Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/81/2023

Zmenené rozhodnutím 86P/24/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou vo veci starostlivosti súdu mal. deti A. - B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, deti rodičov C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka, s. r. o., F. Urbánka 797/14, Púchov a B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, D. E. XXX, právne zastúpeného Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku takto rozhodol: I. Súd konanie v časti o úpravu styku otca s mal. deťmi A. – B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX zastavuje. II. Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi dohodu tohto znenia: Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. detí A. – B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným, na mal. B. zo sumy 250 Eur mesačne na sumu 290 Eur mesačne a na mal. B. zo sumy 170 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne, na každé dieťa od 01.06.2024, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.06.2023 sp. zn. PB-4P/7/2023-49, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 05.12.2023 sp. zn. 14CoP/81/2023-91 v časti výživného na mal. B. a mal. B.. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manžela (otca): P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, zastúpeného: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX F. W. proti manželke (matke): Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: P. N., nar. XX.XX.XXXX a P. N., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpenými kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní manželky (matky) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -49 zo dňa 13. júna 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -49 zo dňa 13. júna 2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol; výrokom II. zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí sú oprávnení obaja rodičia; výrokom III. určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 250 Eur mesačne a na výživu maloletého P. výživným vo výške 170 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV. určil styk otca s maloletým P. a P. každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 19:00 hod., kedy si obe maloleté deti v sobotu a v nedeľu o 09:00 hod. prevezme spred bydliska matky a v sobotu a v nedeľu o 19:00 hod. obe maloleté deti pred bydliskom matky privedie a deti matke odovzdá; výrokom V. určil matke povinnosť maloleté deti na styk s otcom pripraviť a vybaviť ich potrebným oblečením; výrokom VI. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc , o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , súd prvej inštancie považoval za preukázané, že návrh manžela na rozvod manželstva je dôvodný. Manželstvo účastníkov konania je podľa názoru súdu prvého stupňa hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných vzťahov medzi manželmi a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým vzhľadom na postoj manžela. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom manžela, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, nakoľko trvá minimálne od doby, kedy manžel podal návrh na rozvod manželstva prvýkrát a bol vedený na Okresnom súde

