Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-164-2003.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/164/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobkyne C., práv. zast. JUDr. Martou Petríkovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 96/63, Poprad, proti žalovanému E. zast. JUDr. Tomášom Mačejným, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, o zrušenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 99,58 eur na účet zástupcu žalovaného JUDr. Tomáša Mačejného, advokáta so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť štátu trovy konania vo výške 240,96 eur na účet tunajšieho súdu v štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 2.10.2003 v jej pôvodnej úprave sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému plniť vecné bremeno, spočívajúce v jej práve užívať nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre k.ú. Z. na liste vlastníctva č. XXX.. Ďalej sa domáhala, aby mu bola uložená aj povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do domovej nehnuteľnosti a povinnosť zabezpečiť jej trvalú dodávku elektrickej energie a plynu.
V prebiehajúcom konaní pri prejednávaní veci na pojednávaní dňa 21.3.2007 upravila (upresnila) žalobu tak, že žiadala, aby namiesto povinnosti žalovaného zdržať sa akýchkoľvek zásahov do domovej nehnuteľnosti mu bola uložená povinnosť odovzdať jej suterén a to kuchyňu, pivnicu a kúpeľňu v pôvodnom stave (v stave, v akom ho mali rodičia účastníkov), a aby namiesto povinnosti zabezpečiť jej trvalú dodávku elektrickej energie a plynu mu bola uložená povinnosť zabezpečiť si elektrinu alebo hodiny na svoju prístavbu a garáž.
V priebehu ďalšieho konania na pojednávaní konanom dňa 23.11.2010 žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny žaloby tak, že žiadala zrušiť vecné bremeno, spočívajúce v jej práve bezplatne až do uzavretia manželstva užívať celú domovú nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v Lendaku a zapísanú v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Kežmarok pre k.ú. Z. na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo XXX . stojaci na pozemku parcela č. XXX, ďalej ako pozemok parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X XXX mX a pozemok parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXmX, pozostávajúcu v časti pôvodného domu z dvoch obytných miestností, dvoch kuchýň a kúpeľne, situovaných v prízemí domu, a z pivnice situovanej v suteréne domu. Zároveň žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 39 832 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesením zo dňa 23. novembra 2010 sp. zn.. 4C 164/2003 - 172 súd takto navrhnutú zmenu žaloby pripustil.
Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2011 žalobkyňa požiadala o pripustenie ďalšej zmeny žaloby a to tak, že namiesto uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 39 832 eur sa domáhala, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť jej za zrušenie vecného bremena sumu 21 600 eur.
Aj túto zmenu žaloby súd pripustil , a to uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 22.11.2011.
Uplatnený nárok na zrušenie vecného bremena žalobkyňa dôvodila tým, že žalovaný okrem prístavby k pôvodnému rodičovskému domu účastníkov uskutočnil aj prestavbu pôvodných obytných miestností rodičovského domu a zamedzil jej prístup do pivnice, kuchyne, kotolne a skladu v suteréne domu, ktorý prerobil pre svoje potreby. Odpojil tiež elektromer a tým prerušil dodávku elektriny do stavebne upravených miestností v prízemí pôvodnej časti domu, pričom stavebne prepojil tieto miestnosti s ním užívanou časťou domu, čím porušil jej právo na súkromie.
Žalovaný vo vyjadrení k zmenenej žalobe uviedol, že so zrušením práva vecného bremena nesúhlasí, pretože neporušil podmienky pre riadny a nerušený výkon práv žalobkyne. Poukazoval na to, že po dohode so žalobkyňou zrekonštruoval pôvodný rodičovský dom (resp., tzv. pôvodnú - rodičovskú časť domu), čím sa však zlepšil štandard jej bývania, pretože sa v prízemí pôvodnej časti domu vytvorila samostatná bytová jednotka, pozostávajúca z kuchyne, kúpeľne, WC, komory a samostatnej obývacej izby, ktorú žalobkyňa začala užívať a nerušene užívala až do roku 2003, kedy prestala platiť za odber energií (ktoré jej boli dodávateľskými organizáciami odpojené), odsťahovala sa k druhovi a prestala využívať práva vyplývajúce z vecného bremena. Vyslovil tiež právny názor, že okamihom, keď sa žalobkyňa trvale odsťahovala k druhovi došlo k zániku vecného bremena, nakoľko spolužitie v konkubináte s druhom je obdobným vzťahom ako manželský vzťah uzavretý podľa Zákona o rodine.
Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.5.1997 sp. zn. D 493/93, vydaného notárom JUDr. Štefanom Siskovičom ako súdnym komisárom povereným prejednaním dedičstva na základe poverenia Okresného súdu Poprad súd zistil, že dedičia po poručiteľke H., zomrelej XX.X.XXXX, jej deti - E. (žalovaný), H. Y., Y. a C. (žalobkyňa) - uzavreli, okrem dohody o vyporiadaní dedičstva, aj dohodu o zriadení vecného bremena, ktorého obsahom bolo právo žalobkyne až do času uzavretia manželstva bezplatne užívať celú domovú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Z. a zapísanú v katastri nehnuteľností pre kat. ú. Z. na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. XXX a pozemok parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere X XXX mX ako aj pozemok parcela č. XXXX/ XX - zastavaná plocha o výmere XX mX, pričom v tejto dohode je zároveň uvedené, že dom pozostáva z dvoch obytných miestností, dvoch kuchýň a kúpeľne situovaných v prízemnej časti rodinného domu a z pivnice situovanej v suteréne.
Z prednesu pôvodnej zástupkyne žalobkyne H. na pojednávaní konanom dňa 21.3.2007, ktorý žalovaný nespochybnil, vyplynulo, že rozsah práva vecného bremena, pokiaľ išlo o rodinný dom, sa týkal užívania miestností v prízemí domu a to spálne, obývačky, malej kuchynky, špajzy a verandy, a z miestností v suteréne domu a to kuchyne, kúpeľne a pivnice. Netýkal sa kuchyne v prízemí (z ktorej bol prístup do povalového priestoru domu), ktorá v čase dedičského konania už bola súčasťou prístavby zhotovovanej žalovaným.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Z. súd zistil, že žalovaný je v súčasnosti vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na tomto liste ako rodinný dom súpisné číslo XXX . a pozemok parcela registra „C“ č. XXX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X XXX mX, ako aj pozemok parcela registra „E“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX mX, a že v prospech žalobkyne je zapísané vecné bremeno spočívajúce v jej práve bezplatne až do uzavretia manželstva užívať predmetné nehnuteľnosti.
Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX, vyhotoveného v konaní znalcom Ing. Jánom Plavcom, rodinný dom súpisné číslo XXX pozostáva z pôvodnej stavby a prístavby dokončenej v roku 1998, pričom obsahuje dve bytové jednotky. V čase uzatvorenia dohody o zriadení vecného bremena (29.5.1997) sa v suteréne pôvodnej stavby nachádzala kuchyňa so sporákom na tuhé palivo, kúpeľňa, sklad a pivnica, a na prízemí bola situovaná kuchyňa so sporákom na tuhé palivo spolu s komorou a jedna izba prístupná z tejto kuchyne, pričom v ďalšej časti prízemia so samostatným vchodom sa nachádzalo zádverie, kuchyňa, komora a jedna izba bez technického vybavenia. Po realizácii prístavby a prestavby (rekonštrukcie) pôvodnej časti domu, sklad a pivnica v suteréne pôvodného domu zostali nezmenené, kuchyňa bola zmodernizovaná a z kúpeľne bola odstránená vaňa, umývadlo, vodovodné batérie a vodáreň, a osadil sa do nej kotol na tuhé palivo s ohrevom vody v zásobníku, v dôsledku čoho táto miestnosť začala byť užívaná ako kotolňa. V prízemí pôvodného domu sa kuchyňa s komorou stala súčasťou prístavby, a v ďalšej časti prízemia so samostatným vchodom a zádverím bola z pôvodnej kuchyne prerobená chodba, komora a sčasti kúpeľňa. Pôvodná izba bez technického vybavenia bola prerobená na kuchyňu a v tejto bol prebúraný otvor do izby prístupnej cez dvere medzi kuchyňou, ktorá sa stala súčasťou prístavby, a touto izbou.
V podstate zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že po dokončení rekonštrukcie pôvodnej časti domu, začal žalovaný užívať suterén pôvodného domu a žalobkyňa samostatnú bytovú jednotku v prízemí pôvodného domu pozostávajúcu zo zádveria, chodby, komory, kúpeľne, kuchyne a izby. V dome bývala asi tri roky. Potom začalo dochádzať medzi účastníkmi k nezhodám kvôli hradeniu nákladov na dodávku energií (plynu a elektriny). Do bytovej jednotky užívanej žalobkyňou bola prerušená dodávka elektrickej energie. Žalobkyňa prestala v roku 2003 v označenej časti domu bývať, chodí si tam iba vymieňať veci a už nemá záujem o využívanie vecného bremena.
V prejednávanej veci súd preto z hľadiska skutkového stavu považoval za preukázané , že v prospech žalobkyne je v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísané vecné bremeno k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, že obsahom tohto vecného bremena je jej právo bezplatne až do času uzavretia manželstva užívať tieto nehnuteľnosti a to v rozsahu (pokiaľ ide o dom) prízemia pôvodnej časti domu (pozostávajúceho po vykonanej rekonštrukcii zo zádveria, chodby, komory, kúpeľne, kuchyne a izby) a suterénu pôvodnej časti domu (pozostávajúceho po vykonanej rekonštrukcii z pivnice, kuchyne, kotolne a skladu), že po dokončení rekonštrukcie suterén pôvodného domu začal užívať žalovaný a žalobkyňa začala užívať samostatnú bytovú jednotku v prízemí pôvodného domu, a ďalej že asi po troch rokoch takéhoto užívania nastali medzi účastníkmi nezhody kvôli plateniu úhrad za dodané energie, pričom žalobkyňa v roku 2003 prestala bývať v dome a právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevyužíva.
Takto zistený skutkový stav podľa názoru súdu neumožňoval žalobe vyhovieť, teda zrušiť na návrh žalobkyne ňou označené vecné bremeno. Dôvod na zamietnutie žaloby súd videl už len v samotnej skutočnosti, že žalobkyňa ako osoba oprávnená z vecného bremena nemá aktívnu legitimáciu domáhať sa jeho zrušenia.
Možnosť zrušenia vecného bremena rozhodnutím súdu upravuje ust. § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.
V texte uvedeného ustanovenia sa výslovne neuvádza, kto sa môže domáhať zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena. S použitím systematického výkladu, zohľadňujúceho podstatu vecných bremien vyjadrenú v ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj teleologickým výkladom vychádzajúcim z účelu právnej úpravy obsiahnutej v § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, možno však dospieť k záveru, že právo domáhať sa zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena má povinný z tohto právneho vzťahu, pretože označené ustanovenie slúži na jeho ochranu.
Podstatu vecných bremien možno v zmysle § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadriť tak, že sú to súkromnoprávne oprávnenia viazané buď na určitú osobu, alebo spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech nositeľa zodpovedajúceho oprávnenia tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Povinným z vecného bremena je vždy vlastník nehnuteľnosti. Vecným bremenom možno zároveň rozumieť právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a povinnosti povinného, t.j. vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, a oprávneného, ktorým je buď určitá osoba (vecné bremeno pôsobí in personam) alebo vlastník panujúcej nehnuteľnosti (vecné bremeno pôsobí in rem). Vzhľadom na povahu právneho vzťahu vecného bremena, kde na strane oprávneného prevládajú práva a na strane povinného povinnosti, existuje vždy nepomer, t.j. disproporcia medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Pokiaľ podmienkou obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 veta prvá Obč. zákonníka je zmena pomerov majúca za následok hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, znamená to, že sa vyžaduje výrazné zväčšenie disproporcie medzi záťažou povinného a výhodou oprávneného, t.j. výrazné (veľké) zvýšenie zaťaženia povinného. Právo domáhať sa zníženia tejto disproporcie obmedzením vecného bremena alebo jej úplného odstránenia zrušením vecného bremena má preto povinný.
Ustanovenie § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka (v čase od 1.4.1983 do 31.12.1991 § 135c ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka) je obsahovo totožné s ustanovením § 506 ods. 2 tohto zákona v znení do 31.3.1983, t.j. do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb., a súčasne v podstate zhodné aj s ustanovením § 186 ods. 2 zákona č. 151/1950 Sb. (tzv. stredného Občianskeho zákonníka). Právna úprava súkromného práva platná na území Slovenska pred 1.1.1951 možnosť zrušenia vecného bremena (služobnosti) rozhodnutím súdu z dôvodu zmeny pomerov majúcej za následok hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného nepoznala. V súvislosti s výkladom § 186 ods. 2 tzv. stredného Občianskeho zákonníka bol v právnej teórii vyslovený názor, podľa ktorého pokiaľ sa zmenou pomerov ocitlo vecné bremeno v hrubom nepomere k výhode oprávnenej osoby alebo jej nehnuteľnosti, mohla sa domáhať zrušenia vecného bremena za primeranú náhradu osoba zaťažená vecným bremenom (porovnaj Jozef Fiala: Věcná břemena, Univerzita J. E. Purkyně v Brne - 1988, str. 36).
