Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-134-2011.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/134/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky K. I., štátnej občiansky E. republiky, povolaním L., bytom F., C. XXX/XX proti odporcovi M. I., štátnemu občanovi E. republiky, povolaním Q., bytom F., C. XXX/XX o návrhu na rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov M. I. a K. I., rod. L. uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého G. národného výboru I., vo zväzku H., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. X sa r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka uviedla, že manželské spolužitie s odporcom bolo dobré asi 10 rokov. Potom začalo dochádzať k nezhodám, ktoré vyplývali z rôznych názorov na výchovu detí. Odporca podľa nej bezdôvodne žiarlil a začal sa správať agresívne. Tvrdila, že neznesiteľnú situáciu riešila tým, že odišla z domu, ako aj tým, že začala požívať alkoholické nápoje. Poukázala na to, že alkoholické nápoje požíval aj odporca a spoločne sa zúčastnili protialkoholického liečenia.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva a doznal, že manželské spolužitie s navrhovateľkou nebolo dobré a dochádzalo medzi nimi k nezhodám. Potvrdil, že to bolo kvôli deťom, lebo často krát ho hnevalo, že nemali napísané úlohy. Poprel však, že by nejakým spôsobom žiarlil na navrhovateľku, alebo, že by ju psychicky týral. Kontroloval ju vtedy, keď zistil, že má problémy s alkoholom. Z toho dôvodu sa podrobil protialkoholickej liečbe aj on, lebo navrhovateľka na ňu nechcela ísť. Uviedol, že tak urobil preto, lebo sa chcel obetovať. Potom ako sa z protialkoholického liečenia vrátili, navrhovateľka opätovne začala požíval alkoholické nápoje a opakovane na liečenie išla, ale už sama.
Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že z manželstva účastníkov sa narodili dve deti, ktoré sú toho času plnoleté. U oboch išlo o manželstvo prvé a ich spoločným bydliskom bol F., preto na konanie bol príslušný tunajší súd.
Z výsluchu oboch účastníkov tiež vyplývalo, že títo nevedú spoločnú domácnosť po dobu jedného roka a najmenej po túto dobu sa manželsky intímne nestýkajú. Ich spolužitie je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom, pretože si neplní žiadnu z úloh na ktorú v zmysle Zákona o rodine bolo určené.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií na ktoré bolo určené. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny, ich manželstvo je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom, bez vzájomnej citovej väzby, bez vzájomného manželského porozumenia. Neplní si žiadnu z funkcií pre ktorú je takýto zväzok muža a ženy určený. Príčinu rozvratu videl súd v odlišnom nazeraní účastníkov na spoločný manželský život, ale aj v správaní sa navrhovateľky, ktorá požívala alkoholické nápoje a opakovane sa z tohto dôvodu musela podrobiť protialkoholickej liečbe.
Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Keďže ani jeden z manželov nemal záujem na spolužití a nebol v dôsledku toho predpoklad na jeho obnovenie, mal súd za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto manželstvo účastníkov rozviedol.
V zmysle § l44 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov.
V predmetnom rozvodovom konaní nezistil súd žiadne také okolnosti, alebo pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z nich, preto súd vyslovil, že účastníci na ich náhradu nemajú právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine).