Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/47/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: AR cars s. r. o., so sídlom 1. mája 652/23, Tomášov, IČO: 48 215 333, zastúpeného: Mgr. Michal Kurnota, advokát, so sídlom Páľovská 400/5, Žaškov, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Mesto, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, podnikajúca v SR prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 05.11.2023 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.003 eur titulom preddavku na poistné plnenie z poistnej udalosti zo dňa 23.05.2023, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla K. K. R., U.: R Y. R ktorého držiteľom v uvedenom čase bol žalobca a ktorá je evidovaná v systéme Generali Česká pojišťovna a.s. pod číslom XXXXXXXXXX.

2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako poistník a zároveň poistený a žalovaný ako poisťovateľ uzatvorili na základe Návrhu poistnej zmluvy č. 2408509605 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie vozidla, ktorého držiteľom bol a stále je žalobca, a to vozidlo K. K. R., U.: R Y. R (ďalej aj len motorové vozidlo“), pričom vozidlo bolo poistené (okrem iného) pre prípad havárie. Dojednaná poistná suma podľa návrhu poistnej zmluvy bola stanovená na 102.969 eur. Dňa 23.05.2023 došlo k náhodnej udalosti špecifikovanej v poistnej zmluve (t.j. k poistnej udalosti). Konkrétne pri obci V. došlo k havárii poisteného vozidla s iným vozidlom, následkom čoho došlo k zrejmému poškodeniu poisteného vozidla. Vznik poistnej udalosti bol žalovanému bezodkladne riadne oznámený a odporca začal s likvidáciou poistnej udalosti, pričom v rámci toho vyhodnotil, že sa jedná o také závažné poškodenie poisteného vozidla, že ide o totálnu škodu. Žalobca namietal, že ani po uplynutí viac ako 5 mesiacov žalovaný neskončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, a to ani napriek opakovaným výzvam žalobcu. Žalovaný neposkytol navrhovateľovi absolútne žiadne peňažné ani nepeňažné plnenie, pričom z jeho vyjadrení možno odvodiť, že to je z dôvodu, že vo veci sa spracúva znalecký posudok, žalobca však nevie, čo má byť predmetom znaleckého zisťovania, keďže žalovaný neposkytol žalobcovi ani žiadnu informáciu o tom, na základe akých skutočností vznikla potreba vykonania znaleckého zisťovania a žalobca nemá vedomosť dokedy má čakať. Žalovaný neposkytol ani poistné plnenie, ani žiadnu konkrétnu informáciu o priebehu vyšetrovania, ani o predpokladanom čase skončenia vyšetrenia. 2.2. Žalobca dňa 16.10.2023 požiadal žalovaného o poskytnutie preddavku na poistné plnenie v zmysle a časti D, ods. 5 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), žalovaný však odmietol tento preddavok poskytnúť s odôvodnením, že údajne „nárok na

