Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-88-2011.pdf
PDF · 69.45 KB
No categories available
10P/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky Š. G., nar. X.XX.XXXX, bytom P., Š. XXX/XX, zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Snina, Komenského 2791 proti odporcom 1) Š.A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Š. XXX/XX, 2) L. G.Č., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Š.Á. XXX/XX o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 26 eur mesačne každý z nich každý z nich vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky od podania návrhu t.j. od 10.10.2011.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na jej výživu sumou po 20 eur mesačne každý z nich od podania návrhu. Vo svojom návrhu a výpovedi navrhovateľka uviedla, že je študentkou denného štúdia Univerzity U. T. Š., N. N.. Jej mesačné náklady predstavujú sumu 40 eur na cestovné, 100 eur na ubytovanie, 90 eur na stravu, 30 eur na ošatenie, 30 eur na hygienické pomôcky, 10 eur na mobil, 20 eur náklady na učebné pomôcky.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú rodičmi navrhovateľky. Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s odporkyňou v 2. rade, ktorá je jeho manželkou sú poberateľmi dôchodku, pričom odporca v 1. rade poberá starobný dôchodok vo výške 366,70 eur a odporkyňa v 2. rade vo výške 294 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky nemajú. Za poplatky na bývanie a ďalšie poplatku dajú mesačne manželkin dôchodok. Nemajú žiadne dlhy ani pôžičky.
Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na jej výživu sumou po 20 eur mesačne každý z nich od podania návrhu. Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach § 62 ustanovuje minimálnu výšku výživného aj pre dospelé nezaopatrené dieťa. Výška výživného sa odvíja od sumy životného minima. S účinnosťou od 1.7.2011 bolo prijaté Opatrenie č. 194/2011, ktorým sa upravujú sumy životného minima. Pre účely minimálnej výšky výživného je suma životného minima 86,65 eur, pričom 30% z tejto sumy je suma 25,995 eur, zaokrúhlene 26 eur. Pretože zákon ustanovuje minimálnu výšku výživného a navrhovateľka od odporcov požadovala sumu nižšiu, súd určil výživné s prihliadnutím na ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 26 eur mesačne.
Trovy konania si účastníci konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.