Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-280-2010.pdf
PDF · 100.62 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-17P/280/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q., K., nar. XX.X.XXXX a F., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, deti rodičov, matky: I. Q., trvale bytom B., P. XX, zastúpená advokátom Mgr. Miroslavom Golianom so sídlom v Bratislave, AK, Budatínska 16 a otca: F.. Q., trvale bytom B., P. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Danušou Tichou so sídlom v Bratislave, AK, Nám. M. Benku 6, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd návrh matky o určenie výživného z a m i e t a .
Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 9.8.2010, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q., K., nar. XX.X.XXXX a F., nar. X.X.XXXX, na čas do rozvodu manželstva tak, že deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti a bude ich zároveň zastupovať a spravovať aj ich majetok a otcovi bude uložená vyživovacia povinnosť k deťom od podania návrhu v sume 250,-€ mesačne na F. a v sume 300,-€ mesačne na K. do času právoplatného skončenia rozvodového konania. Zročné výživné žiadala otcovi povoliť splácať po 100,-€ mesačne na K. a po 50,- € mesačne na F.. Navrhovanú výšku výživného zdôvodnila tým, že deti sú zvyknuté na určitý štandard. V návrhu uviedla, že postoj otca k deťom a jeho
starostlivosť o ne nemožno pokladať za dostatočnú. Kupuje im iba jedlo, ktoré podľa nej nie je ani v dostatočnom množstve, na druhý deň má problém čo im dať na jedenie, z čoho navariť. Peniaze na stravu jej otec nedá, kupuje stále tie isté salámy a syry. Deti otcom zabezpečovanú stravu pokladajú za jednotvárnu. Keď ona povie otcovi, čo má kúpiť, polovicu z toho nedonesie, potom má problém navariť. Na pojednávaní dňa 1.6.2011 matka pozmenila svoj návrh s ohľadom na právoplatné rozhodnutie súdu vo veci rozvodu manželstva tak, že výživné navrhla určiť vo výške 170,-€ mesačne na K. a vo výške 150,-€ mesačne na F. od podania návrhu na súd a zároveň navrhla určiť výživné v sume 100,- € mesačne na každé dieťa od 14.9.2009 do podania tohto návrhu. Vo zvyšnej časti návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zobrala späť. Dôvodom zmeny návrhu mala byť tá skutočnosť, že matka svojmu právnemu zástupcovi oznámila až po podaní písomného návrhu, že otec neprispieval na domácnosť odvtedy, čo jej priznal, že má priateľku, k čomu došlo v apríli alebo máji 2009. Na pojednávaní dňa 14.9.2011 matka opätovne pozmenila návrh tak, že výživné navrhla určiť od 1.9.2009 v sume 100,- € mesačne na každé dieťa do právoplatnosti rozsudku o rozvode. Na pojednávaní dňa 23.11.2011 matka v konečnom dôsledku navrhla výživné určiť od 1.9.2009 v sume 100,-€ mesačne na každé dieťa do 30.11.2010, nakoľko následne už otec výživné platil podľa rozsudku o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Otec žiadal návrh zamietnuť považujúc ho za účelový a nedôvodný. Poukazoval na to, že o deti sa staral, býval s nimi v spoločnej domácnosti a vedel, čo potrebujú. Svoju zákonnú povinnosť k nim si uvedomoval už aj vzhľadom na svoje povolanie. Pokiaľ sa matka detí nezamestnala, hradil všetko sám, od doby jej nástupu do zamestnania začala platiť len polovicu poplatkov za bývanie. Dostával lístočky, podľa ktorých chodieval nakupovať, neraz sa stretli v obchode, kde mu naložila plný košík potravín. Zabezpečoval všetko s výnimkou niektorých školských potrieb, ktoré si deti kúpili samé, ostatné zabezpečil on, tiež oblečenie sa pre deti kupovalo z ich úspor, ktoré mali výlučne od jeho príbuzných, hlavne od jeho rodičov. Po práci chodil do obchodu, učil sa s deťmi, matka po príchode z práce o 18.00 hodine robila hysterické scény, ktoré prenášala aj na deti, preto z domu odchádzal späť do práce, alebo si zacvičiť.
Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahu súdu. Skonštatoval, že je veľmi ťažko preukázať a zistiť, akým spôsobom kto z rodičov zabezpečoval potreby detí v spornom období. Až od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi založili spis maloletým deťom, neboli im signalizované žiadne nedostatky v starostlivosti o ne ani školou, ani lekárom. Poukázal na obsah písomného podania matky súdu doručeného ako odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom uviedla, že nemala pocit, že by sa otec v domácnosti necítil dobre, že by mu vadilo, že je doma všetko v poriadku, upratané, navarené a domácnosť fungovala tak, aby boli všetci spokojní.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.11.2010, č.k. 12C/351/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2011. Na čas po rozvode súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia a otca zaviazal platiť na výživu detí sumu 170,-€ mesačne na K. a sumu 150,-€
mesačne na F., pričom zároveň určil otcovi povinnosť prispievať každému maloletému na tvorbu úspor po 50,-€ mesačne. Zároveň rozhodol aj o úprave styku otca s maloletými deťmi. Uznesením zo dňa 9.11.2009, č.k. 22P/377/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.1.2010, č.k. 11CoP 4/2010, tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi.
Matka je od 15.4.2010 zamestnaná v spoločnosti Z., kde do konca roka 2010 dosiahla čistý mesačný zárobok cca 407,19 €. Jej evidencia na úrade práce trvala od 14.9.2009 do 14.4.2010, vyradená bola nástupom do zamestnania. Poberateľkou dávky v nezamestnanosti nebola. Po ukončení rodičovskej dovolenky bola v domácnosti a mala iba sporadický príjem z občasných brigád. V obchodnom ani živnostenskom registri evidovaná nebola a ani v súčasnosti nie je. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Otec ako riaditeľ policajného zboru v roku 2009 dosiahol čistý mesačný príjem cca 1.394,77 € a v roku 2010 cca 1.522,64 €. V obchodnom ani živnostenskom registri evidovaný nie je. Z miesta spoločného bydliska v B. na P. XX sa podľa svojho vyjadrenia odsťahoval 24.11.2010, podľa tvrdenia matky už po vyhlásení rozvodového rozsudku. V mesiaci december 2010 zaplatil na maloleté deti bežné výživné v zmysle rozvodového rozsudku. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Maloleté deti sú vo veku K. trinásť rokov a F. osem a trištvrte roka. V septembri 2009 mladší maloletý nastúpil do prvého ročníka základnej školy, starší do piateho ročníka. F. je podľa lekárskeho potvrdenia zo dňa 24.10.2010 v liečbe dlhodobo nastavený na T. sol, E., v zimných mesiacoch D. a probiotiká, pričom prvé dve liečivá sú len čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou a ostatné hradí rodič.
V konaní bola vypočutá ako svedkyňa stará matka maloletých detí zo strany matky M. V., ktorá k veci uviedla, že v spornom období sa jej dcéra (matka maloletých) trápila, otec detí jej niečo dal, ale nestaral sa o ne, matka s deťmi chodili do jej domácnosti vždy v sobotu, kde jej spoločne so staršou dcérou navarili. Svedkyňa matke detí dávala 20,- až 30,-€, pomáhala jej aj staršia sestra, napr. keď jej manžel kúpil svojim deťom kinder vajíčka, kúpil ich aj deťom Q., ktoré boli celé šťastné a hovorili, že im otec také nekúpi.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Matka zobrala späť časť svojho návrhu týkajúcu sa zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a ich zastupovania a správy majetku v súvislosti s nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov, čo súd akceptoval s tým, že takéto rozhodnutie je už bezpredmetné a konanie v tejto časti v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zastavil.
V dôsledku späťvzatia časti návrhu matky súd pokračoval v konaní len v časti jej návrhu o určenie výživného od 1.9.2009 v sume 100,-€ mesačne na každé dieťa do 30.11.2010, keď následne už otec výživné platil podľa rozsudku o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ak si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu vôbec alebo v dostatočnej miere, je nevyhnutné podať návrh na začatie konania čo najskôr. U maloletého oprávneného môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne, a to až tri roky odo dňa podania návrhu na súd, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ súd uzná, že sú dané takéto dôvody, musí mať preukázané predovšetkým kedy si povinný prestal plniť úplne, resp. čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť k oprávnenému.
Matka návrh na súd podala dňa 9.8.2010, čo je deň, ktorý procesný predpis určuje za deň začatia konania. V prípade ak súd konanie začne ex offo, je týmto dňom ten deň, kedy súd vydal uznesenie o začatí konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania. Zákonnou podmienkou však je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd teda môže výživné na maloleté dieťa priznať aj spätne, ak z istých dôvodov, ktoré možno uznať ako výnimočné, účastník žiada o spätné určenie výživného a v jeho počine nemožno badať snahu zneužiť tento zákonný inštitút. Zákon pritom existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, resp. jej preukázanie vyžaduje striktne a bez výnimky aj v tom prípade, ak sa v návrhu požaduje výživné jeden deň pred začatím konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť napr. nepriaznivý zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej bránil včas uplatniť nárok na výživné, vyhrážanie sa výživou povinnej osoby, a teda odôvodnené obavy oprávnenej osoby, že v dôsledku uplatnenia nároky na výživné bude nejakým spôsobom ohrozená, neznámy pobyt výživou povinného a pod.
V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, t.j. pred podaním návrhu na súd, matkou preukázané neboli, keď za takéto nie je možné považovať tú skutočnosť, že matka svojmu právnemu zástupcovi až po podaní návrhu na súd oznámila, že otec na domácnosť neprispieval odvtedy ako jej oznámil, že má priateľku, čo bolo v apríli alebo máji 2009, resp. že medzi rodičmi došlo k nezhodám, ktoré boli dôsledkom nevery otca. Ako matka sama na pojednávaní uviedla, návrh nepodala skôr, lebo čakala, že sa situácia zlepší. Pritom matke musel byť minimálne od doby doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi dňa 20.11.2009 známy procesný inštitút predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorý však nevyužila v záujme dočasnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Naviac matka vo svojom odvolaní zo dňa 30.11.2009 proti predbežnému opatreniu, ako na to poukázal kolízny opatrovník uviedla, že nikdy pred podaním návrhu (t.j. návrhu otca o nariadenie predbežného opatrenia) nemala pocit, že by sa otec v domácnosti necítil dobre, že by mu vadilo, že je doma všetko v poriadku upratané, navarené a domácnosť fungovala tak, aby boli všetci spokojní. Matka tiež sama odporuje opodstatnenosti svojej požiadavky
o spätné určenie výživného, keď jeho navrhovanú výšku celkom 550,-€ mesačne zdôvodňuje vo svojom písomnom vyhotovení návrhu na začatie tohto konania tým, že deti sú zvyknuté na určitý štandard, z čoho vyplýva, že tento deti museli mať pred podaním návrhu na súd, teda už pred augustom 2010 minimálne v takom rozsahu, ako je matkou požadovaná výška výživného. Matka sa zamestnala až 15.4.2010, dovtedy bola bez príjmu, čo znamená, že otec musel zabezpečovať finančne chod celej domácnosti vrátane materiálnych potrieb samotnej matky.
Keďže súd neuznal dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného už od 1.9.2009, skúmal dôvodnosť návrhu o určenie výživného od podania návrhu na súd, t.j. od 9.8.2010.
