ust. § 85 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.z. ZoR.
Manželstvo rodičov maloletého M. bolo rozvedené rozsudkom 45C/16/2007 - 123 zo dňa 3.11.2008, právoplatným 23.12.2007. Dôvodom rozpadu manželstva bol hlboký a trvalý rozvrat a manželia od uzatvorenia manželstva nežili v spoločnej domácnosti. Maloletý M. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, B. odporkyne v l. rade a toho času má 5 rokov.
Z pripojeného spisového materiálu 45C/16/2007 súd zistil, že návrh na rozvod manželstva podal navrhovateľ, Ing. Richard Kočiš proti odporkyni B. Dôvodom návrhu na rozvod bola skutočnosť, že odporkyňa, po uzavretí manželstva s navrhovateľom odmietla ísť bývať do bytu na A., v Košiciach, ktorý nadobudli počas trvania manželstva. Od uzatvorenia manželstva s odporkyňou nikdy spoločne nebývali a rovnako nebýval spoločne ani s maloletým synom M.. Odporkyňa vždy bývala u svojich rodičov na JP. Navrhovateľ s odporkyňou od narodenia M. nevedie intímny život. Maloletého navštevuje v mieste pobytu odporkyne, kde sa s ním hrá a trávi voľný čas. Odporkyňa neumožňuje vziať syna na prechádzku, zobrať ho k sebe domov, ukázať ho navrhovateľovým rodičom. Závažným spôsobom obmedzuje práva navrhovateľa podieľať sa na výchove maloletého M. ako aj neodôvodnene upiera maloletému M. jeho právo na plnohodnotnú starostlivosť oboch rodičov, ktoré má svoj základ v čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého valným zhromaždením OSN, 20.11.1989. V zmysle uvedeného je zrejmé, že konanie odporkyne je v rozpore s oprávnenými záujmami maloletého M. Navrhovateľ nemôže dieťa vziať na l deň cez vianočné sviatky k sebe, dochádza k citovému strádaniu zo strany maloletého dieťaťa a tento vzťah môže byť úplne narušený a tým aj narušený úplný citový rozvoj maloletého M. Odporkyňa obmedzuje navrhovateľa podieľať sa na jeho výchove a upiera mu právo maloletého dieťaťa na zachovanie si vzťahu k obidvom rodičom. Vzhľadom na neexistenciu a nevytvorenie spoločnej domácnosti, nevytvorenie harmonického spolužitia a ochladnutia citovej náklonnosti medzi navrhovateľom a odporkyňou, ich manželstvo nikdy neplnilo a už v súčasnej dobe ani nemôže plniť svoju funkciu.
Odporkyňa v rozvodom konaní ako dôvod nevytvorenia spoločnej domácnosti uviedla zmenu správania navrhovateľa voči nej počas tehotenstva aj po narodení syna, správal sa autoritatívne, panovačne, o všetkom chcel rozhodovať. S rozvodom manželstva prejavila súhlas.
Zo sobášneho listu, založeného v spis. mat. na č.l. 6 vyplynulo, že účastníci konania uzatvorili manželstvo 27.12.2004, ktoré bolo rozvedené rozsudkom 45C/16/2007 - 123, ktorý v časti rozvodu a zverenia maloletého na čas po rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2008 a v časti výživného a styku podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach 7CoP/62/2009 - 144 nadobudol právoplatnosť 5.11.2009.
V rozvodovom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z oboru psychológie č. 77/08, znalkyňou PhDr. Darinou Hubovou, za účelom úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode. Z obsahu posudku súd zistil, že matka, na základe psychologického vyšetrenia je empatická k potrebám dieťaťa, starostlivá, poskytujúca dieťaťu potrebný pocit bezpečia a istoty. Citovo dostatočne saturuje dieťa, vo vzťahu k otcovi neponecháva dieťaťu a otcovi primeraný priestor, aby mohli spontánne a bezprostredne, bez kontroly, vzájomne voči sebe sa prejavovať. Má snahu, aby si dieťa vytvorilo pozitívnu väzbu k otcovi, ale jej sústredenosť je brzdená strachom o dieťa, aby sa niečo nestalo. Je v jej záujme, ale najmä v záujme dieťaťa, aby sa zbavila svojich nadmerných obáv a ponechala aj otcovi priestor, aby si mohol spontánne užiť svojho syna, aby nebol stále pod jej dohľadom.
