Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-4Cpr-12-2021.pdf
PDF · 89.79 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-4Cpr/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: TAURIS, a.s., so sídlom Potravinárska 6, Rimavská Sobota, IČO:36773123, zastúpený: Advokátska kancelária Juraj Seitz s.r.o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47157437, proti žalovanej: R. X., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XX, Z., o zaplatenie 270,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 270,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 270,- eur od 16.12.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie mu sumy 270,- eur s príslušenstvom.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.06.2020 uzavrela žalovaná s predchodcom žalobcu (TAURIS Cassovia, s.r.o., IČO: 00 697 893 ako pôvodný veriteľ a pôvodný zamestnávateľ žalovanej, ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia s aktuálnym žalobcom) pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola žalovaná prijatá do pracovného pomeru na dobu určitú do 30.06.2021 (ďalej len „Zmluva“). Ako druh práce bol v Zmluve uvedený „predavač“ a bližšia špecifikácia pracovnej náplne je uvedená v popise pracovnej činnosti, ktorý je prílohou k Zmluve. Miesto výkonu práce bola dohodnutá prevádzka žalobcu MOP 2101 - Vl. Clementisa 7281/41D, 917 01 Trnava (ďalej len „Prevádzka“). V rámci dohodnutého druhu práce „predavač“ žalovaná počas trvania pracovného pomeru pri plnení svojich pracovných povinností nakladala s potravinárskym tovarom, ktorý bol dodávaný do Prevádzky za účelom jeho ďalšieho predaja zákazníkom Prevádzky a rovnako tak nakladala s finančnou hotovosťou a ceninami, ktoré prijímala od zákazníkov za predaný tovar. Z uvedeného dôvodu, keď žalovanej mal byť pri plnení pracovných povinností podľa Zmluvy zverovaný tovar a finančná hotovosť za predaj tohto tovaru, uzavrela žalovaný s predchodcom žalobcu dňa 28.04.2020 Dohodu o hmotnej zodpovednosti (ďalej len „Dohoda“). V súlade s bodom 2 a 3 Dohody prebrala žalovaná hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré jej boli zverené na vyúčtovanie počas trvania pracovného pomeru. V súlade s bodom 5 Dohody sa žalovaná zaviazala nahradiť predchodcovi žalobcu zistený schodok na zverených hodnotách ihneď po jeho zistení. Dňa 31.10.2020 bola v Prevádzke vykonaná tovarová inventúra, na základe ktorej bolo zistené tovarové manko vo výške 297,50 eur. Na základe zasadnutia škodovej komisie predchodcu žalobcu, bola určená zodpovednosť žalovanej za schodok vo výške 270,- eur (ďalej len „Škoda“). V súlade s ust. § 191 ods. 3 Zákonníka práce žalovaná dňa 24.11.2020 uzavrela so žalobcom Uznanie dlhu a dohodu o úhrade dlhu v splátkach vo vzťahu ku škode (ďalej len „Uznanie“). V zmysle Uznania žalovaná uznala, že pri plnení svojich pracovných povinností spôsobila žalobcovi Škodu t.j. škodu vo výške 270,- eur a túto škodu sa zaviazala žalobcovi uhradiť v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 67,50 eur, s dátumom prvej splátky k 15.12.2020. Sporové strany sa dohodli na tom, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva zročnou celá neuhradená časť Škody. Keďže sú naplnené všetky zákonné požiadavky na uplatnenie nároku Žalobcu na náhradu Škody, a to platná pracovná zmluva, platná písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, vznik schodku, zavinenie žalovanej, ktoré sa predpokladá, v súlade s ust. § 186 ods. 2 Zákonníka práce je žalobca oprávnený požadovať od žalovanej náhradu škody v uplatnenej výške. Ku dňu podania žaloby si žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhradiť žalobcovi uplatňovanú Škodu, a to ani čiastočne. Neuhradením splátky zo dňa 15.12.2020 riadne a včas sa stala splatnou celá neuhradená Škoda. Žalobca si súčasne uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy do zaplatenia.
3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu. Keďže platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho zrušil uznesením č.k. 4Cpr/12/2021-53 zo dňa 29.6.2022. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 20.8.2022 postupom podľa § 116 ods. 2 Csp, žalovaná sa vo veci nevyjadrila, tvrdenia žalobcu nesporovala, dôkazy vo veci nepredložila.
4. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 6.12.2023, pojednávajúc v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť neospravedlnila. Súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom, najmä s Dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 25.6.2020, Pracovnou zmluvou zo dňa 25.6.2020, Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.8.2020, popisom pracovnej činnosti zo dňa 25.6.2020, rekapituláciou inventúry zo dňa 29.3.2021, Uznaním dlhu a dohodou o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 24.11.2020.
5. V konaní nebolo sporným, že predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.06.2021 s druhom práce predavač, že keďže žalovaná pri výkone práce nakladala so zvereným tovarom a hotovosťou, bola s ňou dňa 28.04.2020 uzatvorená Dohoda o hmotnej zodpovednosti, že dňa 31.10.2020 bola v prevádzke v Trnave vykonaná inventúra so zisteným mankom 297,50 eur, že zodpovednosť žalovanej bola zistená v sume 270,- eur, že žalovaná dňa 24.11.2020 uzatvorila s predchodcom žalobcu dohodu o úhrade dlhu v splátkach v spojení s uznaním dlhu, v ktorom si dohodli úhradu prvej splátky k 15.12.2020 so sankciou straty výhody splátok.
6. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom v čase zistenia schodku (ZP), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Podľa § 182 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 183 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody. Podľa § 186 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa § 186 ods. 2 ZP, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Podľa § 189 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Podľa § 189 ods. 2 ZP, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podľa § 189 ods. 3 ZP, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Podľa § 191 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Podľa § 191 ods. 2 ZP, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Podľa § 191 ods. 4 ZP, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 191 ods. 3 ZP, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
8. V konaní neboli sporné žiadne podstatné skutkové tvrdenia relevantné pre rozhodnutie o podanej žalobe. Žalovaná bola zamestnaná u právneho predchodcu žalobcu (ktorého právne nástupníctvo vyplýva z verejne dostupného výpisu z obchodného registra spoločnosti). Pracovný pomer žalovanej vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.6.2020 (č.l. 15). Súčasne so vznikom pracovného pomeru uzatvorila žalovaná tiež dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 Zákonníka práce, podľa ktorej je v prípade vzniku schodku na zverených hodnotách povinná nahradiť zamestnávateľovi zistený schodok v plnej výške ihneď po jeho zistení (bod 5 Dohody o hmotnej zodpovednosti č.l. 9). Podľa nesporného tvrdenia žalobcu dňa 31.10.2020 bola v prevádzke v Trnave vykonaná inventúra so zisteným mankom 297,50 eur (čo potvrdzuje listina rekapitulace inventury č.l. 14), pričom zodpovednosť žalovanej bola zistená v sume 270,- eur, v ktorej výške požadoval predchodca žalobcu, po predchádzajúcom prerokovaní v škodovej komisii, náhradu od žalovanej. Požadovaná náhrada škody bola preukázateľne prerokovaná so žalovanou v lehote podľa § 191 ods. 2 ZP, čo preukazuje Uznanie dlhu a dohoda o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 24.11.2020. Podpisom uvedenej listiny žalovaná uznala svoj dlh v podobe škody spôsobenej predchodcovi žalobcu dňa 31.10.2020 vo výške 270,- eur ako škody spôsobenej na tovare. Žalovaná tak uznala svoj dlh voči predchodcovi žalobcu v zmysle § 558 OZ, z ktorého dôvodu sa v tejto právnej veci predpokladá, že dlh v čase uznania trval (a to i bez potreby osobitného dokazovania). Žalovaná sa v danej listine zaviazala uhradiť uznaný dlh v mesačných splátkach 67,50 eur s dátumom prvej splátky k 15. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, ktorom došlo k podpisu Uznania, s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Vzhľadom na uvedený nesporný skutkový stav veci, žalovaná zodpovedá voči žalobcovi za škodu v podobe zisteného schodku na zverených hodnotách, ktoré bola povinná vyúčtovať. Súd tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovaná je povinná žalobcovi nahradiť schodok vo výške 270,- eur v zmysle § 189 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 1 ZP. V konaní nebolo sporným, že žalovaná dosiaľ žalobcovi neuhradila žiadnu sumu, a preto jej uložil povinnosť uvedenú vo výroku I. rozhodnutia.
9. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok nahradiť žalobcovi škodu včas (v lehote dohodnutej v Uznaní dlhu) a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dohodnutej splatnosti prvej splátky náhrady škody, kedy sa súčasne žalovaná dostala do omeškania i s úhradou celého dlhu, ktorý sa neuhradením prvej splátky predčasne zosplatnil. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola odo dňa 16.3.2016 vo výške 0,00%.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalovanej uložil uhradiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (výrok II. rozsudku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.