Účelom právnej úpravy obsiahnutej v § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka je ochrana povinného z vecného bremena pred výrazným zvýšením jeho zaťaženia v dôsledku zmeny pomerov, ktorá nastala v rámci existujúceho právneho vzťahu bez toho, aby došlo k jeho porušeniu niektorou zo strán. Napríklad osoba, ktorej svedčí právo bývania v byte, zdedí rodinný dom, kam sa odsťahuje, byt neužíva a jeho vlastník ho naopak potrebuje. Alebo pozemok s domom, ktorému slúži vecné bremeno prejazdu cez susedný pozemok, je pripojený na verejnú komunikáciu. Musí ísť teda o zmenu pomerov, ktorá sa pohybuje v medziach dovoleného výkonu vecného bremena. Proti nedovolenému (protiprávnemu) výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo proti rušeniu či popieraniu práva oprávneného sa možno brániť žalobou, napr. negatórnou, alebo žalobou na plnenie, na odstránenie následkov neoprávneného zásahu, na vypratanie alebo žalobou o určenie existencie či neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Vzhľadom na totožnosť textu § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka s textom rovnakého ustanovenia českého Občianskeho zákonníka možno z komparatívneho hľadiska poukázať na názory českej právnej teórie, podľa ktorých právo domáhať sa zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena z dôvodu zmeny pomerov, majúcej za následok hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, má zaviazaný, t.j. povinný (porovnaj JUDr. Milan Holub, CSc., JUDr. Milan Pokorný, CSc. a JUDr. Jaroslav Bičovský, CSc.: Občan a vlastnictví v českém právním řádu, Linde Praha, a.s., 2002, str. 109), resp., že sa zrušenia vecného bremena nemôže domáhať ten, kto je z vecného bremena oprávnený (Karel Eliáš a kolektív: Občanský zákoník, Velký akademický komentář, Linde Praha, a.s., 2008, 1. svazek, str. 715). Súdna prax ale v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 6.11.2008 sp. zn. 22Cdo 3619/2008 zaujala názor, že osobou aktívne legitimovanou k podaniu žaloby na zrušenie (obmedzenie) vecného bremena pre zmenu pomerov je i osoba z vecného bremena oprávnená.
Nový český Občiansky zákonník v § 1290 ods. 2 však už pritom výslovne ustanovuje, že obmedzenia alebo zrušenia služobnosti za primeranú náhradu sa môže domáhať vlastník služobnej veci.
Aj v prípade, ak by ustanovenie § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka malo byť interpretované tak, že osobou aktívne legitimovanou domáhať sa zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena je aj oprávnený z tohto vzťahu, súd je toho názoru , že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre zrušenie práva vecného bremena na návrh žalobkyne.
So zreteľom na skutočnosť, že povaha vecného bremena predurčuje žalobu na jeho zrušenie predovšetkým ako právny prostriedok ochrany povinného, možno takejto žalobe oprávneného vyhovieť len celkom výnimočne. Takéto rozhodnutie súdu predpokladá, aby zmena pomerov bola následkom objektívnych okolností, ktoré oprávnenému znemožňujú výkon jeho práva, v dôsledku čoho mu vzniká značná ujma, znamenajúca zároveň vytvorenie opačného stavu nepomeru v možnostiach skutočnej realizácie výhod plynúcich účastníkom právneho vzťahu vecného bremena (inak povedané povinný fakticky zaťažený nie je a oprávnený svoju výhodu fakticky nemá), a aby sa ďalšie trvanie vecného bremena javilo ako nespravodlivé.
