Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-35-2023.pdf
PDF · 96.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
8
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v spore: žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Peter Ličák, advokát so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 D., proti žalovanému: Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 36 038 351, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
2
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom zapísaných v okrese E., obec C., katastrálne územie C. na Liste vlastníctva číslo XXX, a to k parcelám registra C číslo XXX o výmere 230 m2, druh pozemku: záhrada a k parcele číslo XXX o výmere 578 m2, druh pozemku: záhrada.
II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, okres E., obec C., katastrálne územie C., a to parcely registra C číslo XXX o výmere 235 m2, druh pozemku: záhrada a parcela číslo XXX o výmere 578 m2, druh pozemku: záhrada do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach žalovanému sumu 649,40 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
6
1. Žalobca žalobou doručenou súdu do dňa 02.05.2023 žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C. tak, že tie prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému za prikázané spoluvlastnícke podiely sumu vo výške 430 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C.. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný do dnešného dňa na túto výzvu nereagoval. Predmetný pozemok nie je možné užívať v podielovom spoluvlastníctve účastníkov s ohľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov. Reálnej deľbe nehnuteľnosti bráni malá veľkosť podielu žalovaného. Žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré vlastní vyše 90% na nehnuteľnosti, zároveň je jediný, kto túto nehnuteľnosť môže reálne užívať a skutočne ju obhospodarovať.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 08.08.2023, v ktorom súhlasil, že je dôvodné a účelné prikázať predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Pokiaľ ide o cenu týchto nehnuteľností, žalovaný bol toho názoru, že je dôvodné priznať náhradu minimálne vo výške 15 Eur na m2.
3. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.09.2023 súhlasil s náhradou za 1 m2 vo výške 15 Eur.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav :
5. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX, okres E., obec C., katastrálne územie C., mal súd za preukázané, že strany sporu sú vedené ako podieloví spoluvlastníci parciel registra C zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX, a to parcela číslo XXX o výmere 230 m, druh pozemku: záhrada a parcely číslo XXX o výmere 578 m2, druh pozemku: záhrada, a to žalobca v podiele XX/XX a žalovaný v podiele XX/XXXX. Slovenský pozemkový fond je zapísaný ako správca k vlastníkovi pod poradovým číslom 1. Výzvou zo dňa 21.12.2022 žalobca požiadal žalovaného o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou žalobcu vyplatiť žalovanému primeranú náhradu. Žalobca predložil kúpnu zmluvu zo dňa 14.01.2022 uzatvorenú medzi F. G. ako predávajúcou a kupujúcou H. B., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území C., zapísaných na LV XXX, a to parcely KN E XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, v spoluvlastníckom podiele predávajúceho 21/96 k celku za kúpnu cenu 510 Eur. Zároveň predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 28.01.2022, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území C. zapísaných na LV číslo XXXX a LV číslo XXX za kúpnu cenu 1.508 Eur ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom. Rovnako bola súdu predložená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX, a to parcely KN C XXX o výmere 374 m2 za kúpnu cenu 5.992 Eur.
6. Žalovaný súdu predložil výpis z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C., z ktorého vyplýva, že žalobca je vedený ako vlastník parcely registra E číslo XX o výmere 259 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX v podiele 1/1, výpis z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C., z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca je vedený ako vlastník parcely registra E číslo XX o výmere 402 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria v podiele 1/1, výpis z listu vlastníctva číslo XX, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca je vedený ako vlastník v podiele 1/1 parciel registra C číslo XXX o výmere 374 m2, druh pozemku: záhrada a parcely XXX/X o výmere 216 m2, druh pozemku: záhrada, výpis z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C., z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca je vedený ako podielový spoluvlastník parciel registra E číslo XX o výmere 155 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v podiele 11/24, list vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie C., kde žalobca je vedený ako podielový spoluvlastník parcely registra E číslo XX/X o výmere 958 m2, druh pozemku: ostatná plocha v podiele 3/7, list vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie C., kde žalobca je vedený ako podielový spoluvlastník v podiele 1/8 parcely registra E číslo XX/X o výmere 223 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň bolo žalovaným súdu predložené uznesenie o schválení súdneho zmieru Okresným súdom Prešov v konaní 8C/161/2016, kde súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, a to k parcele KN C číslo XXX o výmere 220 m2, druh pozemku: záhrady, zapísanej na LV číslo X, katastrálne územie C.. kde vychádzal z náhrady 20 Eur na m2. Rovnako žalovaný súdu predložil kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcou F. I. a J. D., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, a to parcely KN E XXX o výmere 5.647 m2 za kúpnu cenu
14.117,50 Eur, kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim H. J. K. a J. D., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX za kúpnu cenu 3.764 Eur, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi Obcou Ľutina a F. G., predmetom, ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX pri parcele XXX/X za kúpnu cenu 90 Eur a pri parcele číslo XXX/XX za kúpnu cenu 11.800 Eur. Žalovaný súdu predložil kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi L. C., A. M. a M. M. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX za kúpnu cenu 11.940 Eur.
7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 06.12.2023 v neprítomnosti strán sporu. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 05.12.2023, v ktorom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zároveň žiadal, aby súd pri určovaní primeranej náhrady ustupujúceho spoluvlastníka vychádzal z minimálnej náhrady 15 Eur za m2. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca je vedený ako väčšinový podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností, o tie sa bude ako jediný reálne starať a obhospodarovať ich. Prikázanie týchto nehnuteľností žalovanému s poukazom na zákaz drobenia nie je možné.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
9. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2Cz/47/70). 10. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. 11. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. 1 Cdo 33/2010). 12. V § 142 odst. 1 ObčZ je stanoveno závazné pořadí způsobů vypořádání při zrušení podílového spoluvlastnictví k věci. Pro případ, že není možné reálné rozdělení věci mezi spoluvlastníky podle výše jejich podílů, následuje přikázání věci jednomu nebo více spoluvlastníkům za přiměřenou náhradu. Druhý způsob vypořádání tedy předpokládá, že jeden ze spoluvlastníků přikázání věci do svého výlučného vlastnictví navrhuje a že je schopen zaplatit za věc přiměřenou náhradu (podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 1305/2007, ze dne 30. 10. 2008). 13. Při stanovení výše přiměřené náhrady, jíž má zaplatit podílový spoluvlastník, jemuž byla přikázána dosud společná nemovitost do výlučného vlastnictví, ostatním spoluvlastníkům, v případě, kdy ke zrušení spoluvlastnictví došlo (v důsledku nesprávného rozhodnutí soudu) již dříve, se vychází ze stavu této nemovitosti v době zrušení spoluvlastnictví a z její ceny v době vypořádání (srov. 22 Cdo 9/2005, podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 3811/2008, ze dne 30. 10. 2008.) 14. V řízení o zrušení a vypořádání spoluvlastnictví, majícím povahu iudicii duplicis, není-li žaloba zamítnuta, zpravidla nelze určit, který účastník měl ve věci plný úspěch (§ 142 odst. 1 o. s. ř.). Je proto obecným východiskem pro rozhodování o nákladech řízení souladným s ochranou vlastnického práva podle čl. 11 odst. 1 a práva na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod, aby žádný z účastníků neměl právo na náhradu nákladů řízení vůči jinému účastníku, ledaže by pro to byly dány zvláštní důvody. ( Podle stanoviska Ústavního soudu sp. zn. Pl.ÚS-st. 59/23, ze dne 13. 9. 2023). 15. Zrušení spoluvlastnictví a jeho vypořádání v řízení před soudem má povahu tzv. iudicii duplicis, které je charakteristické tím, že nelze vycházet ze zásady tzv. procesního úspěchu ve věci, nýbrž z toho, že žádný z účastníků nevychází z řízení s menší hodnotou, než se kterou do něj vstupoval. Proto je třeba postupovat zásadně podle § 142 odst. 2 občanského soudního řádu, podle kterého si každý účastník řízení ponese své náklady sám. Je-li procesní postup některého účastníka řízení šikanózním výkonem práva, obstrukčním chováním stěžujícím včasné vynesení soudního rozhodnutí anebo zneužitím procesních práv, lze rozhodnout podle § 142 odst. 3 občanského soudního řádu, a tedy uložit jednomu z účastníků nahradit náklady řízení druhého spoluvlastníka. Soud musí podrobně vyložit důvody pro použití uvedeného ustanovení, neboť v opačném případě takové rozhodnutí soudu porušuje ústavně zaručené právo na ochranu vlastnického práva podle čl. 11 odst. 1 ve spojení s čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod ( Podle nálezu Ústavního soudu sp. zn. IV.ÚS 404/22, ze dne 5. 4. 2022). 16. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX, katastrálne územie C., a to parciel registra C číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 230 m2 a parcely číslo XXX o výmere 578 m2, druh pozemku: záhrady. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je konaním iudicium duplex, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale môže rozhodnúť aj inak. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ako aj na účelné využitie veci. Žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, je zároveň vlastníkom okolitých nehnuteľností. Predmetnú nehnuteľnosť chce využiť ako záhradu, keďže sa v blízkosti týchto parciel nachádza jeho rodinný dom. S poukazom na podiel žalovaného a rešpektovanie zákazu drobenia, neprichádza do úvahy reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností ako jeden zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Aj samotný žalovaný vo svojich písomných podaniach súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd tak prikázal s poukazom na zásadu veľkosti spoluvlastníckych podielov, ako aj účelné využitie veci so súhlasom žalovaného predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C. do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň súd vychádzal z predložených kúpnych zmlúv k žalobe, ktoré súdu predložil žalobca, z obsahu ktorých vyplýva kúpna cena obdobných okolitých nehnuteľnosti za 1 m2, ktorá bola stanovená vo výške 8 Eur, 12 Eur a 15 Eur na m2. S poukazom na to, že aj samotný žalovaný súhlasil s minimálnou náhradou vo výške 15 Eur za 1 m2, ktorú súd považuje v celom rozsahu za dôvodnú,
zaviazal žalobcu zaplatiť ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za 1 m2 vo výške 15 Eur. Pri podiele žalovaného, ktorý predstavuje 43,29 m2, tak primeraná náhrada zodpovedá sume 649,40 Eur (43,29 x 15). Zároveň súd určil dlhšiu lehotu žalobcovi na výplatu ustupujúceho podielového spoluvlastníka v zmysle návrhu žalobcu, a to lehotu pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. 17. Pri rozhodovaní o trovách konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t.j. vzhľadom na to, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ide o iudicium duplex) však nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto ani nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Strany môžu súdu uviesť svoj návrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy. Preto procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania tak nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko účastníci tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
2
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.