preddavok vzniká (§ 797 ods. 3), ak sa poisťovateľ dozvedel o poistnej udalosti, je povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. V tomto prípade ide o situáciu, kedy so šetrenia škodovej udalosti vyplýva, že vznikne nárok na plnenie zmluvy, len sa určuje na akú výšku. My na základe šetrenia, ktoré sme vykonali nemáme zatiaľ preukázané, že vznikol nárok na plnenie a škodovú udalosť máme v šetrení, aby nám znalec z odboru Doprava cestná odpovedal na znalecké otázky...“. Podľa žalobcu uvedené z ničoho nevyplýva a tento výklad žalovaného je v rozpore so znením . Podľa žalobcu zákon (na rozdiel od odporcu) nerozlišuje vyšetrenie potrebné na zistenie, či došlo k poistnej udalosti a vyšetrenie potrebné na zistenie výšky poistného plnenia. Zákon pozná iba jeden inštitút, ktorý označuje pojmom „vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť“ a v rámci tohto jedného vyšetrenia poisťovateľ zisťuje to, či došlo ku poistnej udalosti a zároveň aj výšku poistného plnenia. Z vyjadrenia žalovaného sa totiž javí, že by tu podľa neho mohla byť pochybnosť, či vznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia, nie, že by bola nezistená iba výška poistného plnenia. Zároveň zákon ako aj VPP jednoznačne určuje, že ak toto jedno vyšetrenie, t.j. ak vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť nie je skončené do jedného mesiaca, tak poisťovateľ má povinnosť uhradiť poistenému primeraný preddavok. Žiadne výnimky, podmienky ani iné dôvody zadržiavania preddavku zákon ani VPP neuvádza, stačí neskončenie predpísaného vyšetrovania v lehote jedného mesiaca. 2.3. Žalobca ďalej poukázal na inštitút preddavku a zdôraznil, že vyšetrovanie vykonáva priamo poisťovateľ (t.j. v tomto prípade žalovaný). Poisťovateľovi pritom nie je zákonom daná žiadna konkrétna lehota, počas ktorej musí vyšetrovanie aj skončiť (iba to, že sa tak má urobiť bez zbytočného odkladu). Práve o to dôležitejším sa stáva inštitút preddavku na poistné plnenie, pri ktorom je zákonom upravená povinnosť a podmienky jeho poskytnutia. Podľa žalobcu zákonodarca pritom predpokladá, že môže nastať situácia, že neskôr v budúcnosti bude ustálený záver, že poistná udalosť nenastala/bude daný dôvod na zníženie poistného plnenia. Preto aj zákon a VPP hovorí o primeranom preddavku. Práve preto, aby poistený nezostával aj dlhé mesiace v neistote „na čom je“ a zároveň aj bez akéhokoľvek plnenia, bol však zavedený inštitút preddavku na poistné plnenie. Poskytnutie preddavku podľa žalobcu tak nepredstavuje prejudikovanie výsledku predpísaného vyšetrenia. V každom prípade však má žalovaný zákonnú (a v tomto prípade aj zmluvnú) povinnosť preddavok poskytnúť, ak on sám nie je schopný vykonať vyšetrenie v primeranej dobe. Ak existujú pochybnosti iba o výške poistného plnenia, tak toto nie je dôvodom na neposkytnutie preddavku ani podľa doterajších vyjadrení žalovaného. Avšak ak by aj existovali racionálne pochybnosti o tom, či naozaj došlo k poistnej udalosti (čo neexistujú a žalovaný o nich ani žalobcu nikdy neinformoval), tak to nie je dôvod na to, aby žalovaný na požiadanie žalobcu neposkytol preddavok na poistné plnenie - táto jeho povinnosť je zakotvená tak v zákone ako aj vo VPP. Žalobca ďalej odkázal na závery iného poisťovateľa - spoločnosti UNIQA, a.s., pričom zo žalobcovho povinného zmluvného poistenia podľa bolo totiž poškodenému (t.j. držiteľovi druhého vozidla) uhradené poistné plnenie, tento poisťovateľ tak vyhodnotil, že sú splnené podmienky na úhradu poistného plnenia. 2.4. Podľa žalobcu sú vo veci splnené všetky podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, keď vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia a uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi preddavok na poistné plnenie, čím bude dosiahnutý stav súladný s právnymi predpismi. Podľa žalobcu je daný dôvod na to, aby o jeho nároku na poskytnutie preddavku bolo rozhodnuté s využitím inštitútu neodkladného opatrenia, nie „bežnej“ žaloby, pričom tento dôvod zároveň vyjadruje aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tento dôvod vyplýva zo samotnej povahy preddavku na poistné plnenie. Ak by o povinnosti uhradiť preddavok malo byť rozhodnuté iba na podklade „obyčajnej“ žaloby (nie na podklade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), tak taký výklad by viedol k faktickej negácii tohto inštitútu, ktorého účelom je poskytnúť poistenému aspoň nejaké plnenie už predbežne (preddavkovo). Zároveň môže nastať situácia, kedy sa po skončení vyšetrovania ustáli, že k poistnej udalosti nedošlo - a v tom prípade vznikne poisťovateľovi (odporcovi) nárok požadovať jeho vrátenie. 2.5. Poisťovateľ už viac ako 5 mesiacov neskončil predpísané vyšetrenie, a to výlučne z dôvodu na jeho strane, je neprípustné, aby poistený donekonečna (v tomto prípade viac ako 5 mesiacov) čakal na skončenie vyšetrovania. Tento stav je sám osebe zásahom do práv žalobcu. Bez ohľadu na to, ako súd o tomto návrhu rozhodne, je zrejmé, že dochádza/dôjde k zásahu do práv niektorého subjektu, ak súd neodkladné opatrenie nenariadi, fakticky tým bude tolerovať zásah do práv žalobcu, ak súd neodkladné opatrenie nariadi, zasiahne do práv žalovaného (hoci podľa navrhovateľa má odporca povinnosť zaplatiť preddavok, teda zásah do práv odporcu spočíva v podstate iba v určení výšky tohto preddavku súdom). Ak bude poisťovateľovi uložená povinnosť uhradiť preddavok na poistné plnenie, je to nepochybne menší zásah do práv poisťovateľa, ako keby mal poistený bez dostatočného odôvodnenia čakať na poistiteľa,

