Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-142-2011.pdf
PDF · 75.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/142/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletých detí K. Z., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matky - C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, t.č. K. K., Y., R. XX/XXX a otca - Y. L., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o návrhu navrhovateľa - otca na zmenu zverenia do výchovy a určenie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
Súd maloleté deti K. Z., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca.,
čím sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 17C/98/2010-20 zo dňa 07.09.2010 v časti o výchove a výžive maloletých detí.
Odporkyňa - matka maloletých detí je p o v i n n á prispievať na ich výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené, neplnoleté dieťa (v súčasnosti 26,- € mesačne na jedno dieťa, spolu 52,-€ mesačne) a to vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľa - otca, počnúc dňom 01.09.2011.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletých detí podal dňa 26.09.2011 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal zverenia maloletej Z. a Y. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany matky. Návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti sám zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, pričom ich matka odišla pracovať do K. K. do Y., kde sa zdržiava už 8 mesiacov.
Rodičia maloletých detí Y. L. a C. K. sa na pojednávanie súdu nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, súd preto postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Kolízny opatrovník maloletých detí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote žiadal podanému návrhu vyhovieť, maloleté deti zveriť do výchovy otca a matku zaviazať platením výživného v zákonnej minimálnej výške, keďže výška jej príjmu nie je súdu známa.
Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného zákona súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd vychádzal pri schvaľovaní výšky výživného z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 o životnom minime. V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01. 07. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2011 zákonná minimálna výška výživného predstavuje čiastku 26,- € mesačne na jedno dieťa.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom výživné zo strany matky určil v zákonnej minimálnej výške, keďže v súčasnosti sa zdržiava v zahraničí a výška jej príjmu nie je súdu známa.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.