Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/169/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľky: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, zastúpená advokátkou M.. W. G., so sídlom R. XX/XX, A. N., proti odporkyni: G. R., nar. X.XX.XXXX, bytom S. č. XX, zastúpená advokátom M.. P. A., so sídlom R. XX/XX, A. N., za účasti vedľajšieho účastníka A. družstvo so sídlom v A. N. - A. A. „v likvidácii", A. A. XXX, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 7. februára 2011, č. k. -204, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,41 eur, do rúk M.. P. A., advokáta, do troch dní.

odôvodnenie:

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby odporkyni bolo uložené vypratať pozemok parc. č. G. XX zastavané plochy o výmere XXX m2, dom súp. č. XX na parc. č. G. XX s prísl., zapísané v LV č. XX pre k.ú. S.. Rozsudok odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, na základe ktorých dospel k záveru, že navrhovateľka nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Navrhovateľka ako predávajúca uzatvorila dňa 14.5.1984 s M. „W.“ so sídlom v A. N.

- A. A. ako kupujúcim kúpno-predajnú zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa a predaj rodinného domu č. XX na parcele G. č. XX a parc. č. G. č. XX s výmerou XXX m2 za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku. V čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy sa vlastníctvo nadobúdalo samotným uzavretím zmluvy. Evidencia vlastníckych vzťahov podľa o evidencii nehnuteľností v znení platnom do 31.12.1992 malo len evidenčný charakter. Označená zmluva nepodliehala ani registrácii podľa čl. II/bod 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 297/64-MS-OK a čj 61516-MZ-práv. Kúpna zmluva, ktorá vykazuje formálne nedostatky, bola platne uzatvorená. Účastníkom zmluvného vzťahu bolo jasné, čo bolo predmetom prevodu, predávajúca prevzala kúpnu cenu a od podpísania zmluvy sa o nehnuteľnosti nezaujímala. Navrhovateľka sama potvrdila, že predmetom prevodu bol dom, v ktorom býva odporkyňa. Predmetný dom najskôr družstvo prenajalo svojmu zamestnancovi G. a neskôr odporkyni. Od roku 1984, a to až do roku 2002 nebolo družstvo vo výkone vlastníckeho práva rušené, pri vykonávaní svojho vlastníckeho práva bolo dobromyseľné, preto kúpené nehnuteľnosti nerušene užíval viac ako 10 rokov ako svoje vlastné, čo by znamenalo, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa . Navrhovateľka preukázateľne od roku 1984 do roku 2002 nikdy sa nedomáhala vrátenia predmetu kúpy, nemala snahu vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu a jej tvrdenia o tom, že dohoda o cene bola iná, že sa domáhala jej zaplatenia, nebola preukázaná. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozpor ohľadne popisných čísiel v dvoch vyhotoveniach kúpnej zmluvy - XX, resp. XX, niet pochýb o tom, čo bolo predmetom kúpnej zmluvy, teda dom č. súp. XX. Vzhľadom na výsledky dokazovania je preto zrejmé, že navrhovateľka nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nepreukázala ani iný právny dôvod, ktorý by ju oprávňoval na podanie žaloby na vypratanie, teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vlastnícku žalobu podľa ust. . Rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza z ust. Úspešnej odporkyni okresný súd priznal náhradu trov konania určenú podľa vyhl. č. vo výške 665,81 eur, ktorú uložil navrhovateľke zaplatiť na účet zástupcu odporkyne.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľka podala v zákonom určenej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a jej návrhu vyhovieť a odporkyňu zaviazať na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní uviedla, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. ,,, resp. 221 ods. 1 písm. h) Navrhovateľka uplatnené právo v konaní odvodila od skutkového tvrdenia, že je vlastníčkou rodinného domu č. XX postaveného na pozemku parc. č. G. XX v katastrálnom území S. a ďalej aj tohto pozemku. Doložila o tejto skutočnosti U. č. XX pre katastrálne územie S.. O údajoch vedených v katastri nehnuteľností v zmysle katastrálneho zákona platí domnienka, že sa považujú za hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno je presunuté na toho, kto zápis spochybňuje. Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti je vindikačnou (držobnou) žalobou, ktorá smeruje k obnoveniu nerušenej držby (nie vlastníckeho práva). Nie je preto úlohou súdu, aby v tomto konaní primárne posudzoval, kto je vlastníkom veci, ale kto má právo držať vec. Odporkyňu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukazovať, že má lepšie právo držať vec ako navrhovateľka. Okresný súd však vôbec neodôvodňuje a ani žiadne svoje úvahy nezakladá na preukázaní toho, že odporkyňa má lepšie právo držať vec ako navrhovateľka. Domnieva sa, že v tomto konaní súd „bojuje“ spolu s odporkyňou proti navrhovateľke, pričom sa vôbec nezmieňuje o dôkaznej povinnosti odporkyne. V tomto smere sa preto, podľa jej názoru, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Až splnením dôkaznej povinnosti v tomto ohľade mohol nastať presun dôkazného bremena na navrhovateľku s jej povinnosťou preukázať, že ona má k veci lepšie právo. Tieto požiadavky na rozloženie dôkazného bremena v konaní sú pritom logické, keďže v tomto konaní nemôže dôjsť k zmene zápisu vo verejnom registri. Ak je odporkyňa oprávnenou držiteľkou veci s cudzou držbou, tak má záväzkovoprávne možnosti riešenia sporu s navrhovateľkou (napr. ). Navrhovateľka nemôže dokladať, aké vzťahy a s kým má odporkyňa.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní ďalej zotrvala vo svojom doterajšom tvrdení, že zmluva (zmluvy) zo dňa 14.5.1984 je neplatná. Sám súd ustálil, že existuje viacero vyhotovení zmlúv s rozličnými údajmi o popisných číslach s viacerými nedostatkami, ktoré označil ako formálne. S uvedeným záverom sa však nestotožňuje, keďže ide o nedostatky materiálne a spôsobujú absolútnu neplatnosť zmlúv. Dojednania o predmete a cene sú v tomto prípade podstatnými zložkami právneho úkonu. Navrhovateľka nikdy „nemala za to“, že došlo skutočne k platnému prevodu a nepovažovala túto zmluvu za platnú, keďže ani peňažné prostriedky neboli nikdy úplne vyplatené. Pred rokom 1989 neprichádzalo do úvahy, aby sa svojho práva domáhala. Po roku 1989 sa nemala dôvod domáhať svojho práva cez reštitučné predpisy, keďže vo verejnom registri bola stále zapísaná ako vlastníčka. Odporkyňu nechala užívať nehnuteľnosť len z dôvodu svojho sociálneho cítenia, pričom jej chcela poskytnúť čas na riešenie jej bytovej otázky. Keď však odporkyňa opätovne a sústavne zanedbávala údržbu nehnuteľnosti, podala tento návrh. Namietala postup súdu, ktorý sa obsiahlo vyporiadava s ustanoveniami podzákonných právnych predpisov, avšak podľa jej názoru, akejkoľvek smernice a ani inštrukcie nie sú „vybavené všeobecnou záväznosťou“. Namietala ďalej, že súd nevzal do úvahy ust. , keď v tomto konaní bolo potrebné skutkovo preukázať existenciu súhlasu Okresnej poľnohospodárskej správy, inak ide o absolútne neplatný právny úkon. Vytýkala okresnému súdu, že s touto otázkou sa v odôvodnení vôbec nevyporiadal a svoje závery konštatuje len na tvrdeniach svedkov, z ktorých ani jeden nevedel o tom uviesť žiadne jednoznačné stanovisko. Tvrdila, že hoci zmluva (zmluvy), ktoré sa použili ako formuláre, obsahujú údaj o súhlase, tento súhlas nikdy nebol udelený. Namietala ďalej záver okresného súdu o tom, „že účastníkom zmluvného vzťahu bolo jasné, čo bolo predmetom prevodu“, pritom na takýto záver nemal podklad vo vykonanom dokazovaní, pretože nevypočul všetky osoby, ktoré jednali pri uzatváraní tejto zmluvy. Za nesprávny považuje aj záver okresného súdu, že navrhovateľka prevzala kúpnu cenu. Tento záver nemá oporu v dokazovaní, pretože navrhovateľka nikdy celú kúpnu cenu nedostala. Zo žiadneho právneho predpisu nemožno vyvodiť povinnosť vlastníka veci sa „o svoju vec zaujímať“, ako to uviedol okresný súd. Napriek tomu, že to nebolo predmetom konania a ide o skutkové tvrdenie, ktorým je súd oprávnený sa zaoberať len na námietku, súd v tomto konaní prekročil svoju pasívnu úlohu a ex offo vzal do úvahy inštitút vydržania, čím sa dopustil procesnej chyby, keďže bez skutkového tvrdenia si sám osoboval posudzovať predpoklady vydržania založené najmä na subjektívnej stránke držiteľa. V závere svojho odvolania napokon vytýka okresnému súdu nedostatok odôvodnenia rozsudku, ktoré nezodpovedá ust. a tým ani nezodpovedá právu navrhovateľky na spravodlivý proces. Zároveň sa v právnom posúdení veci nevyporiadava s uvedenými námietkami navrhovateľky a právne predpisy hmotného práva cituje tak, že navrhovateľke neumožňuje zistiť, ku akému dňu ich účinnosti ich berie do úvahy, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť úvah súdu.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a zároveň uložiť navrhovateľke zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 64,41 eur. Okresný súd riadne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Navrhovateľka nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, pretože svoje vlastníctvo previedla kúpnou zmluvou zo dňa 14.5.1984 na inú osobu, a to bývalé M. „W.“ so sídlom v A. N.

- A. A.. Poukázala na to, že má právo držby a užívania sporných nehnuteľností na základe riadne uzavretej a platnej nájomnej zmluvy. Rozhodnutie v tomto konaní bude podkladom pre zmenu zápisu v katastri. Poukázala na konanie tamojšieho súdu sp. zn. 8C/235/02,v ktorom v rozhodnutí tamojšieho krajského súdu sp. zn. bol vyslovený právny názor, že ak je určitá nehnuteľnosť (tak ako je to v danom prípade), zapísaná v súpise majetku, potom pri speňažení majetku úpadcu je dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na ďalší subjekt práve súpis majetku. Z tohto hľadiska potom správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V zmluve zo dňa 14.5.1984 je uvedené, že ide o nehnuteľnosť podľa znaleckého posudku L.. arch. M. S. zo dňa 12.4.1984, z ktorého je zrejmé, že ide o dom na parc. č. XX. Na tejto parcele bol jedine dom č. XX. Súčasťou znaleckého posudku je nákres, pri ktorom je uvedené, že ide o rodinný dom č. XX v S.. Tvrdenia navrhovateľky, že kúpna cena jej „nikdy nebola úplne vyplatená“, sú nepravdivé. Ak by k prevodu nehnuteľnosti nebol daný súhlas bývalej Okresnej poľnohospodárskej správy, neboli by bez takéhoto súhlasu uvoľnené peniaze na kúpnu cenu a nemohlo by dôjsť k prevodu. Navrhovateľka po predaji nikdy nežiadala o vrátenie nehnuteľností a súhlasila s tým, že nehnuteľnosti užíva iná osoba (odporkyňa).

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ust. ako vecne správne potvrdiť. O odvolaní navrhovateľky rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a svoje rozhodnutie verejne vyhlásil podľa ust.

Občianske súdne konanie sa musí stať v každom jednotlivom prípade zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ). V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Rozhodnutie súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktívne konanie.

V prejednávanej veci navrhovateľka žiada uložiť odporkyni (pôvodne aj je synovi) vypratať rodinný dom súp. č. XX na parcele G. č. XX spolu s jeho príslušenstvom a pozemok parc. G. č. XX s výmerou XXX m2, všetko v k. ú. S., zapísaných na U. č. XX Katastrálneho úradu v H., Správa katastra v A. N. a vydať ich navrhovateľke, do 15 dní. V návrhu uviedla, že dňa 14.5.1984 uzatvorila s kupujúcim M. „W.“ so sídlom v A. N. - v A. A. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli vyššie označené nehnuteľnosti, ktorých ako vlastníčka je stále zapísaná v katastri nehnuteľností. Predmetná zmluva podliehala registrácii Štátneho notárstva v A. N.. K jej registrácii však nikdy nedošlo, preto zmluva nenadobudla účinnosť, preto ona stále zostala vlastníčkou uvedeného rodinného domu ako aj ďalších v zmluve uvedených nehnuteľností. Odporkyňa (v tom čase aj jej syn) bývali v rodinnom dome, preto ich výzvou - pokusom o zmier zo dňa 3.4.2002 žiadala, aby sa z domu vysťahovali a mienila s nimi dohodnúť lehotu a spôsob vypratania. Odporkyňa sa v konaní bránila tým, že s nadobúdateľom vyššie označených nehnuteľností mala uzavretú nájomnú zmluvu z roku 1984. Platila dohodnuté nájomné okolo 120 Sk ako aj dane. Namietala ďalej aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky, pretože táto svoje nehnuteľnosti podľa zmluvy zo 14.5.1984 predala. Zmluva podľa vtedy platných predpisov vzhľadom na subjekt nadobúdateľa nepodliehala registrácii, preto tvrdenie navrhovateľky, že zostala vlastníčkou nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti.

Okresný súd v poradí prvým rozsudkom návrhu navrhovateľky vyhovel, keď konštatoval, že zápis na LV je záväzný, na základe ktorého súd postupoval. Podľa odôvodnenia rozsudku nestačí na preukázanie opaku predloženie predmetnej zmluvy alebo poukazovanie na jej existenciu, pretože kataster by zmenu len na základe tejto zmluvy nevykonal.

Po odvolaní odporkyne odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a návrh navrhovateľky zamietol, keď vychádzal z platnej právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorej vzhľadom na subjekt nadobúdateľa sa nevyžadovala pre jej účinnosť registrácia, ako sa to vyžadovalo v iných prípadoch podľa v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy.

Navrhovateľka v dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu o.i. uviedla, že nebola uzavretá riadna kúpna zmluva, ale len zmluva o budúcej zmluve. Nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, pretože sa nedohodli na cene, preto je doposiaľ vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

Dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil pre procesné nedostatky, ktoré spočívali v jeho nesprávnom postupe podľa , keď sám v potrebnom rozsahu nezopakoval dokazovanie (vrátane dokazovania kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 14.5.1984). Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom, resp. vychádzal z dôkazu (kúpnopredajná zmluva z 14.5.1984), ktorý nebol v konaní vôbec ako dôkaz vykonaný.

Odvolací súd následne zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ), v ktorom mu uložil vykonať dôkaz uvedenou listinou (kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 14.5.1984) postupom podľa a zaoberať sa aj tvrdením navrhovateľky, že zmluvou, ktorú predložila odporkyňa, nepreviedla svoje nehnuteľnosti na družstvo.

Okresný súd v poradí svojím druhým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, keď po vykonanom dokazovaní konštatoval, že navrhovateľka nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože svoje nehnuteľnosti previedla kúpnopredajnou zmluvou na družstvo dňa 14.5.1984, keď táto zmluva nepodliehala v tom čase vzhľadom na nadobúdateľa registrácii na bývalom Štátnom notárstve. Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uvádzala identické dôvody odvolania ako proti poslednému rozsudku okresného súdu. Namietala tiež procesný nedostatok okresného súdu, ktorým jej neumožnil riadne sa pripraviť na pojednávanie, keďže predvolanie jej bolo doručené neskoro.

Uvedený procesný nedostatok zistil pri preskúmaní veci aj odvolací súd, preto rozsudok okresného súdu bolo potrebné z dôvodov podľa opäť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Okresný súd po doplnení dokazovania vykonaním listinných dôkazov (kúpnopredajnej zmluvy), výsluchom svedkov, ktorí boli priami aktéri pri uzatváraní zmluvy (bývalý predseda družstva L.. T. R. a M.. V. G., ktorá zmluvu vyhotovovala), znova návrh navrhovateľky zamietol.

Z uvedenej genézy konania je zrejmé, že navrhovateľka na obranu odporkyne, že predmetné nehnuteľnosti užíva na základe nájomného pomeru s nadobúdateľom predmetných nehnuteľností - družstvom, ktorému ich navrhovateľka predala v roku 1984, tvrdila vždy iné skutočnosti. Najskôr považovala zmluvu za neúčinnú v dôsledku toho, že nebola registrovaná, neskôr spochybnila to, že vôbec bola zmluva uzavretá (že malo ísť iba o akúsi predbežnú zmluvu) a v odvolaní už tvrdí, že zmluva pre svoju neurčitosť je absolútne neplatnou a neplatná je aj z dôvodu, že nie je preukázaný súhlas vtedajšej Okresnej poľnohospodárskej správy s prevodom.

Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil opodstatnenosť dôvodov, ktoré uplatnila navrhovateľka vo svojom odvolaní. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový a právny záver.

Pokiaľ niekto neoprávnene zasiahne do absolútneho vlastníckeho práva, vznikne medzi vlastníkom a narušiteľom relatívny hmotnoprávny vzťah, ktorého obsahom je najmä povinnosť narušiteľa vec vydať. Navrhovateľ musí preukázať, že je vlastníkom veci, prípadne, že má iné právo k veci, ktorá ho oprávňuje na žalobu na vydanie veci (, ). Odporcom je ten, kto vlastníkovi vec neoprávnene zadržuje.

V prejednávanej veci preto navrhovateľku zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, resp. má iné právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré ju oprávňuje na žalobu na ochranu vlastníckeho práva, a to zvlášť za situácie, keď odporkyňa jej vlastníctvo spochybnila tvrdením, že navrhovateľka svoje nehnuteľnosti predala, čo preukazovala kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 14.5.1984.

Okresný súd sa správne zaoberal posudzovaním predmetnej zmluvy z hľadiska hmotnoprávnej úpravy nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, účinným v čase uzatvorenia zmluvy, vzhľadom na námietky k jej účinnosti, ktorú uplatnila navrhovateľka z dôvodu, že nebola registrovaná bývalým štátnym notárstvom. Správny je jeho právny záver k uvedenej námietke navrhovateľky, že k účinnosti zmluvy, vzhľadom na subjekt nadobúdateľa v tom čase platná a účinná právna úprava nevyžadovala registráciu. Úvahy navrhovateľky o akejsi právnej nezáväznosti podzákonných noriem (registračnej smernice) nemožno akceptovať, keďže uvedené právne predpisy boli súčasťou vtedy platného právneho poriadku a bolo potrebné z nich vychádzať, čo napokon vyplýva aj z intertemporálnej úpravy v ust. k úpravám účinným od 1. januára 1992 ().

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní spochybňuje platnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu jej neurčitosti ( ), ani táto jej námietka, hoci uplatnená až v odvolaní, keď v zmysle ust. v spojení s ust. os. 1 písm. a) bolo túto skutočnosť možné uplatniť už pred prvostupňovým súdom, a preto nie je spôsobilým odvolacím dôvodom), nie je opodstatnená.

Odvolací súd v tejto súvislosti však poukazuje na predmetnú kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 14.5.1984, ktorej podľa zmluvy je súčasťou znalecký posudok č. 180-14/84 zo dňa 12.4.1984 L. M. S., v ktorom je bez všetkých pochybností označený predmet prevodu - pozemok - parc. č. XX a dom č.s. XX na tejto parcele v hodnote XX.XXX Kčs. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že sa z ceny odpočítajú náklady kupujúceho X.XXX Kčs, predstavujúce poskytnutý stavebný materiál na rekonštrukciu (v zmluve aj špecifikovaný),a to podľa účtovného dokladu družstva.

Zo zmluvy ďalej vyplýva, že súhlas OPS bol daný k predmetnému prevodu, preto ak navrhovateľka udelenie tohto súhlasu spochybňuje, toto svoje tvrdenie nepreukázala.

Z uvedeného potom vyplýva, že odporkyni sa podarilo procesnými prostriedkami preukázať, že navrhovateľka svoje vlastníctvo previedla na družstvo vyššie uvedenou zmluvou zo 14.5.1984, preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu na túto žalobu.

Pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že družstvo sa stalo vlastníkom aj na základe vydržania vlastníckeho práva podľa , tým iba zdôraznil, že družstvo nadobudlo svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam aj vydržaním podľa , s čím sa stotožňuje aj odvolací súd, avšak vzhľadom na preukázané vlastnícke právo nadobudnuté prenajímateľom - družstvom, ktoré predmetné nehnuteľnosti prenajalo odporkyni, je podľa názoru odvolacieho súdu už nadbytočné sa zaoberať predpokladmi na nadobudnutie vlastníctva a práva vydržaním vlastníckeho práva.

Vzhľadom na predmet konania a účastníkov nie je už významné zaoberať sa tým, či rozhodnutie v tejto veci bude spôsobilým podkladom na zmenu údajov v katastri.

S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Úspešnej odporkyni podľa , a priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívali v odmene za právnu službu advokáta - za 1 úkon právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu (1x 57 eur + 1x režijný paušál 7,41 eur, spolu 64,41 eur,a to podľa a )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .