Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_6Co-132-2011.pdf
PDF · 76.38 KB
No categories available
6Co/132/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Viery Škultétyovej, v právnej veci navrhovateľa: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. pod Y. č. XXX, právne zastúpený T.. Y. U., advokátkou, so sídlom B. U. XX, XXX XX B. T. nad P., proti odporkyni: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. mája XX, B. T. nad P., o určenie výživného na plnoleté dieťa na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. apríla 2011, č. k. 10C/332/2010-38, v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. apríla 2011, č. k. 10C/332/2010-38, bolo rozhodnuté tak, že odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa od 22.09.2010 sumou 70 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.09.2010 do 31.05.2011 vo výške 373,50 eur je odporkyňa povinná splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudol tento rozsudok právoplatnosť a vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd uložil povinnosť odporkyni platiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom 1. ročníka Elektrotechnickej fakulty Z. v Z., študijnom programe Automatizácia. Odporkyňa mu na výživu prispieva len sumou 25 eur, čo mu nepostačuje na úhradu potrieb spojených so štúdiom. Žije s otcom, ktorého čistý príjem predstavuje 608 eur mesačne. Rodičia sú v rozvodom konaní.
Okresný súd ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, ich výsluchom na pojednávaní, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. 4C 331/2010. Zistil, že otec navrhovateľa a odporkyňa dňa 23.03.1991 uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu, č.k. 4C 331/2010-38, zo dňa 10.02.2011. Z manželstva pochádzajú dve deti: L., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľ. V rámci rozvodového konania súd zveril maloletého L. do starostlivosti odporkyne a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého L. sumou 80 eur mesačne. Otec navrhovateľa napadol rozsudok v časti výživného odvolaním, v ktorom žiada zníženie vyživovacej povinnosti z 80 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne. Vec nie je právoplatne skočená. Navrhovateľ žije s otcom a starou matkou v rodinnom dome v X. pod Y.. Otec vlastní vozidlo Renault Megan, rok výroby 1996. V súčasnosti je študentom 1. ročníka Elektrotechnickej fakulty Z. v Z., študijnom programe Automatizácia. Otec mu mesačne prispieva sumou 100,- eur a hradí internát vo výške 42 eur. Matka mu na výživu prispieva 25 eur mesačne. Príležitostne si navrhovateľ privyrába, nie je to pravidelný príjem. Výdavky navrhovateľa tvoria platby za internát vo výške 42 eur mesačne, cestovné vo výške 25 eur mesačne, internet na škole vo výške 6,66 eur mesačne, náklady za užívanie notebooku na internáte vo výške 1,70 eur mesačne, náklady na telefón od 2 až 10 eur mesačne a jednorazové platby, ako napr. matematický kurz vo výške 75 eur, skriptá vo výške 20 eur, oblečenie a strava, študentská karta ISIC za 35 eur. Otec navrhovateľa má čistý príjem cca 608 eur mesačne. Z toho platí pravidelne výdavky spojené s užívaním rodinného domu, na prevádzku osobného motorového vozidla a na výživu svojich detí. Stará sa o svoju matku, ktorá má zdravotné problémy. Odporkyňa má priemerný príjem 537,98 eur mesačne. Žije v prenajatom byte spolu s maloletým synom L.. Za prácou dochádza do U. O., pracuje v 4-smennej prevádzke. Jej pravidelné výdavky sú nájomné vo výške 250 eur s energiami, na prevádzku telefónu do 20 eur mesačne, cestovné vo výške 30 eur mesačne, internet vo výške 16,50 eur mesačne a jednorazové výdavky, ako sú počítač, tlačiareň, periny, riady, a pod. V prenajatom byte bola len práčka, chladnička, postele a skrine. Má dlhy voči svojmu otcovi vo výške 500 eur.