kedy konečne dokončí vyšetrovanie, pričom za celý tento čas by mu nebolo poskytnuté žiadne plnenie. Žalovaný je veľká finančná inštitúcia a poskytnutie resp. neposkytnutie preddavku nemá vzhľadom na jeho podnikanie v podstate žiadny vplyv. Na druhej strane žalobca je právnickou osobou - podnikateľom, vozidlo využíva na podnikateľské účely a momentálne je v stave, kedy nemá ani vozidlo ani prostriedky, aby si mohol zadovážiť nové, vozidlo aspoň v menšej kvalite. Aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že právo na úhradu preddavku nevyplýva priamo zo zákona pri neskončení predpísaného vyšetrovania v lehote jedného mesiaca, tak sú dôvody na to, aby bola žalovanému neodkladným opatrením uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi preddavok, najmä keď predpísané vyšetrovanie trvá už viac ako 5 mesiacov a nie je zrejmé, kedy dôjde k jeho skončeniu; žalovaný nekomunikoval žiadny konkrétny problém, ktorý by mal byť vyriešený znaleckým dokazovaným, pričom iný poisťovateľ vyhodnotil tú istú kolíziu vozidiel ako poistnú (a teda aj náhodnú) udalosť; je nepochybne menším zásahom do práv poisťovateľa (žalovaného), ak mu je uložená povinnosť zaplatiť preddavok ako by bol zásah do práv žalobcu, ak by tento mal čakať neznámy čas, pokiaľ poisťovateľ skončí predpísané vyšetrenie. 2.6. K výške navrhovaného preddavku žalobca uviedol, že v zmysle poistnej zmluvy výška poistného plnenia zodpovedá výške škody po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti 150 eur. Vozidlo žalobcu malo v čase škodovej udalosti hodnotu minimálne 33.000 eur (ide o veľmi, veľmi konzervatívny odhad), táto suma však môže byť základom pre výpočet primeraného preddavku. Žalovaný ponúkol žalobcovi možnosť predať zvyšky vozidla za sumu 8.560 eur. Túto sumu teda možno od sumy 33.000 eur odpočítať a takisto možno odpočítať sumu spoluúčasti 150 eur. Žalobca požaduje preddavok vo výške 70 % z predpokladaného poistného plnenia, ktorá výška zodpovedá bežnej praxi. To činí sumu vo výške: 70 % zo sumy 24.290 eur = 17.003 eur. Ako základ pre určenie preddavku používa žalobca sumu vyplývajúcu z porovnania podobných inzerovaných vozidiel, ohodnotenie vykonané spoločnosťou T.O.P. AUTO PREMIUM, a.s. predkladá najmä ako dôkaz, že konkrétne vozidlo má vzhľadom na jeho osobitosti výrazne vyššiu cenu, ako je navrhovateľom určený základ 33.000 eur.