Znalkyňa uviedla, že otec so synom má vytvorenú vzájomnú väzbu, syn ho oslovuje ocko, beží k nemu, rozpráva k nemu, pri zvítaní sa objímu, dáva mu pusu. K synovi sa prejavuje otcovsky, nemá problém zblížiť sa s dieťaťom. Otec sa voči synovi sa prejavoval citovo pozitívne, láskavo, pri návrate z prechádzky sa držali za ruky, rozlúčili sa úplne prirodzene.
Maloletý M. je citovo naviazaný na matku, cíti sa s ňou bezpečne, k otcovi sa neprejavuje odmietavo, správa sa k nemu spontánne. Pri ponuke odísť s otcom je okamžite pripravený a bez problémov odchádza od matky.
Znalkyňa konštatuje, že väzba M. k otcovi je plytká, nemá možnosť sa rozvinúť v prirodzenom rodinnom spolunažívaní a tiež v dôsledku veľmi krátkych spoločných stretnutí s otcom, a to vždy za asistencie matky. Je citovo naviazaný na matku a má k nej vytvorenú pozitívnu citovú väzbu.
Z rodného listu maloletého M. zistil, že je zapísaný v knihe narodení Matričného úradu Prešov, vo zväzku 178, ročník 2005, na str. 281, pod por. č. 1335. Maloletý M. sa narodil XX.X.XXXX, ako otec maloletého M. je zapísaný Ing. T. ako matka maloletého dieťaťa je zapísaná B..
Z výpovede kolízneho opatrovníka vyplynulo, že za maloletého podali návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva z dôvodu, že boli ustanovení v osobitnom konaní za opatrovníka maloletého dieťaťa. V tomto konaní boli vyzvaní na podanie tohto návrhu, pričom otec súhlasí s tým, aby bolo vedené konanie o zapretie otcovstva a matka s týmto nesúhlasí. Čo sa týka záujmu maloletého dieťaťa, podľa ich názoru je v záujme dieťaťa, aby dieťa vedelo, kto je jeho biologickým otcom, má na to právo.
V prípade, ak biologický otec nebude určený, tak otcom dieťaťa ostane odporca v 2. rade.
Odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že po 8-ročnej známosti čakali spoločné dieťa a po sobáši ostali bývať oddelene, na čom sa dohodli. Rovnako potvrdila, že v júni 2005 kúpili spoločný byt. Nakoľko po narodení dieťaťa, ale aj počas jej tehotenstva sa zmenil postoj manžela k nej, nesprával sa dobre, snažil sa správať autoritatívne, panovačne, chcel o všetkom rozhodovať, z uvedeného dôvodu sa rozhodla, že sa nenasťahuje do spoločnej domácnosti a postupom času došlo aj z jej strany k značnému citovému odcudzeniu.
Uviedla, že v styku s maloletým M. odporcovi v 2. rade nebránila, avšak na návštevu neprišiel vždy vo vhodnom čase. Počet návštev sa znižoval a medzi návštevami boli aj dlhšie prestávky, a to 5 - 6 týždňov.
Uviedla, že aj keď nemali spoločnú domácnosť odporca v 2. rade mal možnosť kedykoľvek dieťa navštevovať a mal možnosť vytvoriť si vzťah k tomuto dieťaťu. Odporca v 2. rade dieťa aj navštevoval. Spočiatku to bolo každý deň, neskôr boli návštevy zriedkavejšie, 2-3 krát za týždeň. Keď dieťa vyrástlo, malo štyri, päť rokov, odporca v 2. rade dieťa navštevoval podľa rozhodnutia súdu. Naposledy syna navštívil v januári 2011.
