Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ps/10/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, B., t.č. Domov sociálnych služieb pre dospelých v Báhoni, SNP 237/38, Báhoň, zastúpeného procesným opatrovníkom mestskou časťou Bratislava – Petržalka, o návrhu D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, B., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto

rozhodol:

Súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý:

- nakladať so svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce k majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony,

- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám,

- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,

- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej starostlivosti a o mieste svojho pobytu,

- udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky.

Súd ustanovuje obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony.

Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa jeho zdravotného stavu, miesta jeho pobytu, nakladania s jeho majetkom a iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.10.2022 podal navrhovateľ na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho brata (ďalej aj ako „vyšetrovaný“). Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.10.2022 bol jeho brat hospitalizovaný na doliečovacom oddelení Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava s diagnózou mozgový infarkt zapríčinený trombózou mozgových tepien. Zdravotný stav vyšetrovaného je veľmi vážny, je ležiaci, nedokáže komunikovať, je vyživovaný nasogastrickou sondou. Ďalej uviedol, že jeho brat je slobodný a bezdetný, toho času je bez akéhokoľvek príjmu, s dlhom na zdravotnom poistení. Do hospitalizácie býval v chate v lese, ktorú zdedil po rodičoch. V minulosti užíval drogy, je pacientom s abúzusom na alkohole. Navrhovateľ vyjadril potrebu zabezpečiť vyšetrovanému adekvátnu

starostlivosť, a to umiestením do sociálneho zariadenia. Je ochotný uhradiť dlh vyšetrovaného na zdravotnom poistení, uhrádzať mu mesačné platby za zariadenie a podať za neho žiadosť na priznanie invalidného dôchodku. Za opatrovníka pre vyšetrovaného navrhol ustanoviť seba.

2. Procesný opatrovník vyšetrovaného sa na pojednávaní vyjadril, že súhlasí s obmedzením spôsobilosti vyšetrovaného a s ustanovením navrhovateľa za jeho opatrovníka.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie vzhliadnutím vyšetrovaného, výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to lekárskou správou, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby, odpoveďou Zariadenia sociálnych služieb Petržalka zo dňa 31.10.2023, lustráciami navrhovateľa a vyšetrovaného v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, lustráciou v registri trestov a v registri priestupkov navrhovateľa, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Z lekárskej správy zo dňa 19.10.2022 súd zistil, že vyšetrovaný bol hospitalizovaný na neurochirurgickej klinike, následne bol preložený na oddelenie dlhodobo chorých. V správe bolo konštatované, že stav pacienta je taký, že jeho orientáciu nemožno posúdiť, spontánne na oslovenie otvára oči, otáča hlavu za vyšetrujúcim, krátko nadviaže očný kontakt, ale neudrží, racionálny kontakt je nemožný, má pasívnu polohu na lôžku, ľavostrannými končatinami spontánne hýbe. V rámci diagnostických záverov je mimo iné uvedená ložisková ischémia mozgu, imobilizačný syndróm, abúzus alkoholu a pervitínu.

5. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Slávky Lenerovej č. 72/2023 zo dňa 02.08.2023 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaný trpí závažným neurologickým ochorením. Do nemocnice bol privezený RZP pre jednodňovú anamnézu globálnej afázie (strata reči) a pravostrannej hemiplégie (ochrnutie pravej polovice tela). Na tomografii mozgu bola potvrdená rozsiahla ischémia. Dňa 21.09.2022 bola realizovaná dekompresívna kraniektómia - otvorenie lebečnej dutiny, ktorá je indikovaná u pacientov s difúznym poškodením mozgu. Napriek neurochirurgickej intervencii pretrváva ťažký neurologický deficit bez zmeny. Pacient je plienkovaný, kŕmený mixovanou stravou, nerozpráva, komunikuje len očami. Je schopný jednoduchých pohybov pravou rukou. Niekedy býva agresívnejší voči personálu. Dňa 6.6.2023 mu realizovali kranioplasiku vlastnou lebečnou kosťou. Pacient premorbídne trpel viacerými ochoreniami - artériová hypertenzia, steatóza pečene, abúzus alkoholu a pervitínu. Momentálne užíva lieky proti zrážaniu krvi, psychofarmaká, hepatoprotektíva a antihypertenzíva. Vyšetrovaný vyžaduje 24 hodinovú opateru. V závere znaleckého posudku znalkyňa konštatovala v súvislosti na položené otázky súdu, že vyšetrovaný utrpel náhlu mozgovú príhodu, následkom ktorej je jeho komplexná porucha reči a ochrnutie pravej polovice tela. S vyšetrovaným nie je možné nadviazať verbálny kontakt, je plienkovaný, kŕmený, má zavedený močový katéter, je imobilný. Jeho ochorenie je trvalého charakteru. Prognóza vývoja tejto duševnej a telesnej poruchy je negatívna, v období viac ako pol roka nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Vzhľadom na absenciu rečových schopností, nie je schopný robiť žiadne právne relevantné úkony, nie je schopný rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ani nie je schopný nakladať so svojim majetkom, ani porozumieť zmyslu a významu súdneho konania a významu rozhodnutia. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Vyšetrovaného vzhliadla v DSS Petržalka. Vyšetrovaný je po operácii mozgu, má ťažký neurologický deficit, nie je s ním možný racionálny kontakt. Takýto stav pretrváva už takmer rok a pol. Ide o trvalý stav.

6. Súd v zmysle upustil od výsluchu vyšetrovaného, keďže ustanovená súdna znalkyňa odporučila vyšetrovaného len vzhliadnuť. Súd pristúpil k tomu, že dňa 02.10.2023 vzhliadol vyšetrovaného v Stredisku sociálnych služieb Petržalka, kde bol vyšetrovaný umiestnený. Vyšetrovaný ležal imobilný na lôžku, odkázaný na 24 hodinovú starostlivosť. Nebolo s ním možné nadviazať verbálny kontakt, krátko udržal len očný kontakt.

7. Podľa odpovede Strediska sociálnych služieb Petržalka zo dňa 31.10.2023, kde bola vyšetrovanému poskytovaná celodenná sociálna služba, záležitosti vyšetrovaného obstaráva jeho brat – navrhovateľ, ktorý platí úhradu za sociálnu službu, zabezpečuje lekárov, lieky, zdravotnícke pomôcky a atď. V zariadení navštevuje vyšetrovaného každú nedeľu pani E. – údajne priateľka vyšetrovaného.

8. Podľa vyjadrenia Miestneho úradu mestskej časti Petržalka zo dňa 16.06.2023 navrhovateľ nie je vedený mestskou časťou pre priestupkové alebo iné správne konanie, neevidujú ho pre splatný peňažný alebo nepeňažný záväzok, nebola mu nikdy udelená žiadna sankcia, nepodal na miestny úrad žiadosť o finančnú alebo inú výpomoc, inými informáciami mestská časť nedisponuje.

9. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že vyšetrovaný sa aktuálne nenachádza v DSS Petržalka, ale je umiestnený v DSS Báhoň. Podal žiadosti o umiestnenie aj do iných zariadení, keďže do obce Báhoň je to pre neho dosť ďaleko. Uvidí, na akej úrovni bude starostlivosť poskytovaná. Vyšetrovaného okrem neho navštevuje v zariadení aj pani E., rodinná známa a priateľka vyšetrovaného. Podľa neho sa zdravotný stav jeho brata príliš nezmenil, možno skôr zhoršil. Dokáže len prikývnuť, prípadne rukou naznačiť, že s niečím nesúhlasí. V minulosti reagoval aj úsmevom, teraz už nie. Navrhovateľ sa označil za najbližšiu osobu vyšetrovaného, súhlasil s tým, aby bol jeho opatrovníkom. Žije v Bratislave s partnerkou a dvomi deťmi. Aktuálne je dobrovoľne nezamestnaný a žije z úspor a dedičstva.

10. Podľa ust. , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

11. Podľa ust. , zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

12. Podľa ust. , ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom ().

13. Podľa ust. , v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

14. Podľa ust. , ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

15. Podľa , súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

16. Podľa , súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

17. Podľa , súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

18. Podľa ust. , konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa až 277.

19. Podľa ust. , ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

20. Podľa ust. , súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

21. Podľa ust. , v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

22. Podľa , súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

23. Podľa , súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

24. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami . Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964).

25. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 28.11.2012, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 22.11.2012).

26. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 8.10.2014).

27. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovaného v spôsobilosti na právne úkony, keďže zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že u vyšetrovaného je z dôvodu poškodenia mozgu prítomný ťažký neurologický deficit, pričom tento stav nie je len prechodný a podľa znalkyne prognóza vývoja tejto duševnej a telesnej poruchy je negatívna a robí ho nespôsobilým na vykonávanie právnych úkonov. Súd považoval za nevyhnutné obmedziť vyšetrovaného v rozsahu, ako vymedzil vo výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu vyšetrovanému. Je v záujme vyšetrovaného, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i nehnuteľným ako aj spravovanie jeho ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu. Je zároveň potrebné na ochranu života a zdravia vyšetrovaného, aby za neho opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym zariadeniam, ako aj vo vzťahu k jeho umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti či k zmene jeho bydliska. Vo výroku rozsudku súd určil rozsah obmedzenia s poukazom na ust. a ust. .

28. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľa – brata vyšetrovaného, ktorý už v súčasnosti vybavuje všetko potrebné v súvislosti so zabezpečením adekvátnej starostlivosti o vyšetrovaného a ktorý s ustanovením do tejto funkcie súhlasil. Navrhovateľ je na výkon tejto funkcie spôsobilý a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v najlepšom záujme vyšetrovaného tak, aby boli riadne zabezpečené jeho potreby a dôstojné podmienky pre život. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12 každého roka.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia ods. l , v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu nepriznal a ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.