Považská Bystrica pod sp. zn. . I napriek tomu, že sa manželia následne pokúsili obnoviť manželské spolužitie, k tomuto nedošlo, resp. len na veľmi krátku dobu a následne práve naopak, vzťahy medzi manželmi sa zhoršili a manžel nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou mieni vzťah udržiavať aj do budúcna. Od januára 2023 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko túto manžel opustil. Vzhľadom na preukázané dlhoročné nezhody medzi manželmi (minimálne od podania prvého návrhu na rozvod manželstva v roku 2020), súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením manželky, že do doby odchodu manžela zo spoločnej domácnosti žili usporiadaným manželským životom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že aj keď manželia netvoria spoločnú domácnosť len od januára 2023, vzhľadom na súčasný postoj manžela k budúcemu manželskému spolužitiu s manželkou a dlhoročné nezhody medzi manželmi aj pred odchodom manžela zo spoločnej domácnosti, nemožno považovať túto dobu za rozhodujúci faktor pri posudzovaní dĺžky rozvratu manželstva účastníkov konania. V konečnom dôsledku od manžela nemožno očakávať záujem na obnovení manželského spolužitia. Aj napriek odmietavému postoju manželky k rozvodu manželstva, vzniká medzi manželmi situácia, kedy manželstvo neplní svoj spoločenský účel ani žiadnu zo svojich základných funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci a ani funkciu výchovnú. Vo vzťahu k posúdeniu záujmu maloletých detí súd prvej inštancie konštatoval, že cieľom výchovy maloletého dieťaťa je, aby vyrástlo na produktívnu osobnosť s pozitívnou hodnotovou orientáciou, kedy najideálnejším prostredím je kompletná rodina. Rozvod rodičov vždy zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Skutočnosť, že niektorý z manželov, v danom prípade manžel, sa necíti v manželskom vzťahu komfortne, ešte sama o sebe neodôvodňuje záver, že takáto rodina nie je v záujme maloletých detí, preto súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dôsledne skúmal, aký je dosah nezhôd medzi manželmi na ich maloleté deti, na ich výchovu, aké prognózy možno v tejto oblasti očakávať do budúcnosti. V danom prípade sa otec po odchode zo spoločnej domácnosti na výchove maloletých detí nepodieľa, keďže sa s maloletými deťmi stretáva sporadicky a kontakt sa obmedzuje len na krátkodobé stretnutia, pričom maloletý P. kontakt s otcom za danej situácie odmieta. Dosah nezhôd medzi manželmi má negatívny dopad na obe maloleté deti, predovšetkým však na maloletého P., ktorý rozchod rodičov znáša veľmi zle, dokonca sa u neho prejavili suicidálne sklony, pričom prognózny zlepšenia vzhľadom na jednoznačný postoj manžela k manželstvu v zmysle jeho návratu a možnosti obnovenia manželského spolužitia za situácie zachovania manželstva, nemožno očakávať. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že je v záujme maloletých detí pokiaľ manželstvo rodičov bude rozvedené, zvlášť za situácie, že manžel a manželka ako rodičia sa v priebehu konania dokázali dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie vyjadril názor a presvedčenie, že pokiaľ rodičia sami prispejú k upokojeniu situácie a manželka sa zmieri s rozvodom manželstva, dôjde aj k obnoveniu vzťahu otca s oboma maloletými deťmi, vzťahy v rodine sa upokoja a stretávanie sa otca s maloletými deťmi sa bude realizovať v zmysle aktuálnej dohody rodičov a následne sa bude rozširovať. K tomuto je potrebná spolupráca oboch rodičov, dôsledné dodržiavanie pravidiel a eliminácia vzájomných konfliktov.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, pričom napadla výrok I., ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a zároveň neúplne zistil skutkový stav. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby vo veci nariadil pojednávanie a rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania nerozvedie. Podľa názoru manželky súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že obaja manželia tvrdili, že ich manželstvo bolo spočiatku usporiadané a následne sa malo rozvrátiť, pretože ona nikdy netvrdila, že manželstvo je rozvrátené. Iba poukazovala na skutočnosť, že manžel koncom januára 2023 odišiel zo spoločnej domácnosti, začal sa intímne stýkať s inou ženou a už 15.03.2023 podal návrh na rozvod manželstva. Rovnako je podľa jej názoru nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, kedy konštatoval, že obaja manželia zhodne uviedli, že sa pokúsili o obnovenie manželského spolužitia. Nakoľko nikdy netvrdila, že manželstvo bolo rozvrátené, nebolo čo obnovovať. Samotné zistenie súdu prvej inštancie, že v súčasnej dobe má manžel intímnu známosť s inou ženou, s ktorou do budúcna mieni udržiavať vzťah a zdieľať spoločnú domácnosť, vychádza výlučne z tvrdenia manžela, ktoré je navyše jeho budúcim prianím, ktoré má eventuálne nastať niekedy v budúcnosti a nie v čase vydania rozhodnutia. S inou ženou manžel v jednej domácnosti nebýva, čo sám uviedol. Nie je pravdou ani konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že nezistil žiadny negatívny dopad na zdravie, výchovu a správanie maloletých detí. Maloletý P. sa vyjadril, že pokiaľ sa manžel s manželkou rozvedie, nechce už otca nikdy vidieť. O tom svedčí aj skutočnosť, že sa maloletý P. s otcom nestretol ani raz a maloletý P. iba raz. Negatívny dopad na správanie a vývoj maloletých detí vyplýva aj zo

zistenia detského psychológa MUDr. D. O., s ktorým súd prvej inštancie vykonal aj telefonický rozhovor, preto nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k takému nesprávnemu zisteniu, keď zároveň konštatoval, že maloletý odmieta kontakt s otcom. Ďalším dôkazom o negatívnom dopade je aj samotné zistenie kolízneho opatrovníka, ktorý v škole zistil zhoršenie správania u maloletých detí. Negatívnym dopadom je aj zničenie fotografií maloletým P., kedy sa jednalo o školskú skupinovú fotku s triednou učiteľkou, ktorej tvár maloletý rozstrihal a táto je zároveň novou partnerkou otca. Maloletý P. navštevuje psychiatrickú ambulanciu, pričom MUDr. D. O. zistil závažný negatívny dopad takýchto skutočností a konštatoval, že maloletý „pri svojom bezmocnom nastavení, kedy sa mu nedarí realitu zmeniť používa suicidálne (samovražedné) hrozby“. Uvedená hrozba a psychické poruchy sú vrodené, nakoľko v rodine došlo k samovražde. Bolo a je preto nevyhnutné v tejto súvislosti postupovať obzvlášť citlivo, nariadiť psychologické poradenstvo a obnoviť krátkodobé prerušenie navrhovateľa s rodinou. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti si tento neplní vyživovaciu povinnosť včas, stretávanie s maloletými deťmi nerealizuje. Všetky náklady spojené so športovými aktivitami maloletých detí ostali na nej, pod falošným prísľubom manžela. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že súhlasí s názorom manžela, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, svedčí to o tom, že súd nemal túto skutočnosť žiadnym spôsobom v konaní preukázanú a vychádza len z názoru manžela, pričom ostatné skutočnosti (dĺžka odchodu manžela, hrubý rozpor so záujmami maloletých detí a podobne) svedčí práve o opaku, a teda o nesplnení zákonných požiadaviek na rozvod manželstva. Záver súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o rozvode manželstva prihliadol na záujem maloletých detí, je v rozpore so skutkovým stavom. Samotné zistenie súdu prvej inštancie o suicidálnych sklonoch maloletého P. v prípade rozvodu manželstva v porovnaní s krátkou intímnou známosťou manžela s inou ženou, zakladá všetky predpoklady na to, aby manželstvo rozvedené nebolo a vykonali sa všetky procesné opatrenia na jeho záchranu. Súd prvej inštancie sám vo svojom rozsudku uvádza, že maloleté deti potrebujú stabilitu výchovného a rodinného prostredia ako aj harmóniu vzťahov medzi rodičmi, pričom nevykonal žiadne opatrenia, aby sa uvedené dosiahlo.

4. Manžel vo svojom vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ manželka tvrdí, že ich manželstvo nebolo nikdy rozvrátené, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, o čom svedčí aj jej vyhlásenie zo dňa 21.01.2021 v konaní o rozvod manželstva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , v ktorom sa uvádza, „že sa s manželom snažia vyriešiť rozpory, ktoré viedli k rozvratu manželstva“. Znamená to, že tieto problémy v manželstve existovali minimálne už v roku 2020, a teda nejde o krátkodobé rozhodnutie z jeho strany. Uviedol, že dôvodom rozpadu manželstva nie je jeho súčasná intímna známosť, ako sa to snaží deklarovať manželka, ale skutočnosť, že manželstvo už dlhodobo neplní základné funkcie (nežijú spolu, on nemá záujem tvoriť s manželkou jeden celok, spoločne nehospodária), pričom v súvislosti s prispievaním na výživu maloletých detí sa viedlo konanie o určenie výživného na Okresnom súdu Považská Bystrica, v rámci ktorého dospeli k dohode o výške výživného. Už samotné konanie o výživnom za trvania manželstva svedčí o rozvrate vzťahov medzi nimi. Ako manželia sa spoločne intímne nestýkajú, má inú partnerku, nežijú v spoločnej domácnosti, čím by zabezpečovali spoločnú výchovu maloletých detí. Tvrdenia manželky v odvolaní považuje za účelové v snahe spôsobiť v tomto konaní prieťahy. Dôkazom rozvratu manželstva nie je len neplnenie základných funkcií manželstva, absencia vôle na jeho strane obnoviť manželské spolužitie, ale aj tá skutočnosť, že ešte pred rozvodom manželstva t.j. v apríli 2023 uzatvorili dohodu ohľadne bytu, v ktorom spoločne bývali a vychovávali maloleté deti, v zmysle ktorej ako výlučný vlastník previedol byt do výlučného vlastníctva syna manželky pochádzajúceho z predchádzajúceho vzťahu. Pokiaľ manželka tvrdí, že nežije so svojou partnerkou v spoločnej domácnosti, jej tvrdenie považuje za zmätočné a v rozpore s tým, čo sama uviedla na pojednávaní konanom dňa 30.05.2023, a teda, že žije s priateľkou. Mal za to, že negatívny dopad na maloleté deti majú súčasné nezhody medzi nimi a nie samotný rozvod. Z vykonaného dokazovania výsluchom kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že obe maloleté deti majú radi oboch svojich rodičov, aktuálne sú na neho nahnevané, nakoľko ho z tejto situácie obviňujú. Majú záujem stretávať sa s ním.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporučil, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí obaja rodičia rešpektovali záujem a názor maloletých detí a súhlasili s úpravou rodičovských práv a povinností tak, ako je uvedené v predmetnom rozsudku.

6. Manželka v odvolacej replike nepoprela svoje tvrdenie o existencii nezhôd a rozporov medzi ňou a manželom, tieto však spočívali v bežných nezhodách, neboli také, aby ich bolo možné považovať za

ohrozujúce manželské spolužitie. Prvý návrh na rozvod manželstva bol podaný z donútenia blízkych osôb manžela (sestry) a nebol jeho skutočnou vôľou, o čom svedčí aj skutočnosť, že manžel vzal predmetný návrh v celom rozsahu späť. Skutočnosť, že došlo k dohode o určení výživného na maloleté deti počas trvania manželstva nepreukazuje rozvrátenosť manželstva, ale nevyhnutnosť zabezpečenia základných potrieb maloletých detí, nakoľko manžel prestal po odchode zo spoločnej domácnosti prispievať na ich výživu. Čo sa týka zmluvy o prevode vlastníctva bytu uviedla, že táto zmluva bola uzatvorená z dôvodu, aby maloleté deti mali zabezpečenú riadnu domácnosť, boli tam vysporiadané vzájomné záväzky medzi viacerými účastníkmi a žiadnym spôsobom nepreukazuje rozvrat manželstva. Od vydania rozhodnutia sa maloleté deti s otcom vôbec nestretávajú, nekontaktujú ho, resp. maloletý P. s ním bol len dvakrát, otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na zvýšených nákladoch, na ktorých sa prisľúbil podieľať.

7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolacej replike manželky opätovne zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku. Dňa 20.09.2023 bola opakovane rodičom spolu s maloletými deťmi odporučená možnosť poskytnutia poradensko-psychologickej pomoci na Referáte poradensko- psychologických služieb, v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na maloleté deti. Maloletým deťom, podľa vyjadrenia rodičov, je aktuálne poskytovaná psychologická pomoc prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Púchove, ktorého sa zúčastňujú aj obaja rodičia.