Otec v podstate nemal záujem o dieťa sa starať, keď bolo choré, keď vybavila škôlku a pod. Celé to bolo možno aj z toho dôvodu, že odporca s ňou dlhé roky nekomunikuje. Odporca pravidelne platí určené výživné na dieťa. Dieťa sa na odporcu pýta, prečo otec nepríde a je to dosť ťažké mu to vysvetliť.
Potvrdila, že dieťa u odporcu v 2. rade nikdy neprespalo, pretože odporca nikdy o takéto niečo nejavil záujem. Vzťah medzi odporcom v 2. rade, dieťaťom sa začal formovať až po rozsudku o rozvode manželstva, teda, keď dieťa malo 4 roky, pretože až vtedy odporca začal dieťa brávať. Odporca dieťa
vracal predčasne, dieťa bolo plačlivé a malo záujem, aby sa stretávali všetci traja, dieťa nechcelo ostať u odporcu v 2. rade.
Z výpovede odporcu v 2. rade vyplynulo, že pred uzatvorením manželstva, medzi ním a odporkyňou v l. rade existoval 8 ročný vzťah. Manželstvo bolo uzatvorené XX.XX.XXXX a v tom čase odporkyňa v 1. rade už bola tehotná, zhruba od septembra alebo októbra r. 2004. Dňa 29.6.2005 sa narodil M. od uzavretia manželstva s manželkou spoločne nežili, a to aj v dobe, keď mali na to vytvorené príležitosti. Odporkyňa nechcela, aby fungovali ako normálna rodina. Približne 1,5 roka navštevoval odporkyňu v 1. rade v byte jej rodičov, on býval v spoločnom byte od jari 2006 až do jesene 2006 a následne podal žiadosť o rozvod.
V lete 2008 mal M. 3 roky, v tom čase ho bral ako otca, stretávali sa každé dva týždne a takto to fungovalo až do rozvodu. S odporkyňou v 1. rade nebolo možné sa dohodnúť, dieťa nemohol zobrať k svojej rodine. Od rozvodu manželstva, od r. 2009 dieťa brával sám, avšak keď dieťa začalo plakať a nechcelo u neho prespať, tak ho odniesol späť odporkyni a v nedeľu ho opäť zobral. V r. 2010 dieťa odmietalo ísť s ním, on nenaliehal, prihliadal na záujmy dieťaťa.
Neskôr mal známosť a pred 2 rokmi uzatvoril manželstvo. Z tohto vzťahu má 1-ročného syna. Tento vzťah je úplne iný, ako bol vzťah, keď sa narodil maloletý M.
Má záujem, aby maloletý M.edel, kto je jeho otcom jednak kvôli M., súčasnej manželke a malému T.M. zobral vzorku na l. test DNA a keď vyšiel výsledok, tak následne, pre potvrdenie, mu zobral 2. vzorku. Výsledky testov boli niekedy v januári 2011. Odvtedy odporkyňa neprejavila žiaden záujem o stretnutie s ním a so M. Termín, kedy maloletý M. mal byť splodený sa zhoduje s termínom, kedy nastúpil do nového zamestnania. V tom čase bol 2 týždne na služobnej ceste mimo Slovenska.
Ako otec sa o maloletého M. reálne nestaral a citové väzby medzi nimi nevznikli, on sa o tento vzťah snažil, avšak dieťa, keď začalo plakať, tak nechcel nič nasilu.
Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, v znení zmien a doplnkov (ďalej len ZoR).
Podľa ust. § 84 ods. 1 ZoR, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa ust. § 86 ods. 1 ZoR manžel môže do 3 rokov odo dňa keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa ust. § 96 ods. 1 ZoR, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Podľa ods. 2 citovaného zák. ustanovenia, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
V konaní, ktoré sa začalo na návrh maloletého dieťaťa zastúpeného kolíznym opatrovníkom musia byť splnené základné hmotnoprávne podmienky a síce, že rodičom už márne uplynula lehota na zapretie otcovstva a že zapretie otcovstva si vyžaduje záujem dieťaťa.