3.1. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.2. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 3.4. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 3.5. Podľa Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

4. Súd sa v konaní oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s dôkazmi, ktoré na osvedčenie svojho nároku žalobca predložil, a to žiadosťou o vyplatenie preddavku na poistnom plnení zo dňa 16.10.2023, oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 23.08.2023, oznámením o spôsobe likvidácie poistnej udalosti, osvedčením o evidencii motorového vozidla Land Rover, správou o nehode zo dňa 23.05.2023, záväznou ponukou, návrhom poistnej zmluvy zo dňa 23.05.2022, inzerátmi z portálu autobazar.eu, sťažnosťou a žiadosťou o osobné stretnutie s oprávnenou osobou k poskytnutiu informácií zo dňa 25.10.2023, mailovou komunikáciou žalobcu žalovanému ohľadom likvidácie poistnej udalosti, posudkom - kalkuláciou č. 2090353407 zo dňa 31.05.2023 vypracovanou spoločnosťou T.O.P. C. J., a.s., príručkou k havarijnému poisteniu motorového vozidla u žalovaného, v zmysle tiež aktuálnym výpisom z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III žalobcu a ostatným obsahom spisu.

5.1. K charakteru neodkladného opatrenia súd uvádza, že neodkladné opatrenie možno v zmysle nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je

existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 5.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 5.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). 5.4. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. ). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účel, y nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa ( ). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 5.5. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

6.1. Súd s poukazom na vyššie popísané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia najskôr pristúpil k skúmaniu, či je osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a tiež pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana vo forme neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že tento nie je na účely neodkladného opatrenia dostatočne osvedčený. 6.2. Súd má z predložených listín za osvedčené, že žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalobcu pre prípad havárie a že dňa 23.05.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k totálnej škode na motorovom vozidle žalobcu. Tiež je osvedčené, že žalovaný začal s likvidáciou a vyšetrovaním škodovej udalosti, ktoré nebolo doposiaľ skončené s tým, že vo veci má byť vyhotovený znalecký posudok za účelom zistenia, či vznikol alebo nevznikol nárok na plnenie (a ak vznikne, bude žalovaný akceptovať žiadosť o preddavok) a že žalobca dňa 16.10.2023 požiadal o poskytnutie preddavku na poistnom plnení a to v sume 70 % z poistnej udalosti (konkrétnu sumu v žiadosti bližšie nešpecifikoval). 6.3. Súd považuje však za potrebné zdôrazniť, že právo na preddavok na poistné plnenie predstavuje zložitý problém, ak nie je ustálená zo strany poisťovne ani len opodstatnenosť nároku na poistné plnenie bez ohľadu na výšku poistného plnenia. Z odpovede žalovaného zo dňa 26.10.2023 vyplýva, že žalovaný má pochybnosti o samotnom vzniku nároku na poistné plnenie a za tým účelom má byť vypracovaný znalecký posudok a nejde teda o prípad, kedy zo šetrenia škodovej udalosti vyplýva, že nárok vznikne a určuje sa len výška škody. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že žalovaný má pochybnosti o samotnom vzniku tzv. poistnej udalosti a tým pádom o povinnosti žalovaného ako poisťovateľa plniť z poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu slovné spojenie „skončenie vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť“ pripúšťa rôzny výklad a je ho možné nepochybne vyložiť aj tak, ako to prezentuje žalovaný v odpovedi, v ktorej odmietol preddavok poskytnúť, teda že je potrebné rozlíšiť zistenie samotnej existencie poistiteľa plniť a zistenie výšky nároku. To v konečnom dôsledku znamená, že právne dôsledky vyplývajúce z nastávajú len vtedy, ak základ plnenia (poistná udalosť) je nesporý a nie je možné vylúčiť ani spornosť existencie samotnej poistnej udalosti. Súd si samozrejme uvedomuje samotný účel preddavku ako aj časový aspekt (dĺžku trvania vyšetrovania), avšak vzhľadom vyššie uvedené ako aj predložené listinné dôkazy (z ktorých súd

musí vychádzať), dospel k záveru, že nie je na účely neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčený nárok (na preddavok), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

7.1. Aj keď už vyššie uvedené postačuje na vyslovenie záveru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd uzavrel, že nie je daná ani podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti), keďže žalobca musí predovšetkým osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal splnenie tejto zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a neosvedčil existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladne upraviť pomery strán, teda že jeho postavenie či pomery sú nevyplatením preddavku na poistné plnenie natoľko dotknuté či ohrozené, že to vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. 7.2. Ako vyplýva z charakteru a účelu neodkladného opatrenia, ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len ak medzi stranami nastane taký stav právnych vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Netreba opomínať, že chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je namieste nariadiť len vtedy, ak za účelom zabránenia reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. V tomto prípade súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. 7.3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobca tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi primeraný preddavok na poistné plnenie, žalovaný neskončil vyšetrovanie poistnej udalosti za viac ako 5 mesiacov a žalovaný je na to povinný v zmysle zákona resp. VPP. Žalobca v návrhu poukázal na vysokú hodnotu motorového vozidla žalobcu poškodeného pri poistnej udalosti dňa 23.05.2023 a argumentoval, že nesplnením povinnosti žalovaného ukončiť vyšetrovanie a najmä poskytnúť primeraný preddavok dochádza k ujme na strane žalobcu, ktorá je väčšia ako ujma na strane žalovaného. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu nie sú dostatočné na vyslovenie záveru o bezprostrednej ujme, keďže žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvod, pre ktorý by mu mala nevyplatením preddavku ujma reálne vzniknúť prípadne ako sa táto (finančná) ujma reálne prejavila v majetkovej sfére žalovaného (napríklad, že jeho majetkové pomery sú nevyplatením preddavku ohrozené, že by nemal k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie iného vozidla a ide o jediné vozidlo žalovaného, že by bolo neposkytnutie preddavku pre neho likvidačné, atď.). Žalobca, ktorý je právnickou osobou a podniká aj v oblasti nákladnej cestnej dopravy do 3,5 tony, neosvedčil, že mu nevyplatením preddavku hrozí vznik reálnej ujmy a táto ujma je natoľko akútna a bezprostredná, že nie je možné vyčkať na došetrenie poistnej udalosti. Žalobca síce v návrhu uviedol, že vozidlo využíva na podnikateľské účely a momentálne nie je v stave, kedy by mal vozidlo alebo prostriedky na zadováženie nového vozidla, tieto skutočnosti však žiadnym spôsobom súdu neosvedčil. Súd sa tak nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalobcovi hrozí bezprostredná reálne hroziaca ujma, ktorej je možné zabrániť len vydaním neodkladného opatrenia. 7.4. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu, že je daný dôvod na to, aby o jeho nároku na poskytnutie preddavku bolo rozhodnuté s využitím inštitútu neodkladného opatrenia, a už tento dôvod zároveň vyjadruje aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že vyšetrovanie nebolo ukončené (a trvá viac ako päť mesiacov), že žalovaný podľa žalobcu dostatočne nekomunikoval problémy pri vyšetrovaní ani dôvod znaleckého dokazovania vo veci, či skutočnosť, že iný poisťovateľ v rámci plnenia z povinného zmluvného poistenia vyhodnotil tú istú kolíziu vozidiel ako poistnú udalosť, nemožno považovať za dostatočný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, teda v uložení povinnosti poskytnúť žalobcovi preddavok na poistné plnenie v sume 17.003 eur, keďže tieto skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (najmä aký konkrétny zásah do práv žalobcu tým má vzniknúť). 7.4. Súd si samozrejme uvedomuje, že žalobca nemusí uviesť všetky skutočnosti na preukázanie resp. osvedčenie dôvodnosti návrhu, avšak je povinný tvrdiť a osvedčiť podstatné skutočnosti odôvodňujúce potrebu resp. nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, čo sa v konaní nestalo. Žalobca v návrhu svoju pozornosť zameral predovšetkým na odôvodnenie toho, že žalovaný má povinnosť žalobcovi poskytnúť primeraný preddavok a túto povinnosť porušil, avšak náležite netvrdil a hlavne neosvedčil reálnu a bezprostrednú ujmu na strane žalobcu, ktorá by mu vznikla resp. vzniká nevyplatením žiadaného preddavku. Na základe uvedeného nemohol súd z takto tvrdených a neosvedčených skutočností dospieť k záveru o dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia. Súd tak ustálil, že

zo strany žalobcu nie je osvedčená potreba nevyhnutnosti a naliehavosti navrhovaného neodkladného opatrenia, teda princíp opodstatnenosti vydania neodkladného opatrenia.

8. Vo svetle uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ako nedôvodný zamietol.

9. Súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane (návrh bol zamietnutý) podľa v zmysle zásady procesnej ekonómie uvedenej v tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.