8. Otec v odvolacej duplike uviedol, že popiera, podanie prvého návrhu na rozvod z donútenia blízkych osôb. Nie je pravdou ani to, že pôvodný návrh na rozvod manželstva zobral späť. Je nepochybné, že konanie o rozvod manželstva bolo prerušené a následne bolo toto konanie zastavené, pretože ani jeden z manželov nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Poprel, že by po odchode zo spoločnej domácnosti prestal hradiť náklady spojené s bývaním a výdavky maloletých detí, pretože na týchto sa podieľal. Pokiaľ sa matka snaží poukazovať na jeho nezáujem o maloleté deti, toto je z jej strany zavádzaním súdu. Mal záujem o striedavú osobnú starostlivosť, od čoho upustil len z dôvodu diagnózy maloletého (ADHD), pri ktorej nie je vhodná striedavá osobná starostlivosť a aj vzhľadom na skutočnosť, že nie je v záujme maloletých detí ich vzájomné odlúčenie iným režimom starostlivosti. Je to podľa jeho názoru práve matka, ktorá mu bráni v styku s maloletými deťmi. Keď prejaví záujem o styk, nemá záujem maloleté deti pripraviť, práve naopak, tento styk vôbec nepodporuje, deťom blokuje jeho telefónne číslo a tak vytvára dojem nezáujmu o ne z jeho strany.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) potvrdil rozsudok okresného súdu podľa , keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení , správne a zákonne rozhodol o rozvode účastníkov konania, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v , , tak ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Primárne v procesnej rovine odvolací súd uvádza, že odvolateľka v podaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.07.2023 (č.l. 57 spisu) navrhla nariadenie pojednávania v odvolacej veci s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, že manželstvo nerozvedie. Iné dôvody, pre ktoré mal krajský súd nariadiť pojednávanie neuviedla. Odvolací súd napriek tomuto návrhu ústne pojednávanie vo veci nenariadil. Mal za to, že boli naplnené zákonné podmienky pre prejednanie veci bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario a na verejné vyhlásenie rozsudku za splnenia podmienok podľa , v spojení s . K oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -87 zo dňa 21.11.2023 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení na internetovej stránke krajského súdu. Zákonná úprava v , umožňuje odvolaciemu súdu o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nariadenie pojednávania v odvolacej veci nebolo podľa odvolacieho súdu potrebné za situácie, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre obligatórne nariadenie a vykonanie pojednávania podľa . Súčasne odvolací súd uvádza, že za situácie uzavretého skutkového stavu v prvoinštančnom konaní i vzhľadom na dôvody odvolania,

odvolaciemu súdu nič nebránilo rozhodnúť v odvolacej veci bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku za dodržania podmienok v veta prvá , v spojení s . V tomto smere by ani prípadné pojednávanie s účasťou účastníkov a ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka nemohlo zvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej.

11. Vo vzťahu k svojmu procesnému postupu odvolací súd uvádza, že zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto požiadavku verejného vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. ).

12. Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu. Princíp verejnosti nie je absolútnym (verejnosť možno výnimočne vylúčiť v prípadoch ustanovených zákonom - porovnaj čl. 48 ods. 2 druhá veta ); výnimky z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie (prerokovanie), nie však na vyhlásenie rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Vyplýva to z doslovného znenia (ďalej len ""), ako aj zo zákonov, ktoré v súlade s upravujú podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane, o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi. Verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania (v danom prípade dodržaním postupu podľa ). Strana konania má právo byť prítomná na vyhlásení rozsudku súdu a len on sama môže rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. Jeho rozhodnutie nemôže ovplyvniť postup súdu pri realizácii konania v intenciách článku 142 ods. 3 . Iný postup všeobecného súdu znamená porušenie ústavnosti v konaní pred ním, ktoré spočíva v porušení základného práva účastníka konania zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") v spojení s článkom 142 ods. 3 . Dovolací súd v tejto spojitosti poukázal na to, že už spomenuté ustanovenie , ktoré obsahuje princíp verejného vyhlásenia rozsudku, má povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy, podľa ktorého v prípade, že rozhodujú vo forme rozsudku, sú povinné tieto rozsudky vyhlasovať vždy verejne. Ide tu o ústavnú záruku, že všeobecné súdy, ako štátne orgány, nemôžu obmedziť právne postavenie účastníkov v konaní pred nimi; právne postavenie účastníkov im má poskytnúť možnosť verejne sa oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (právo na aktívne, faktické, pozitívne konanie štátu, ktoré má základ v ústave a jej princípoch). Je zrejmé, že sa týmto ústavným príkazom sleduje ochrana účastníkov konania pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti. Zabezpečuje sa tým aj transparentný výkon spravodlivosti, a tým sa prispieva k dosiahnutiu cieľa sledovaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodržané podmienky oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné práva smerujúce k ochrane pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tiež práva zabezpečujúce účastníkovi možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom - akými konkrétnymi výrokmi - je viazaný). Nezanedbateľným je tiež procesné oprávnenie účastníka preveriť, či súd vyhlásil rozsudok na oznámenom mieste a v oznámenom čase (hľadisko miestne a časové). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp.zn. ).

13. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária ani spolu intímne nežijú a spoločne nezabezpečujú ani starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú de facto potvrdené aj samotnou manželkou, ktorá ich žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila ani v priebehu prvostupňového konania a ani v odvolaní. Inak povedané, manželka počas celého konania ani v odvolacom konaní nepredložila

jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda, že s manželom žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie, spolu intímne žijú a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných .

14. Pokiaľ manželka v odvolaní považovala za nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený záver súdu prvej inštancie o existencii trvalého rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, odvolací súd zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov konania ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manžel počas celého konania nepripustil možnosť obnovenia partnerského a manželského spolužitia. Vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie potvrdilo už len formálny charakter manželského zväzku. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že nie je namieste niekoho nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva z obsahu odvolania a predovšetkým z vyjadrenia manžela, nemal preukázané ani odvolací súd. Jednoznačný a rozhodný postoj manžela, ktorý v manželstve zotrvať nemieni a jeho záujem o spolužitie s novou partnerkou, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manželky s rozvodom manželstva. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval.

15. Pokiaľ manželka spochybňuje dĺžku trvania problémov v manželstve ako aj ich intenzitu, odvolací súd sa rovnako nestotožnil s jej názorom, že nezhody v manželstve boli iba bežné. U manžela ide o opakovaný návrh na rozvod manželstva, prvý návrh bol podaný 16.11.2020, konanie sa viedlo na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. . Manžel v návrhu na rozvod manželstva uvádza, „že k manželke stratil citový vzťah, nevidí žiadnu nádej na jeho obnovu. Manželstvo už neplní žiaden význam a jeho pokračovanie nemá zmysel“. V danom konaní došlo k prerušeniu konania, pričom manželka vo svojom súhlase s prerušením konania uviedla, že súhlasí s prerušením konania, nakoľko sa snažia vyriešiť rozpory, ktoré viedli k rozvratu manželstva. Nie je možné potom dať za pravdu, na základe takto uvedených a zistených skutočností, odvolacej námietke manželky, že k rozvratu manželstva nedošlo, keď jeho rozvrat konštatovali obaja manželia už v roku 2020 (aj keď nebol trvalý). Rovnako nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že aktuálne došlo k ukončeniu manželského spolužitia v januári 2023, pričom návrh na rozvod manželstva bol podaný v marci 2023 a súd prvej inštancie rozhodol v júni 2023. Od rozpadu spoločnej domácnosti až do rozhodnutia súdu prvej inštancie prešlo dostatok času na to, aby bolo možné konštatovať trvalý rozvrat manželských vzťahov. K obnoveniu partnerského spolužitia nedošlo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ani odvolacieho konania a k obnoveniu partnerského spolužitia neprispel ani poradenský proces (aj keď zameraný na problematiku rodičovských práv a povinností).

16. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou manželky, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí neprihliadol na najlepší záujem maloletých detí, keďže obe maloleté deti odmietajú po prijatí rozhodnutia o rozvode manželstva kontakt s otcom a vo vzťahu k maloletému je tu ďalší závažný negatívny dopad týchto skutočností, pretože boli jeho psychiatrom konštatované suidiciálne (samovražedné) hrozby. Pokiaľ ide o pojem „záujem dieťaťa“ je pod ním potrebné rozumieť všetko, čo je na prospech dieťaťu, čo rozvíja jeho osobnosť a pocit šťastia. Proti záujmom dieťaťa je každý úkon, opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu. Odvolací súd zastáva názor, že prakticky každý rozvod manželstva môže negatívne zasiahnuť do najlepšieho záujmu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. V prejednávanej veci však pri manželom definovaných partnerských problémoch, konštatovanom závažnom rozvrate manželských vzťahov a neochote manžela obnoviť partnerský vzťah s manželkou ako aj pre nový vzťah manžela, naopak autoritatívne prinútenie manžela v partnerskom vzťahu zotrvať, by mohlo mať výraznejšie negatívne vplyv na záujem maloletých detí. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia na záujem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva prihliadal a ani táto odvolacia námietka preto nie je dôvodná. Pokiaľ ide o manželkou popisované problémy maloletého, odvolací súd poukazuje na správu ošetrujúceho psychiatra MUDr. P. O. zo dňa 08. júna 2023, z ktorej vyplýva, „že v popredí klinického obrazu bolo problematické adaptovanie sa maloletého na odchod otca z rodiny. Nevie si predstaviť, že bude dieťaťom z rozvedenej rodiny, má želanie, aby sa otec vrátil. Pri svojom bezmocnom nastavení, kedy sa mu