V konaní bolo nesporne preukázané, že otec v dobe od podania návrhu na súd až do novembra 2010 vrátane platil nájomné vo výške 130,-€ mesačne, teda v jednej polovici, čím sa podieľal na úhrade pomernej časti nákladov za bývanie detí, ktoré tiež tvoria súčasť výživného a uhrádzal mesačný poplatok za internet. Tiež v každom mesiaci (od septembra) platil obidvom deťom stravné v škole v plnej výške. Maloletému K. platil a aj platí mobilný telefón v záujme zabezpečenia komunikácie nielen s ním, ale aj s matkou. Podľa potreby zakupoval deťom lieky, ktoré vyčíslil sumami: 20,-€ v auguste, 2,85 € v septembri, 26,80 € v októbri a 32,40 € v novembri, čo preukázal aj pokladničnými blokmi. V hotovosti matke na výživu detí poskytol v septembri sumu 150,-€, v októbri sumu 150,-€ a v novembri sumu 50,- €. Za potraviny vynaložil sumy: 345,15 € v auguste, 238,10 € v septembri, 133,13 € v októbri a 159,75 € v novembri, ktoré podložil pokladničnými blokmi. Za oblečenie a zábavu pre deti vynaložil sumy: 86,46 € v septembri a 7,12 € v novembri. Sumu 7,-€ uhradil v novembri za klávesnicu k PC a 5,-€ za bližšie nešpecifikované domáce potreby. V zmysle nariadeného predbežného opatrenia o úprave styku trávili deti s otcom každý párny týždeň čas od soboty 10.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny, a to v domácnosti terajšej partnerky otca v Z. L., kde im po túto dobu otec zabezpečoval všetky potreby.
Matka v závere poprela otcom prezentované výdaje za oblečenie a zábavu detí, pričom v priebehu konania ale priznala, že otec deťom oblečenie kúpil, aj keď išlo o minimum. Matka pripustila úhradu liekov otcom, priznala aj hradenie polovice nájomného a internetu s tým, že tento užíval aj otec, tiež stravného v škole a platby v hotovosti. Klávesnicu k PC otec podľa nej zakúpil len z toho dôvodu, že starú zničil obliatím. K zakúpeným potravinám sa vyjadrila tak, že tieto boli aj pre otca samotného, teda nielen pre deti.
Čo sa týka rozporov medzi rodičmi ohľadne zabezpečovania stravy pre deti, ani jeden z nich nie je spôsobilý preukázať, koľko v skutočnosti deti reálne spotrebovali zo stravy nakúpenej otcom. Je nesporné, že každý druhý víkend stravu deťom zabezpečoval otec v súvislosti s ich pobytom u neho. Ako tvrdila svedkyňa, každú sobotu sa matka s deťmi stravovala u nej. Školské stravovanie deťom platil otec. Školské potreby mali deti hradené z úspor tvorenými príbuznými zo strany otca, z týchto finančných prostriedkov sa im kupovalo aj oblečenie. K oblečeniu otec tiež uviedol, že ním kúpené veci pre deti sa matke nepáčili a boli vyhodené s tým, že on nemá vkus. Hygienické potreby ako mydlo a šampón podľa udania matky zabezpečoval otec. Pokiaľ matka otcovi vyčítala, že deťom prinášal jedlo
až po skončení svojej pracovnej doby, teda keď už boli opäť hladné, a navyše v nedostatočnom množstve, tu je nutné zdôrazniť, že matka bola taktiež povinná zúčastňovať sa na zabezpečovaní stravy pre deti ako aj všetkých ich ostatných potrieb rovnako ako aj otec, nakoľko v zmysle zákona sa obidvaja rodičia musia podieľať na uspokojovaní všetkých odôvodnených nárokov maloletých detí podľa svojich možností a schopností
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., všetko primerané veku dieťaťa.
Schopnosti a možnosti povinného sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, celkovým počtom vyživovacích povinností a pod.
Súd mal za preukázané, že rodičia maloletých detí v období od podania návrhu na súd až do doby, do ktorej matka požaduje určiť výživné v zmysle svojho pozmeneného návrhu, spoločnú domácnosť neviedli a spoločne nehospodárili. Aj napriek tomu však otec participoval na zabezpečovaní potrieb detí v dostatočnej miere, podieľal sa aj na ich výchove a výživné podľa rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom začal dokonca plniť ešte skôr, než tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe vyššie uvedeného súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) a c) O.s.p.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)