Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-108-2011.pdf
PDF · 96.75 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/108/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci navrhovateľky D. U., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., U. XXXX/X, zastúpenej Eva Petránová Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prešov, Puškinova 16, proti odporcovi D.. P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V., X. XX, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností účastníkov k maloletej O. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, takto
rozhodol:
manželstvo D. U., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a D.. P. U., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX vo V. J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a,
na čas po rozvode s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, účastníkov konania, o úprave práv a povinností k ich maloletej dcére O. U., nar. XX.X.XXXX v tomto znení:
"maloletá O. U., nar. XX.X.XXXX sa zveruje na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky maloletej, ktorá je oprávnená a povinná ju aj zastupovať a spravovať jej majetok a odporca, otec maloletej, sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej O. U. sumou 60 eur mesačne pričom túto sumu bude platiť vždy vopred do 15. dňa toho - ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov,"
účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným osobne na tunajšom súde dňa 17.5.2011 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, maloletú dcéru O., nar. XX.X.XXXX zveril do výchovy matky, odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej dcéry O. sumou 30 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv v tomto znení: „Otec je oprávnený stýkať sa maloletou dcérou O., nar. XX.X.XXXX neobmedzene podľa vzájomnej dohody otca a matky, rešpektujúc záujmy, povinnosti a potreby mal. detí.“
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s odporcom nemajú spoločné plány do budúcnosti, od roku 2009 žijú oddelene, samostatne hospodária, intímne sa nestýkajú a v dôsledku dlhodobého citového odcudzenia nevidí možnosť ďalšieho manželského spolužitia. Navrhovateľka vyše rok a pol žije v spoločnej domácnosti s iným mužom. Ďalej uviedla, že manželstvo s navrhovateľom uzavreli po trojročnej známosti, avšak počas celého trvania manželstva mali veľké finančné problémy, keďže
odporca bol študentom dennej formy štúdia vysokej školy a počas tohto obdobia pracovala len ona, nakoľko pre odporcu bolo prioritou ukončiť vysokú školu. Navrhovateľka aj s dcérou v roku 2009 odišla zo spoločnej domácnosti do Bardejova, kde dodnes býva a pracuje.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, vyjadril sa až na pojednávaní dňa 22.11.2011.
Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou zodpovedajúcou potrebám maloletej a možností a schopností otca. Styk otca s maloletou navrhol upraviť podľa dohody rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej O., daňovými priznaniami navrhovateľky a odporcu za rok 2010 a ostatnými listinami zo spisu a zistil tento skutkový stav :
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX vo V. J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Z toho manželstva sa účastníkom konania narodila jedna dcérka O., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po trojročnej známosti a jedným z dôvodov bolo jej tehotenstvo. Odporca študoval na vysokej škole a štyri roky každý týždeň cestoval do školy vo Zvolene. Z jej pohľadu problémy v manželstve súviseli s nepriaznivou finančnou situáciou, odporca nemal prácu, mal výdavky spojené so štúdiom, na základe čoho nepociťovala istotu u manžela. Keď dcéra dovŕšila tri roky, navrhovateľka sa zamestnala a keďže pracuje v neziskovom sektore, nie vždy mala prácu, čo bolo aj príčinou nedorozumení medzi účastníkmi konania. V roku 2009 sa s dcérou odsťahovala do Bardejova, kde odporca spočiatku chodieval na návštevu. V tom čase spolu prestali žiť intímne a ukončili aj spoločné hospodárenie. Navrhovateľka ďalej uviedla, že začiatkom roka 2010 nadviazala nový partnerský vzťah, ktorý trvá doposiaľ a s partnerom žije v spoločnej domácnosti. Po odchode od manžela kúpila auto a pozemok, na ktorom je postavená chata. Výdavky navrhovateľky pozostávajú z platenia nájomného vo výške 180 eur mesačne, cestovného vo výške 30 eur mesačne, poistného za ňu a dcéru vo výške 40 eur mesačne, elektriny v chate vo výške 20 eur mesačne, ročnej dani z nehnuteľnosti vo výške 30 eur, poistky za auto vo výške 130 eur ročne a telefónu vo výške 20 eur mesačne. Príjem navrhovateľky dosahuje výšku 520 eur mesačne a odporca jej dáva na dcéru mesačne 60 eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávaní dňa 22.11.2011 uviedol, že manželku si vzal po trojročnej známosti. V období keď študoval na vysokej škole mali značné finančné problémy, nakoľko bol napriek sociálnemu štipendiu a študentskej pôžičke odkázaný na pomoc svojich rodičov. Problémy medzi nimi nastali v rokoch 2006-2007, keď sa vzájomne citovo odcudzili a prestali intímne žiť, keďže navrhovateľka si našla priateľa. Napriek tejto skutočnosti sa snažil udržať manželstvo. V roku 2009 navrhovateľka aj s dcérkou odišla zo spoločnej domácnosti do Bardejova, pričom sa ich snažil navštevovať zhruba raz za dva týždne. Ďalej uviedol, že po skončení školy si s kolegom architektom otvoril ateliér, avšak v roku 2010 ho museli kvôli kríze zatvoriť. V roku 2010 ukončil živnosť, z ktorej mu zostali nejaké záväzky voči sociálnej poisťovni, ktoré doposiaľ spláca na základe splátkového kalendára. Potom sa zamestnal v spoločnosti L., tam pracoval ako vedúci kuchynského štúdia, zarábal 425 eur mesačne a pracovný pomer ukončil 27.10.2011. V súčasnosti si obnovil živnosť, pracuje v Bratislave pre developéra, pričom nevie aký príjem z tejto práce môže očakávať, na ilustráciu toho môže povedať toľko, že v súčasnosti už 3 mesiace pracuje na projekte interiéru jedného nadštandardného bytu a za celý projekt má dohodnutú odmenu 1.900 eur, takže priemerne to vychádza na 600 eur mesačne. Jeho výdavky spočívajú v platení podnájmu vo výške 220 eur mesačne, MHD 25 eur mesačne, telefón 30 eur mesačne, 41 eur mesačne spláca pôžičku, 60 eur mesačne dlh sociálnej poisťovni a ročnú poistku auta vo výške 140 eur.
Navrhovateľka aj odporca zhodne pred súdom uviedli, že pre prípad rozvodu žiadajú, aby súd neupravoval styk rodičov s maloletou.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.7.2011 odporca uviedol, že v auguste 2010 jeho príjem dosiahol výšku 415,27 eura, v septembri 2010 sumu 413,27 eura, v októbri 2010 sumu 230,37 eura, v novembri 2010 sumu 191,38 eura, od decembra 2010 do februára 2011 bol nezamestnaný, v marci 2011 jeho príjem dosiahol výšku 503,18 eura, v apríli 2011 sumu 515,82 eura, v máji 2011 sumu 206,20 eura, v júni 2011 sumu 421,10 eura a v júli 2011 sumu 419,55 eura.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 odporcu bolo zistené, že tento dosiahol v roku 2010 príjem 4.026 eur.
Z potvrdenia o príjme na účely nemocenského poistenia navrhovateľky zo dňa 26.7.2011 bolo zistené, že v mesiacoch január 2011 až máj 2011 dosiahol jej príjem 448 eur a v júni 2011 sumu 650,93 eura.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 navrhovateľky bolo zistené, že v roku 2010 dosiahla celkový príjem 8.581,32 eura.
Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.10.2011 rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti s matkou a maloletou žije priateľ matky. Otec sa s maloletou dcérou pravidelne kontaktuje, ak mu to pracovné povinnosti dovolia, berie ju k sebe do V., kde býva. Na jej výživu v súčasnosti prispieva sumou 60 eur mesačne. Matka maloletej manželské spolužitie nechce obnoviť za žiadnych okolností. Matka má na maloletú dcéru bežné výdavky súvisiace s jej vekom a potrebami. Matke maloletej bolo poskytnuté sociálne poradenstvo vo veci úpravy práv a povinností rodičov, možnosť navštíviť poradensko-psychologickú poradňu odmietla. Na základe zistených skutočností navrhol v prípade rozvodu manželstva maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou zodpovedajúcou potrebám maloletej a možností a schopností otca. Styk otca s maloletou navrhol upraviť podľa dohody rodičov.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru :
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo
schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 zákona súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 vety prvej zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a je len formálnym zväzkom. Príčinou rozvratu manželstva účastníkov bolo vzájomné odcudzenie sa v dôsledku mimomanželskej známosti navrhovateľky, odporcovho štúdia na vysokej škole mimo bydliska a nedostatku financií. Účastníci dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Takéto rodinné prostredie, kde neexistujú vzájomné citové väzby medzi manželmi a tí dlhodobo spolu nežijú, nepredstavuje vhodné rodinné a výchovné prostredie pre spoločné dieťa. Súd preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Účastníci konania na pojednávaní konanom dňa 22.11.2011 prezentovali súdu dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o úprave styku k maloletej O. U., nar. XX.X.XXXX, ktorú súd v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami (§§ 24 ods. 1 a 25 ods. 1 Zákona o rodine) schválil a táto dohoda sa stala súčasťou tohto rozhodnutia v znení, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
Čo sa týka styku odporcu s maloletou dcérou pochádzajúcou z manželstva účastníkov, tento neupravil vychádzajúc zo zhody účastníkov - ich požiadavky v tom zmysle, aby súd túto otázku neriešil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, súd ich náhradu môže priznať, keď to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady nákladov v prejednávanej veci splnené neboli.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku ako aj dôsledkoch vzdania sa práva podať odvolanie, sa navrhovateľka aj odporca vzdali práva podať odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Účastník, ktorý sa vzdal práva na odvolanie voči rozsudku, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle tohto poučenia.