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na znenie § 65 ods. 3, § 62 Zákona o rodine, § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. a § 160 ods. 1 O.s.p. Na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Navrhovateľ je študentom 1. ročníka Elektrotechnickej fakulty Z. v Z., študijnom programe Automatizácia, býva na internáte, na víkendy chodí pravidelne domov. Jeho aktuálny príjem je 167 eur mesačne, z čoho si hradí nevyhnutné výdavky spojené so štúdiom. Odporkyňa je zamestnaná s priemerným príjmom 537,98 eur mesačne. Žije v prenajatom byte spolu s maloletým synom L.. Otec maloletého má aktuálne prispievať na výživu 80 eur mesačne. Celkové pravidelné výdavky odporkyne sú 316,50 eur mesačne, bez stravy. Okresný súd skonštatoval, že napriek námietkam odporkyne je možné určiť výživné vo výške 70 eur, pričom prihliadal na vek a potreby navrhovateľa, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj výdavky na úhradu nákladov spojených s bývaním navrhovateľa a jeho rodičov. Po takto určenom výživnom bude mesačný príjem navrhovateľa minimálne 200 eur mesačne, čo podľa názoru súdu plne zohľadňuje bezproblémové štúdium navrhovateľa na vysokej škole. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si svoju vyživovaciu povinnosť plní nedostatočným spôsobom (25 eur mesačne), okresný súd zaviazal odporkyňu na úhradu nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 22.09.2010 do 31.05.2011 vo výške 373,50 eur s tým, že s poukazom na jej majetkové pomery umožnil odporkyni dlh splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom, že ak nebude uhradená čo i len jedná splátka, má to za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, pretože obaja účastníci konania mali čiastočný úspech v spore.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa V odvolaní poukázala na svoj príjem a výdavky v zhode so zistenými skutočnosťami v odôvodnení rozsudku okresného súdu a dodala, že po zaslaní výživného navrhovateľovi vo výške 25 eur jej zostane suma 196,48 eur, čo v skutočnosti nie je pravda, lebo v priemernom zárobku je zarátaná jednorazová suma, 270 eur, ktorú dostala za nevymeškanie ani jednej hodiny v práci pre práceneschopnosť. V súčasnej dobe jej pravidelne finančne pomáhajú rodičia, pretože zo sumy 190,- eur mesačne nie je schopná zabezpečiť stravu, chod domácnosti, hygienické potreby pre ňu a maloletého syna, ako ja ďalšie potreby maloletého a hrozí jej vypnutie televízie. Poukázala na to, že navrhovateľ je dospelý, je schopný si privyrábať, pričom si privyrobí 30 až 60 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s otcom a starou mamou, ktorí mu tiež finančne prispievajú. Pretože nie je schopná platiť súdom určené výživné, navrhuje ho určiť vo výške 30 eur mesačne. Navrhovateľka podaním zo dňa 4.7.2011 oznámila súdu, že navrhovateľ ukončil štúdium na vysokej škole a dňa 1.7.2011 nastúpil do pracovného pomeru v spoločnosti Q. a. s., B. T. nad P..
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Ako vyplýva z podaného odvolania, odporkyňa odôvodnila jeho podanie tým, že okresný súd pri posudzovaní návrhu navrhovateľa nezohľadnil podstatné skutočnosti na jej strane, teda uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska vád, vytýkaných odvolaním odporkyne, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, aj s právnym posúdením veci a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
Pokiaľ ide o námietky matky v odvolaní, odvolací súd tieto nepovažoval za také, s ktorými by sa riade nezaoberal už okresný súd pri rozhodovaní vo veci. Nad rámec úvah súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že okresný súd sa dostatočne zaoberal rozsahom výdavkov, nevyhnutných na zabezpečenie základných životných potrieb odporkyne v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z tohto hľadiska okresný súd správne ustálil nevyhnutné výdavky odporkyne. Okresný súd pri určení výživného tiež správne prihliadol na vek a oprávnené potreby plnoletého navrhovateľa, študujúceho na vysokej škole. Z hľadiska rozhodovania o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal určiť výživné od 22.9.2010 nemôže mať vplyv na správnosť rozsudku okresného súdu ani navrhovateľkou dodatočne oznámená skutočnosť, ukončenie štúdia navrhovateľa a jeho zamestnanie. V prípade, že táto skutočnosť nastala počas odvolacieho konania, znamenala by priamo zo zákona zánik vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi až od doby, kedy táto právna skutočnosť nastala. V dôsledku toho od tejto doby by odporkyňa bola povinná doplatiť už len dlh na výživnom. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie odporkyne za dôvodné a preto dospel k záveru, že výrok napadnutého rozsudku je vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok tak, ako je to uvedené vyššie.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešnému navrhovateľovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .