Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-83-2011.pdf
PDF · 84.28 KB
No categories available
5CoE/83/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BECONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený Advokátskou spoločnosťou MCGA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska č. 2 proti povinnej I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R. XX, C., o vymoženie 1.727,72 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 28Er 314/2009-9 zo dňa 24.5.2011 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej, Exekútorsky úrad so sídlom v Košiciach, Letná 40 (EX 2221/2009) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2009-553 zo dňa 28.5.2009, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.727,72 Eur spolu s úrokmi vo výške 106,61 Eur, s úrokmi vo výške 19 % ročne zo sumy 1.727,72 Eur od 12.4.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.727,72 Eur od 12.4.2007 do zaplatenia, poplatky vo výške 33,07 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 68,71 Eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 262,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Ďalej súd uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 1918232406 zo dňa 18.4.2006. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli aj obchodné podmienky pre úver, v ktorých článku 9.5 bolo dohodnuté, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, budú tieto predložené a riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Strany rozhodcovského konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podradia s tým, že jeho rozhodnutie bude pre ne konečné.
Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 52ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. r), ods. 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), článok 2, 3 a 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok. Od 01.01.2008 je neprijateľnou aj podmienka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že táto podmienka nebola v čase uzavretia zmluvy v predmetnom ustanovení zakotvená neznamená, že nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Súd podotkol, že vychádzal z príslušného prameňa ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel.
Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v predmetnej formulárovej zmluve pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov, považoval prvostupňový súd za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v danom prípade nachádza v znevýhodnenom postavení, a to s ohľadom na vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, čo ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Podľa názoru súdu je exekúcia v celom rozsahu nedôvodná, pretože sa vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemal spotrebiteľ ako „slabšia“ strana zmluvného vzťahu možnosť ovplyvniť. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40 rozsudku.
Uviedol, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.
Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky obchodných podmienok k zmluve o úvere, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú v súlade s právom európskych spoločenstiev. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie iniciované oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež smernice Rady č. 93/13/EHS. Na základe toho prvostupňový súd tvrdí, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami citovaných právnych predpisov.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Namietal právny názor prvostupňového súdu poukazujúc na dôvodovú správu Občianskeho zákonníka § 53 ods. 4 písm. r/ podľa ktorej je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. Následne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 9CoE 18/2010, podľa ktorého zmluvy uzatvorené do 31.12.2007 sú úverovými zmluvami podľa Obchodného zákonníka a práva a povinnosti z takto uzatvorenej zmluvy nie je možné posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, nie je možné na tento právny vzťah ani aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a ani judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá sa vzťahuje na tento právny vzťah ani smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. Okrem toho poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu 18CoE 924/09, 18CoE 927/09 a 18CoE 954/09. Nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Preto žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Naviac, je potrebné uviesť, že predmetom rozhodcovského konania bolo preskúmanie plnenia práv a povinností zmluvných strán na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného C. H., a.s., H., ktorá bola uzatvorená dňa 18.4.2006, podľa ktorej oprávnený, resp. právny predchodca oprávneného, poskytol povinnému úver vo výške 60.000 Sk na obdobie 40 pravidelných mesačných splátok s výškou splátky 2.137,- Sk.
V čase, keď bola uzatváraná zmluva o úvere, išlo o typ zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku a patril medzi tzv. absolútne obchody. Je nepochybné, že povinný v tom čase tak, ako to správne skonštatoval prvostupňový súd v napadnutom uznesení, vystupoval ako fyzická osoba, ktorá má postavenie spotrebiteľa, čo nakoniec nie je sporné ani zo zmluvy o úvere. Oprávnený v tom čase vykonával činnosť spadajúcu do činnosti jeho podnikania, teda postupoval ako dodávateľ. Preto je možné tento právny vzťah subsumovať pod vzťah spotrebiteľský. V takom prípade okrem všeobecnej úpravy tejto zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je špeciálnou úpravou k Obchodnému zákonníku a tak isto aj ust. § 52 a nasledujúcich o spotrebiteľských zmluvách, ktoré obsahoval Občiansky zákonník k momentu uzatvorenia zmluvy. A práve vychádzajúc z ust. § 53 Občianskeho zákonníka, platného do 31.01.2007, prvostupňový súd ako špeciálny právny predpis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku aplikoval ustanovenia vo vzťahu k rozhodcovskej doložke a správne vyhodnotil, že rozhodcovská doložka, ktorá dáva legitimitu rozhodcovskému súdu rozhodovať o spore zmluvných strán, nie je v súlade so zákonom, pretože je na ťarchu spotrebiteľa, znemožňuje voľbu spotrebiteľa, aby vo veci konal štátny súd, túto rozhodcovskú doložku si účastník zmluvného vzťahu, povinný ako spotrebiteľ, osobitne nevyjednal, nemal na výber riešenie tohto sporu aj iným spôsobom, pretože tu bola presadená vôľa oprávneného ako dodávateľa zo zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka absolútne splýva s kontextom ostatných zmluvných dojednaní o úvere.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola opodstatnená. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní).
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého táto rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý
túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z..
Odvolací súd dodáva, že uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.
Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.