Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-98-2011.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/98/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: Stredisko sociálnej starostlivosti, IČO 17639760, Vl. Clementisa 51, Trnava, proti odporkyni: N. J., narodená X.X.XXXX, X. XXX, X., A. republika, zastúpená opatrovníčkou pre konanie J.. J. R., zamestnankyňou K. súdu R., o zaplatenie 835,58 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 835,58 eura a náhradu trov konania v sume 50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.11.2010 doručeným súdu dňa 30.11.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 835,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 835,58 eura od 20.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 25Ro/149/2010-25 zo dňa 11.1.2011, ktorý platobný rozkaz sa nepodarilo súdu doručiť odporkyni do vlastných rúk.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne podľa ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že nájomnú zmluvu s odporkyňou uzavrel dňa 1.11.2003 na dobu určitú od 1.11.2003 do 31.1.2004. Nájomný vzťah sa predlžoval konkludentne do 30.9.2006. Predmetom nájmu bola obytná miestnosť vo výmere 19 m2 v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktorého vlastníkom je Mesto Trnava a navrhovateľ vykonáva správu tohto zariadenia. Nájomné bolo určované v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia č. 147/2000 a odporkyni navrhovateľ vždy zasielal výpočtový list na každý rok. Zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že žiada o zaplatenie nedoplatku na nájomnom a úhradách za služby len do 31.8.2006, teda menej, ako má nárok, a to z dôvodu, že odporkyňa sa z obytnej miestnosti k tomuto dňu vysťahovala. V roku 2005 mala odporkyňa nedoplatok z vyúčtovania vo výške 26,88 eura, keď nájomné v tomto roku platila riadne a nedoplatok je za spotrebu poskytnutých služieb. V roku 2006 mala odporkyňa nedoplatok z ročného vyúčtovania vo výške 808,70 eura, keď v roku 2006 odporkyňa zaplatila nájomné a preddavky na služby len vo februári 2006 a zvyšok
už nezaplatila. Navrhovateľ si uplatnil i úroky z omeškania od 20.11.2010, teda nasledujúci deň po tom, ako sa výzva na zaplatenie nedoplatkov z vyúčtovania vrátila ako neprevzatá.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 835,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 835,58 eura od 20.11.2010 do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 717 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zo skutkových zistení mal súd preukázané, že odporkyňa bola od 1.11.2003 do 30.9.2006 nájomníčkou obytnej miestnosti číslo 308B v Mestskej ubytovni na ulici Coburgova 27 v Trnave. Správu Mestskej ubytovni na ulici Coburgova 27 v Trnave vo vlastníctve Mesta Trnava, ako i obytných miestností v nej nachádzajúcich, vykonáva navrhovateľ, s poukazom na čo je navrhovateľ v predmetnom spore aktívne legitimovaný. Nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním obytnej miestnosti boli splatné mesačne dopredu vždy do 5. dňa mesiaca. Výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním obytnej miestnosti predstavovala v roku 2005 mesačne sumu 115,85 eura a v roku 2006 mesačne sumu 107,55 eura. V roku 2005 mala odporkyňa nedoplatok z ročného vyúčtovania v sume 26,88 eura a v roku 2006 mala odporkyňa nedoplatok z ročného vyúčtovania v sume 808,70 eura. Dňa 27.7.2005 uznala odporkyňa časť dlhu vo výške 330,55 eura, čo do dôvodu a výšky.
Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný v časti istiny dôvodne. Medzi účastníkmi konania došlo k vzniku záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o nájme obytnej miestnosti, na základe ktorej zmluvy navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal do užívania odporkyni ako nájomníčke za odplatu predmet nájmu. Odporkyňa si svoju povinnosť platiť nájomné a preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním obytnej miestnosti neplnila riadne a včas, keď dlh odporkyne za rok 2005 predstavoval sumu 26,88 eura a za rok 2006 predstavoval sumu 808,70 eura. V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal kvalifikované požiadanie odporkyne o zaplatenie peňažného dlhu, a preto nemohol súd navrhovateľovi priznať požadované úroky z omeškania. Z tohto dôvodu súd návrh v časti o zaplatenie príslušenstva nepovažoval za dôvodný, a preto ho v uvedenej časti zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 50 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, nakoľko neúspech navrhovateľa v zamietajúcej časti bol nepatrný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.