V prejednávanom prípade pri narodení dieťaťa, maloletého M., došlo k určeniu otcovstva, podľa zákonnej domnienky, že jeho otcom je manžel matky, teda odporca, keďže rodičia maloletého B. a Ing. T. boli v čase narodenia dieťaťa manželia.
Odporca v 2. rade sa o narodení dieťaťa dozvedel v deň, keď sa dieťa narodilo, teda XX.X.XXXX. Obidvom rodičom uplynula lehota na podanie návrhu na súd na zapretie otcovstva
29.6.2008.
Podľa ust. § 96 ods. 1 ZoR dieťa môže kedykoľvek, bez obmedzenia lehoty zaprieť otcovstvo určené ktoroukoľvek domnienkou.
V konaní súd sledoval, či je v záujme dieťaťa pripustiť konanie o zapretie otcovstva. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v matrike je ako otec zapísaný Ing. T.. Vzhľadom na konanie zo strany odporkyne v 1. rade, ktorá po uzatvorení manželstva odmietala vytvoriť s odporcom v 2. rade spoločnú domácnosť, ako manželia žili oddelene a teda odporca v 2. rade sa len minimálne podieľal na výchove maloletého M. nevytvoril sa medzi nimi náležitý vzťah ako by mal byť medzi otcom a synom. Sama odporkyňa v 1. rade predniesla, že tento vzťah sa začal formovať, až keď dieťa malo 4 roky. V podstate práve tieto nezhody boli aj dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva a v skutočnosti aj dôvodom rozpadu manželstva. Vzťah maloletého M. v otcovi znalkyňa v znaleckom posudku označila ako „plytký a nerozvinutý" s tým, že „k otcovi sa neprejavuje odmietavo".
Odporca v 2. rade konanie odporkyne v 1. rade začal vnímať ako jej snahu, aby sa medzi ním a maloletým M. nevytvorila väzba a začal mať pochybnosti o jeho otcovstve k maloletému. Následne dal vypracovať testy DNA, v ktorých zhodne bolo vylúčené otcovstvo odporcu v 2. rade k maloletému M. Tieto dôkazy súd osobitne nevyhodnocoval, pretože nemôže s istotou posúdiť, či použité vzorky na realizované testy boli od účastníkov konania. Sú však dostatočné na to, aby sa dalo predpokladať, že matričný zápis otcovstva nie je v súlade s biologickým otcovstvom.
Súd je toho názoru, že je predovšetkým v záujme dieťaťa, čo je aj v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo poznať svojich rodičov, aby poznalo svojho skutočného otca, aby k tomuto otcovi vytváralo vzťah. Čím je dieťa menšie, tým je to pre neho vhodnejšie a potrebnejšie a tým je jeho záujem väčší. Samotná existencia pochybností o tom, že odporca v 2. rade nie je otcom maloletého M. nie je v záujme maloletého pretože, aby vzťah sa rozvíjal a fungoval, je potrebné túto pochybnosť odstrániť. Od doby, kedy otec získal takúto pochybnosť, stretáva sa so synom menej, čo taktiež nie je v záujme maloletého, ktorý pre zdravý a harmonický rozvoj potrebuje pri výchove obidvoch rodičov.
Tvrdenie odporkyne v 1. rade, že maloletý na tomto konaní nemá záujem, nebolo ničím preukázané a súd je toho názoru, že otec vo vzťahu k maloletému nemôže mať len povinnosť platenia výživného a tým je záujem maloletého naplnený. To, že dieťa odporcu v 2. rade oslovuje otec neznamená, že to tak aj vníma a že je vytvorená väzba dieťaťa k odporcovi 2. rade ako k otcovi, a to vzhľadom na nízky vek dieťaťa, ktoré nemôže dostatočne chápať jeho obsahový význam.
Odstránenie pochybností o biologickom otcovstve a zosúladenie matričného a biologického otcovstva je možné po náležitom dokazovaní, ktoré prebehne v konaní o určenie otcovstva. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že je v záujme maloletého pripustiť konanie o zapretie otcovstva.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 151 ods. 3 O. s. p., po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.