Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-1898-2023.pdf
PDF · 97.63 KB
Case nature
Subarea
19Ek/1898/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D., o vymoženie 4.420,58,-Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Denisy Kvasňovskej, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. 281EX 625/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.07.2023 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 4.420,58,-Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/327/2023 zo dňa 03.04.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18.05.2023 (ďalej v texte ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 22.08.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Denisu Kvasňovskú, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 281EX 625/23.
3. Súdny exekútor dňa 31.10.2023 predložil súdu podanie povinnej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 11.10.2023, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.10.2023, v ktorom povinná uviedla že zástupcovi žalovaného dňa 12.05.2023 adresovala žiadosť o možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Takéto splácanie jej bolo umožnené, ale bez uzatvorenia oficiálneho splátkového kalendára. Od mája 2023 bezhotovostným prevodom uhradila 5 splátok v sume 100,-Eur, dokopy v celkovej výške 500,-Eur. Táto skutočnosť vôbec nie je v Upovedomení o začatí exekúcie zohľadnená a vymáhaná istina má byť v celkovej výške 3.920,58,-Eur. V uznesení č. 20D/585/2021 súd rozhodol, že všeobecná hodnota majetku po poručiteľke E. F. bola vo výške 9.946,03,-Eur. Výška dlhov predstavovala 9.844,-Eur. Pohľadávku do dedičského konania si prihlásila aj 365 bank z titulu Zmluvy o úvere č. 1819744342 zo dňa 31.05.2018. V dikcii ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka je deklarované, že: „(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.“ (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.“ Z tohto dôvodu dedičia nie sú povinný predmetný dlh uhrádzať, lebo aktíva prevyšujú pasíva. Povinná zastáva názor, že predmetný platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, nemal byť ani vydaný a povinnej nemala byť ani uložená povinnosť uhrádzať
tento dlh. Predmetný platobný rozkaz bol vydaný vyšším súdny úradníkom. V tejto súvislosti povinná poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 118/2019 z 12.novembra 2019, podľa ktorého „Vyšší súdny úradník môže vyhotoviť návrh na rozhodnutie len podľa pokynov zákonného sudcu, alternatívne si musí zákonný sudca návrh rozhodnutia osvojiť, poprípade revidovať ho podľa vlastného uváženia. Je teda potrebné zásadne rozlíšiť rozhodnutia sudcu ako individuálny právny akt, ktorý je prejavom jeho právomoci, a návrh rozhodnutia (jeho písomného vyhotovenia) vyhotovený vyšším súdnym úradníkom, ktorý takú povahu nemá (na rozdiel od vlastného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka – čl. 142 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 7 písm. g), § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov). Námietka, že rozhodnutie súdu vydal vyšší súdny úradník, ktorý ho iba pripravoval (teda pripravoval jeho návrh), je z ústavnoprávneho hľadiska zjavne neopodstatnená.“ Na základe vyššie uvedených skutočností povinná žiada o zastavenie exekúcie.
4. Spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 26.10.2023, v ktorom oprávnený uviedol, že Dňa 03.04.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica Platobný rozkaz sp. zn. 27Up/327/2023, (ďalej aj „Exekučný titul“), v zmysle ktorého zaviazal povinnú (v tom čase žalovanú 2) na zaplatenie sumy istiny vo výške 4.620,58,-Eur s prísl., a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. V zmysle poučenia k platobnému rozkazu bola žalovaná 2) (povinná v danom exekučnom konaní) poučená o tom, že súd uvedeným platobným rozkazom rozhodol len na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom a v prípade, ak žalovaná nesúhlasí s povinnosťou uloženou predmetným platobným rozkazom, má možnosť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať odpor s vecným odôvodnením na Okresný súd Banská Bystrica. Žalovaná odpor voči platobnému rozkazu nepodala riadne a včas, t.j. platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.05.2023. Oprávnený podal na Okresný súd Banská Bystrica ako príslušný exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie spolu so zákonom požadovanými prílohami (ďalej len „návrh na vykonanie exekúcie“). Dňa 22.08.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Kvasňovskej. Dňa 31.08.2023 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, pričom v zmysle poučenia povinný môže z dôvodov podľa § 61k ods. 1 EP podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Povinná v zasielanom návrhu na zastavenie exekúcie (ďalej len „Návrh“) poukazuje na ust. § 61k ods. 1 písm. a), b), d) a e) Exekučného poriadku, pričom podaný návrh odôvodňuje tým, že exekučný titul – platobný rozkaz – bol vydaný vyšším súdnym úradníkom (v nadväznosti na uvedené poukazuje na Uznesenie ÚS SR ÚS 118/2019 z 12.11.2019), zároveň, že osoba povinného z pozície dediča nie je povinná dlh uhrádzať, lebo „aktíva prevyšujú pasíva“, a teda predmetný platobný rozkaz ani nemal byť vydaný. Povinná napokon v návrhu uviedla že vykonala úhrady v celkovej výške 500,- Eur, počnúc mesiacom máj 2023, pričom tieto neboli zohľadnené v upovedomení o začatí exekúcie. V zmysle ustanovenia § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) „Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.“ V zmysle § 266 ods. 1 CSP „Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.“ V zmysle § 267 ods. 1 CSP „Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.“ V zmysle § 268 ods. 1 CSP „Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu.“ V zmysle § 6 ods. 1 písm a) a b) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) „Súd odmietne návrh, ak návrh nie je prípustný, uplatňovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať.“V zmysle § 7 zákona o upomínacom konaní „Ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. V platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.“ V zmysle § 11ods. 1 a 6 zákona o upomínacom konaní „Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný
odpor nemožno vziať späť. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.“ V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku – prvá veta „Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.“ Z vyššie uvedenej textácie Exekučného poriadku je zrejmé, že Exekučný titul ani podaný návrh na vykonanie exekúcie nie sú v rozpore so samotným Exekučným poriadkom. Povinná mala možnosť podať odpor voči vydanému platobnému rozkazu – Exekučnému titulu. Ako uvádzame vyššie, povinná túto možnosť prislúchajúcu jej zo zákona, o ktorej bola riadne poučená, nevyužila a odpor nepodala. Oprávnený má za to, že skutočnosti namietané povinnou až v štádiu exekučného konania po tom, čo mala možnosť podať odpor a tým spôsobom – svojou aktívnou činnosťou, v prípade ak nesúhlasí s právnym posúdením veci konajúcim súdom – uviesť argumenty svedčiace v jej prospech. Pokiaľ povinná nebola i napriek uvedenej možnosti a poučeniu aktívna, možnosť podať odpor nevyužila, nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby bolo exekučné konanie zastavené z dôvodov uvádzaných povinnou v podanom návrhu. Oprávnený preto trvá na tom, že platobný rozkaz je spôsobilým exekučným titulom, keďže postup Okresného súdu Banská Bystrica ako súdu príslušného v upomínacom konaní (vydanie platobného rozkazu) ako i exekučného súdu (vydanie poverenia na vykonanie exekúcie) bol správny a v súlade so zákonom. Oprávnený zároveň poukazuje na ustanovenie § 3 - 8 zákona č. 549/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o súdnych úradníkoch, kedy vyššiemu súdnemu úradníkovi zákon zveruje množstvo oprávnení a kompetencií v civilnom procese, v správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní, resp. inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom predmetným zákonom, a teda nemôže súhlasiť s tvrdením povinnej, ktorý v zasielanom návrhu automaticky predpokladá, že Okresný súd Banská Bystrica nijakým spôsobom neskúmal to, či platobný rozkaz mal/nemal byť vydaný, vzhľadom na osobu vyššieho súdneho úradníka. Napriek vyššie uvedenému oprávnený, aj nad rámec jeho povinnosti, opätovne uvádza (keďže v návrhu na vydanie platobného rozkazu táto skutočnosť, spolu s prislúchajúcimi dôkazmi uvedená bola a konajúcim súdom bola aj vyhodnotená vzhľadom na vydanie platobného rozkazu), že poviná ako dedič po poručiteľovi (spoludlžníkovi) v zmysle rozhodnutia o dedičskom konaní nadobudla dedičstvo v celkovej hodnote, t.j. vstúpila do práv a povinností poručiteľa ako spoludlžníka zo Zmluvy o úvere. S poukazom na túto skutočnosť tak argumentácia povinnej uvedená v bode III. Návrhu, v zmysle ktorej povinná - dedič nie je povinný predmetný dlh uhrádzať, je bez právneho významu a nemá oporu v zákone. Pokiaľ ide o povinnou citovanú časť z uznesenia IV. ÚS 118/2019 uvádzame, že toto nijakým spôsobom nepodporuje prezentovaný postoj Povinného – uznesenie popisuje jednoznačne rozdielnu situáciu, t.j. nemožno ho aplikovať na prejednávanú vec, pričom, ako oprávnený uvádza vyššie, toto ani nijakým spôsobom, vzhľadom na jeho celý obsah ( a nie len výňatok z textu) nie je v prospech skutočností tvrdených povinnou. Pokiaľ ide o povinnou namietané nezohľadnenie ňou vykonaných úhrad v Upovedomení o začatí exekúcie Oprávnený uvádza, že v upovedomení sú zohľadnené úhrady v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Ostatné úhrady, ktoré povinná vykonala po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi. Záverom oprávnený opätovne uvádza že platobný rozkaz, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, považuje za materiálne a formálne vykonateľné súdne rozhodnutie. Exekučný titul bol vydaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti, ako aj správne označenie účastníkov konania. Zároveň opätovne uvádza, že súd je subjektom znalým práva a pri vydávaní, doručovaní a preskúmavaní súdnych rozhodnutí postupuje v súlade s relevantnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného mám oprávnený za to, že v danej exekučnej veci nenastali po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul nebol zrušený, v danej exekučnej veci neexistuje cudzí exekučný titul a ani neexistujú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. 5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 02.10.2023, čo je preukázané aj doručenkou. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 12.10.023, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým súd uložil žalovanému 2 (povinnej v danom exekučnom konaní), aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatila žalobcovi istinu 4.620,58,- Eur, úrok 463,16,-Eur, úrok z omeškania 18,68,-Eur, úrok z omeškania 68,39,-Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4.584,58,-Eur od 24.05.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 208,24,-Eur alebo aby v tej iste lehote podala odpor, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 554,98,-Eur r na účet jeho právneho zástupcu.
11. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.05.2023.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 13. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke. 14. Súd uvádza, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. 15. K tvrdeniam povinnej súd uvádza, že povinná mala možnosť podať odpor voči vydanému platobnému rozkazu – exekučnému titulu, avšak povinná túto možnosť prislúchajúcu jej zo zákona, o ktorej bola riadne poučená, nevyužila a predmetný odpor nepodala. Platobný rozkaz je spôsobilým exekučným
titulom, keďže postup Okresného súdu Banská Bystrica ako súdu príslušného v upomínacom konaní (vydanie platobného rozkazu) ako i exekučného súdu (vydanie poverenia na vykonanie exekúcie) bol správny a v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o tvrdenie povinnej, že dedičia nie sú povinný predmetný dlh uhrádzať, lebo aktíva prevyšujú pasíva a že predmetný platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, nemal byť ani vydaný a povinnej nemala byť ani uložená povinnosť uhrádzať tento dlh, súd uvádza, že povinná ako dedič po poručiteľovi (spoludlžníkovi) v zmysle rozhodnutia o dedičskom konaní nadobudla dedičstvo v celkovej hodnote, t.j. vstúpila do práv a povinností poručiteľa ako spoludlžníka zo Zmluvy o úvere. Vzhľadom na túto skutočnosť, tak argumentácia povinnej, v zmysle ktorej povinná
- dedič nie je povinný predmetný dlh uhrádzať, je bez právneho irelevantná. Pokiaľ ide o povinnou namietané nezohľadnenie ňou vykonaných úhrad v Upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že tieto sú v Upovedomení o začatí exekúcie zohľadnené v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Ostatné úhrady, ktoré povinná vykonala po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi. 16. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
17. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 20. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 22. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 24. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.