Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/154/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, proti žalovanému: B. F. nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, H., zastúpenému JUDr. Veronikou Čižmárovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, so sídlom v Michalovciach, na Nám. Osloboditeľov 1, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.6.2023 sp.zn

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.6.2023 č.k. - 140.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie (I.) a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania (II.).

2. Rozhodol tak podľa (ďalej len „“) s odôvodnením, že strany sporu nepodali návrh na pokračovanie v konaní do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby ho súd prvej inštancie sám autoremedúrou zrušil a pokračoval v konaní, alternatívne, aby ho zrušil odvolací súd a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila odvolací dôvod podľa . Za porušenie práva na spravodlivý proces považovala to, že súd neprihliadal na návrh na pokračovanie v súdnom konaní, ktorý podal jej právny zástupca v ten istý deň, ako súd vydal napadnuté uznesenie (29.6.2023).

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.5.2018, v zmysle ktorého „Ak nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, bolo povinnosťou žalobkyne, ak by mala záujem aby konanie pokračovalo, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty urobiť dispozičný úkon na pokračovanie v konaní. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že procesnú aktivitu mal v tomto smere uskutočniť sám súd prvej inštancie, pretože súd má takúto povinnosť ohľadom konania prerušeného podľa a 164 . V konaniach prerušených podľa je ich pokračovanie, ako už bolo uvedené vyššie, viazané na dispozičný úkon strany sporu, ktorý ale v prejednávanej veci žalobkyňa (a ani žalovaný) v zákonom stanovenej lehote neurobila“.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci žalobkyňa odôvodnila porušenie práva na spravodlivý proces tým, že súd nesprávne zastavil konanie v deň, keď podala návrh na pokračovanie v konaní.

7. Podľa , ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

8. Podľa , ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

9. Ustanovenie upravuje osobitný prípad prerušenia konania, ktorý je vyvolaný aktivitou sporových strán, t. j. buď zhodným návrhom všetkých sporových strán na prerušenie konania, alebo ich zhodným návrhom na odročenie pojednávania. Najčastejším dôvodom pre podanie takýchto návrhov, je snaha strán sporu o mimosúdne vyriešenie veci. V takomto prípade je súd povinný konanie najmenej na tri mesiace prerušiť (táto lehota môže byť aj dlhšia, najviac však šesťmesačná vzhľadom na znenie odseku 2). Právoplatnosťou uznesenia o prerušení konania začína plynúť lehota, počas ktorej konanie spočíva. V prerušenom konaní podľa , môže súd pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán podaný najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania ( ). Ak potom návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie obligatórne zastaví.

10. Na to, aby bolo možné využiť postup podľa , musia byť dôsledne splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení , teda musí ísť o prípad prerušenia konania na základe zhodného návrhu sporových strán a zároveň súd musí svojím uznesením konanie prerušiť „najmenej na tri mesiace,“ t. j. ide o prerušenie na lehotu najmenej troch a viac, najdlhšie však šiestich mesiacov. Len v tom prípade je totiž možný nástup účinkov podľa , teda že v konaní, ktoré je (stále) prerušené, súd pokračuje len na návrh strany podaný najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, v opačnom prípade je súd povinný konanie zastaviť.

11. V danej veci strany sporu zhodne navrhli, aby súd prvej inštancie prerušil konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.12.2022 č.k. - 130 prerušil konanie na dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2022. Stranám sporu bol v odôvodnení rozhodnutia daný do pozornosti aj upravujúci následky nepodania návrhu na pokračovanie v konaní. Všetky podmienky na postup podľa tak boli aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené.

12. Z dôvodu, že k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo, bolo povinnosťou žalobkyne, ak mala záujem, aby konanie pokračovalo, pred uplynutím šesťmesačnej lehoty urobiť dispozičný úkon na pokračovanie v konaní. V konaniach prerušených podľa je ich pokračovanie, ako už bolo uvedené vyššie, viazané na dispozičný úkon strany sporu, ktorý ale v preskúmavanej veci žalobkyňa (a ani žalovaný) v zákonom stanovenej lehote neurobila. Súd prvej inštancie nemal preto inú možnosť, než v zmysle konanie zastaviť.

13. Na tomto závere nič nemení zistenie, že žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní v ten istý deň (29.6.2023), ako súd prvej inštancie vydal rozhodnutie o zastavení konania. Povinnosť súdu zastaviť konanie vzniká po márnom uplynutí 6 mesačnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, t.j. je v zmysle viazaná len na uplynutie zákonom stanovenej lehoty (počítanej od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania). Z dikcie je navyše zrejmé, že ak je naplnená hypotéza tohto ustanovenia, súd konanie zastaviť musí. Relevantným pre posúdenie či sú splnené podmienky na zastavenie konania v zmysle tohto ustanovenia je len posúdenie či návrh na pokračovanie bol podaný pred uplynutím šesťmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť právoplatnosťou uznesenia o prerušení konania. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 31.5.2023.

14. Vydanie rozhodnutia o zastavení konania má už len deklaratórny charakter a nemožno uvažovať o tom, že zákonná šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní sa predlžuje o obdobie do jeho vydania. Preto aj v prípade ak dôjde k podaniu návrhu na pokračovanie v konaní ešte pred vydaním uznesenia o zastavení konania, ale po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

15. Vzhľadom k tomu, že zákonom stanovená 6 mesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v danej veci uplynula dňa 16.6.2023 (uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2022) a žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní až dňa 29.6.2023, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak konanie zastavil.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.

17. Odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa a , pretože bol v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške ich náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).