nedarí realitu zmeniť, používa suicidálne hrozby. Počas vyšetrenia je s ním kontakt dobrý, emočne subdepresívne ladený, afektívna labilita, problematické adaptovanie sa na situáciu v rodine, ktorá sa nevyvíja podľa jeho predstavy, poruchy myslenia a vnímania nezisťujem. Aktuálne suicidálne tendencie nezisťujem“. Ošetrujúci psychiater v závere svojej správy (č.l. 45 spisu) odporučil prijať racionálne riešenie zo strany oboch rodičov s hľadaním kompromisov, voči maloletému odporučil akceptujúci, pozitívny a podporujúci prístup. Podľa názoru ošetrujúceho psychiatra MUDr. P. O. rozsah styku by mal akceptovať maloletého predstavu potreby byť s otcom, ale bez toho, aby to maloletý spájal s určovaním podmienok. Táto správa podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že by rozvod manželstva rodičov ohrozoval najlepší záujem maloletého. Zo správy je možné prijať záver o vyplývajúcom apele lekára na manželov ako rodičov maloletých detí smerom k ich prístupu k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ako i výzvu na pomoc maloletým deťom uvedenú situáciu spracovať a upevňovať v nich vedomie, že rozvodom manželstva maloleté deti neprišli ani o jedného rodiča, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Skutočnosť, že rozvod manželstva rodičov sa prejavuje v prežívaní maloletých detí, je prirodzené, preto je potrebné, aby rodičia boli ku svojim maloletým deťom empatickí a pomohli im prekonať toto náročné obdobie bez vážnejšej ujmy.

17. Vzhľadom k tomu, že manželka odvolaním napadla len výrok I. rozsudku, s ktorým úzko súvisia i nasledujúce výroky o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj v týchto výrokoch a dospel k záveru, že v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vysporiadal a svoje rozhodnutie odôvodnil. Obaja rodičia sa na pojednávaní dohodli, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú mať obaja rodičia. Rodičia sa dohodli na výške výživného na maloletého P. vo výške 250 Eur a na maloletého P. výživným vo výške 170 Eur a aj na úprave styku s maloletými deťmi v rozsahu každý druhý týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 19:00 hod. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí, tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá aktuálne zabezpečuje osobnú starostlivosť o ne a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o určenie výživného zo strany otca na výživu maloletých detí, jeho výška zohľadňuje vek detí, ich potreby, príjmy a pomery rodičov. Rozsah styku reflektuje na súčasný stav v rodine a berie do úvahy kvalitatívnu úroveň vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Odvolací súd tak ako súd prvej inštancie má za to, že takto upravený výkon rodičovských práv a povinností odzrkadľuje najlepší záujem maloletých detí.

18. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné zdôrazniť, že odvolanie matky v jeho úvode poukazovalo na nesprávnosť záveru okresného súdu, ktorý manželstvo účastníkov rozviedol, v závere však v petite manželka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby nariadil vo veci pojednávanie a rozhodol tak, že manželstvo nerozvedie. V odvolaní odvolateľka - matka neuviedla žiadne konkrétne odvolacie dôvody ani konkrétny odvolací návrh vo vzťahu k úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že v odvolaní matky neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia v častiach zodpovedajúcich výrokom II., III., IV., V. a VI. napadnutého rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že výrokové časti II., III., IV., V. a IV. napadnutého rozsudku okresného súdu zodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim zo zápisnice spísanej okresným súdom dňa 13.06.2023 (č.l. 46 a nasl. spisu).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a závislých výrokoch II., III, IV., V. a IV. ako jeden celok potvrdil cez úpravu v , v spojení s ako vecne správne rozhodnutie, pričom v podrobnostiach naň odkazuje.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

21. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.