V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnený nárok dôvodila tým, že žalovaný jej zamedzil prístup do suterénu pôvodnej časti domu, že jej prerušil dodávku elektriny a porušil právo na súkromie. Tvrdila teda skutočnosti, ktoré pre možnosť zrušenia vecného bremena neboli právne významné, pretože, ako už bolo uvedené vyššie, zmena pomerov sa musí pohybovať v medziach dovoleného výkonu vecného bremena, teda musí nastať v rámci existujúceho právneho vzťahu bez toho, aby došlo k jeho porušeniu niektorou zo strán. Ak žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný porušil jej práva vyplývajúce z vecného bremena, mala sa domáhať ochrany týchto práv žalobou o zdržanie sa neoprávneného rušenia, prípadne o vypratanie označených priestorov, čo napokon pôvodne aj urobila. Pokiaľ zmenila žalobu a začala sa domáhať zrušenia vecného bremena za náhradu, bola povinná tvrdiť a preukázať také (v predchádzajúcom odseku naznačené) okolnosti, ktoré by umožňovali záver o zmene pomerov v porovnaní s pomermi v čase zriadenia vecného bremena. Rovnako bola povinná tvrdiť a preukázať, že prípadná zmena pomerov mala za následok takú nevýhodnosť vecného bremena, že by jeho ďalšie trvanie bolo zjavne nespravodlivé. Tým, že takéto skutočnosti netvrdila a preto ani nepreukázala, musí znášať dôsledky pre ňu nepriaznivého rozhodnutia v podobe zamietnutia žaloby.
Za zmenu pomerov však nemožno považovať ani rekonštrukciu pôvodnej časti domu, pretože táto nemala vplyv na obsah a rozsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (skutočnosť, že po rekonštrukcii začal žalovaný užívať suterén neznamenala zúženie rozsahu práva žalobkyne, ale mohla byť porušením jej práv z vecného bremena, ak sa účastníci na užívaní suterénu žalovaným nedohodli). Rovnako pre záver o zmene pomerov, ktorý by mal za následok, že ďalšie trvanie vecného bremena by bolo pre žalobkyňu zjavne nespravodlivé, nepostačovalo len jej všeobecné konštatovanie, že hlavný problém je v medziľudských vzťahoch, že vecné bremeno nevyužíva a nemá záujem využívať. Je vecou žalobkyne, či svoje právo bude alebo nebude realizovať. Za situácie, keď nemá záujem na jeho využívaní a keď vecné bremeno jej bolo zriadené bezodplatne, žaloba o zrušenie vecného bremena nemôže slúžiť ako prostriedok na prinútenie žalobcu poskytnúť jej náhradu za toto právo.
V súvislosti s nezhodami účastníkov ohľadne úhrad, resp. ich podielu na úhradách za dodávku elektrickej energie, súd poznamenáva, že žalobkyňa netvrdila, že by jej žalovaný bránil v možnosti požiadať dodávateľa elektriny o pripojenie priestorov, ktoré je oprávnená užívať, k odberu elektrickej energie cez samostatný merač (elektromer), umožňujúci merať jej spotrebu v týchto priestoroch.
Záverom súd v nadväznosti na tvrdenia žalovaného o zániku vecného bremená dodáva, že iba na základe tvrdení žalovaného v konaní v tomto smere a výsledkov vykonaného dokazovania súd bez ďalšieho nemohol prijať záver o zániku vecného bremena v dôsledku splnenia podmienky dohodnutej v zmluve o jeho zriadení (do uzavretia manželstva).
Podľa zásady plného úspechu v spore, vyplývajúcej z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, o ktorú v konaní v súlade ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. požiadal. Vychádzajúc z vyčíslenia týchto trov písomným podaním zástupcu žalovaného zo dňa 22.11.2011 súd žalovanému priznal náhradu, preddavku, ktorý zložil na trovy znaleckého dokazovania dňa 24.9.2008 na účet tunajšieho súdu vo výške 3 000,-Sk, z ktorej bola vyplatená časť znalečného priznaného znalcovi Ing. Jánovi Plavcovi v zmysle právoplatného uznesenia zo dňa 19.4.2010 sp. zn. 4C 164/2003 - 143. V prepočte na euro podľa konverzného kurzu 1 euro á 30,126,- Sk, táto suma predstavuje 99,58 eur.
Zároveň súd v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O. s. p. žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná a u ktorej neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa je riadne zastúpená v konaní advokátom, nepožiadala o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci ), uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov vynaložených štátom na znalecké dokazovanie v zmysle právoplatného uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 19.4.2010 sp. zn. 4C 164/2003-143 (znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov) vo výške 240,96 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).